Čo je šintoizmus | Zážitky BUBO

Šintoizmus je animistické náboženstvo, ktoré vzniklo v Japonsku a v porovnaní s inými náboženstvami je vo svete pomerne neznáme. Samotný názov „šintó“ sa prvýkrát objavuje v kronike Nihonšoki (Kronika Japonska) s cieľom oddeliť pôvodné japonské náboženstvo od budhizmu, konfucianizmu a taoizmu, ktoré sa do krajiny vychádzajúceho slnka šírili z kontinentálnej Číny.

Na rozdiel od kresťanstva, islamu alebo budhizmu, šintoizmus nemá zakladateľa a ani posvätné texty, ako sú napríklad Korán alebo Biblia. Kroniky Nikonšoki a Kojiki majú pre šintoistov veľký význam, ale nie sú považované za posvätné texty.

Podstatou celého šintoizmu je uctievanie „kami“. Kami sa môže preložiť ako „duch“ alebo „božstvo“. Pokiaľ by sme chceli šintoizmus zapísať japonskými znakmi kanji, použili by sme na to dva čínske znaky 神道 – ktoré sa prekladajú ako „cesta kami“ (po čínsky shen dao, z čoho vzniklo japonské šintó). Za Kami môžeme považovať hrom, blesk, zviera, vrch (Fuji, sopku Nantai pri vodopáde Kegon), ale aj cisárskych predkov alebo predkov všeobecne. Pre šintoistov môže byť posvätný aj kameň alebo strom, ktorý je obviazaný „shimenawa“ – ryžovou slamou alebo konopným lanom.

Každé kami má svoj význam a funkciu a uctieva sa vo svätyniach, ktoré duchom poskytujú obydlie a obete. Svätyne boli často v horách a lesoch a neslúžili ako nástroj na šírenie šintoizmu medzi ľuďmi, ako napríklad kostoly, mešity alebo budhistické chrámy. V najposvätnejšej časti svätyne je posvätný objekt - shintai, ktorý je symbolom prítomnosti kami. Keď shintai zo svätyne zmizne, stráca svätyňa svoj význam a posvätnosť. Svätyne alebo malé oltáriky majú Japonci aj doma, a šintoizmus tak nestráca na popularite ani v 21. storočí.