Hradby uzbeckej Chivy

Uzbecká Chiva sa považuje za jedno z najkrajších orientálnych miest celej Strednej Ázie. Samarkand či Buchara toto miesto dokonale zatienia, no kto sa vyberie do historickej provincie Chorezm na západe Uzbekistanu, ten objaví miesto, ktoré ešte veľmi dlho ostane v mysli. Prvé, čo si na historickej Chive všimnete, budú jej obrovské a okázalé hradby, ktoré ukrývajú celé staré mesto. To, čo je vo vnútri za hradbami tu volajú Ičon Kala, mesto pred hradbami nesie meno Dišon Kala. Chivské hradby sú jednoducho impozantné a sami o sebe by dokázali prilákať turistov, nehovoriac o tých všetkých pokladoch, ktoré sa skrývajú priamo za nimi. Chiva je skutočné prekvapenie, pretože málokto si jej medresy, minarety, mešity či paláce vie predstaviť. Chiva je mesto s 2500 ročnou históriou a už od svojho narodenia poznala hradby. Tie pôvodné dnes už nestoja, pretože v 1220 sa týmito končinami prehnala mongolská horda na čele s Džingischánom a centrá v historickom Chorezme padali ako domčeky z karát. Hradby Chivy sa v 13.storočí stratili a navŕšené kopce hliny, ktoré tu po Mongoloch zostali sa časom premenili na pohrebisko. Niekoľko stáročí Chiva nemala žiadne hradby, iba navrstvenú hlinu a všetko sa zmenilo až končom 18.storočia. Panovník Muhammad Amin Khan v roku 1790 rozhodol o výstavbe hradieb. Nové hradby mali 1200 metrov po dĺžke, boli vysoké 7 až 8 metrov a miestami boli hrubé až 6 metrov. Hradby ozdobili štyrmi bránami – Ota Darvaza leží neďaleko Citadely Kunya Ark a vítala karavany prichádzajúce zo západu. Na východnej strane mest leží brána Polvon Darvaza, ktorá viedla k rieke Amu Darya. Juh patril bráne Toš Darvaza a na severe leží Koš Darvaza, teda „dvojitá brána“. V roku 1842 sa dokonca postavila okolo mesta aj druhá hradba, ktorá mala až 6 kilometrov, ale tá sa v priebehu 20.storočia takmer nadobro stratila. Chiva tak má dnes už len hradby okolo starého, historického centra Ičon Kala. Hradby v Chive si viete poriadne vychutnať, tak ako to robíme aj my počas nášho rozprávkového zájazdu do Uzbekistanu.