Fenomén La Camanchaca

O tom, že Atacama je najsuchšia nepolárna púšť na svete, vie takmer každý. Menej známe pre širokú verejnosť sú však oblaky stratocumulus, ktoré sa tvoria pri pobreží severného Čile a južného Peru. Studený Humboldtov prúd ochladzuje vzduch nad morskou hladinou, pričom vytvára hustú hmlu známu ako fenomén La Camanchaca. Pôvodní obyvatelia tento prírodný jav interpretovali aj ako tajný dych boha mora rozprestierajúci sa nad krajinou a podľa toho aj dostal pomenovanie. Tma alebo temnota, ktorú prichádzajúca hustá hmla prinášala do oblasti Atacamy, sa v aymarskom jazyku tlmočila ako camanchaca.

Aj keď za týchto podmienok nevznikajú zrážkové oblaky, ktoré by zabezpečili vodu nevyhnutnú pre život, príroda aj človek dokázali La Camanchacu využiť aj v nehostinnom prostredí, akým je púšť.

Aj v tejto hyperarídnej oblasti preto nie je výnimočné pozorovať zeleň. Tillandsia je rastlina, ktorá využila svoju morfológiu vo svoj prospech. Vodu, esenciálnu pre život, prijíma svojimi listami, na ktorých má trichómy, ktorými vodu akoby „vyčesávala“ z hmly.

Človek si tiež našiel metódy, ktorými dokázal získať vodu z hmly pre vlastnú spotrebu. Už pôvodní obyvatelia z kmeňa Chango využívali veľké ploché kamene na zachytávanie vlhkosti z hmly kondenzáciou. V druhej polovici 20. storočia začali vznikať moderné siete, takzvané lapače hmly – atrapanieblas, neskôr inšpirované aj stavbou tela tillandsií.

Cieľom týchto polypropylénových sietí je vytvoriť akési steny, ktorými prechádza hustá hmla a zachytiť tak kvapôčky vody. Tie po nahromadení vytvárajú väčšie kvapky, ktoré postupne stekajú do žľabov a následne do zberných nádrží. Je neuveriteľné, že hoci vo forme dažďa púšť Atacama utŕži za rok v priemere len 1 až 15 mm zrážok, pričom niektoré oblasti zrážky nezaznamenali aj roky, a za využitia fenoménu La Camanchaca a týchto sietí je človek schopný už s jedným metrom štvorcovým zozbierať pri rannej hmle aj niekoľko litrov vody pre vlastnú spotrebu. Vďaka spoločnostiam, ktoré v tejto oblasti nainštalovali stovky metrov zachytávacích sietí, sa vie toto číslo pokojne vyšplhať za jeden deň až na 2000 – 7000 litrov vody. Zásluhou toho tu už nie je výnimočné hydropónne pestovanie šalátu či jahôd, experimentálne pestovanie obilia a aloe vera, samozrejme s optimistickými vyhliadkami do budúcnosti pre pestovanie zeleniny, ovocia a plodín, ktoré by sme si uprostred púšte určite nepredstavovali.