Jupiterov chrám v Baalbeku

Aj keď z Jupiterovej svätyne sa nám zachovalo iba šesť stĺpov, jeho základy sú stále impozantné. Jupiter, ako najvyšší boh rímskeho panteónu, bol na tomto mieste uctievaný v špecifickej forme ako fúzia bohov Baala, Hélia, Jupitera a Dia. Popis jeho sochy uloženej v chráme nám hovorí o zlatej soche mladého muža bez brady, ktorý v jednej ruke držal bič a druhej blesk spolu s obilnými klasmi. Tento obraz, vzdialený od podobizne bradatého muža posadeného na tróne rozšírenom v antickom svete, bol pre Baalbek špeciálny. Otázkou ale ostáva, prečo bol tak dôležitý, že mu postavili obrovský chrám pozostávajúci z 54 stĺpov, vysokých 22 metrov. Dnes ich môžeme vidieť už iba šesť, keďže chrám bol zničený zemetraseniami a aj odvozom stavebného materiálu. Cisár Justinián nechal odviesť osem stĺpov do Konštantinopolu a použil ich na výstavbu známej Hagha Sofie. Kým ale chrám „fungoval“, bol známy najmä svojimi veštbami a dokonca ho môžeme nájsť vyobrazený aj na minciach rímskych cisárov. Najväčšou záhadou ostávajú aj v prípade tohto chrámu mohutné kamenné bloky, na ktorých bol vystavaný. Miestne legendy o džinoch, ktorí sa vzopreli Šalamúnovi a preto nechali vystavanú iba platformu, doplňuje iné biblické vysvetlenie, podľa ktorého chrám postavil Kain, aby sa ukryl pred božím hnevom. Na Bibliu nadväzuje aj iné zaujímavé „vysvetlenie“ jedným z cestovateľov 19. storočia: bloky boli vytesané súčasníkmi Noema a využili tú istú technológiu ako Noe pri výstavbe monumentálnej archy. Potom sa ale táto technológia a podobné „náleziská“ a monumenty stratili, teda okrem Baalbeku. Tento nápad prekonáva už iba teória o mimozemských návštevách, podľa ktorej slúžila platforma ako pristávacia dráha pre ich vesmírne plavidlá.