Lesk a bieda Bejrútu

Ako väčšina svetových metropol, aj Bejrút v sebe nesie výrazné rozdiely medzi sociálnymi vrstvami. Na jednej strane môžeme pri širokej promenáde vidieť vysoké luxusné mrakodrapy s výhľadom na Stredozemné more, v ktorých stoja apartmány niekoľko miliónov dolárov. No potom môžeme v úzkych uličkách vidieť malé domčeky alebo ošarpané byty, ktorých výhľad je k podobne bezútešnému susedovi do okna. Vzhľadom na ničivú občiansku vojnu, ktorej boje prebiehali práve v hlavnom meste až do roku 1991, je bežné vidieť zničené a opustené budovy popri vynovených hoteloch či luxusných rezortoch. Svetovými správami ale nedávno zarezonoval výbuch v prístave, ktorý značne sťažil život práve tým, ktorí bývali v starých bytoch blízko pobrežia. Podľa našich libanonských kolegov je to v Bejrúte dlhodobý problém – hlavne staršie domy alebo bytové domy pri pobreží sú v hľadáčiku developerov, čakajúcich na vhodnú príležitosť ich lacnej kúpy. Kvôli výbuchu, ktorého ruiny síce pomaly odpratali, ale obyvatelia nemajú dostatok financií na potrebné opravy, dostávajú ich plány reálnejšie kontúry. Samotný výbuch mal tragické následky – 4.augusta 2020 otriasla táto udalosť celou oblasťou, zabila cez 200 ľudí a zranila ďalšie tisíce. Zničenie budov v bezprostrednej blízkosti spôsobilo dočasnú stratu domova pre viac ako 300 000 obyvateľov mesta a celkové škody boli vyčíslené na neuveriteľných 10 až 13 miliárd eur. Táto rana prišla pre krajinu v dobe, keď sa zmietala nielen s COVID-om, ale aj ekonomickou a politickou krízou. Ako návštevníci sme mohli pocítiť ekonomickú krízu napr. pri výbere hotovosti z bankomatov – v krajine si totiž môžete vybrať buď domácu menu, alebo doláre za fixný konverzný kurz. Práve domáci si zo strachu pred prepadom libanonskej meny vyberali doláre a preto bolo takmer nemožné nájsť bankomat, ktorý by vám vydal USD. V prevádzkach nebol problém zaplatiť dolármi, no domáci to vnímali ako vzácnosť už počas našej poslednej návštevy pred nástupom korona krízy. Ďalšou kontroverziou je lacná pracovná sila, najmä v domácnostiach, ktorú už viaceré rodiny nedokázali platiť a preto pomocníčky najmä z chudobnejších krajín ako Filipíny, Nigéria či Etiópia, ostávajú často na ulici bez prostriedkov, v horšom prípade si v zúfalstve môžu siahnuť na život. Tento komplexnejší problém sa rieši aj na medzinárodnom poli a zaujímajú sa o neho aj ľudskoprávne organizácie. Aj napriek týmto individuálnym zlyhaniam si Bejrút a jeho 2 milióny obyvateľov zaslúžia šancu znovu vybudovať svoje mesto a v neposlednom rade aj krajinu. Pevne verím, že v najbližších rokoch vstanú z popola ako bájny fénix a my budeme môcť obdivovať jeho pokojné uličky, zrenovovanú koloniálnu architektúru, príjemnú promenádu a výbornú kuchyňu.