Meteora - kláštory v oblakoch

V blízkosti pohoria Pindos, z plání gréckej Tesálie sa do výšky až 550 metrov dvíhajú obrovské skalné stĺpy zdobené krásnymi byzantskými kláštormi. Jedno z najslávnejších a najviac navštevovaných miest na gréckej pevnine, ktoré je zároveň aj najväčším archeologickým náleziskom Grécka a súčasťou UNESCO. Hovoríme samozrejme o dychberúcej Meteore. Počas nášho poznávania gréckej pevniny si ju s našimi BUBO skupinkami vychutnávame ako čerešničku na konci dňa nabitého históriou. Zastavujeme sa obdivovať nádherné výhľady, navštevujeme malebné kláštory a dokonca trávime noc v dedinke Kalambaka priamo pod impozantnými skalami.

Kde sa tu obrovské skaly vlastne vzali je dodnes veľkou otázkou - v gréckej mytológii o nich totiž nenájdete ani zmienku. Ich vznik nie je ľahké vysvetliť ani z geologického hľadiska. Nejde totiž o vulkanické vyvreniny, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, ale o zmes pieskovca a zlepenca. Každá zo skál v sebe skrýva veľké množstvo jaskýň, dutín a puklín. A práve tie prilákali prvých zvedavých obyvateľov. Je dokázané, že obývané boli už v období pred viac ako 5000 rokmi. Prvý, kto ich ale začal využívať po období neolitu, bola skupinka mníchov - pustovníkov. Jaskyne boli od 11. storočia dokonalým miestom, kde mohli mnísi nájsť pokoj a absolútnu izoláciu od okolitého sveta, aby sa mohli venovať svojim modlitbám.

Spočiatku tu žili život v samote a stretávali sa iba v nedele a sviatky v malej kaplnke, ktorú si vystavali pri skale Dupian. V 14. storočí sa ale stále častejšie začali opakovať turecké útoky na Grécko a duchovní teda museli hľadať útočisko vyššie - na samom vrchole vysokánskych skál. Prvý kláštor, ktorý niesol pôvodne meno Metamorfosis, tu bol založený v roku 1340 mníchom Athanasiom. Tým, že bol vystavaný až vo výške 534 metrov, pôsobil, akoby sa vznášal vo vzduchu. Dostal teda nové meno - Megalon Meteoro (v preklade „veľký" a „vznášajúci sa"). Tento názov sa uchytil a keď boli v priebehu 15. a 16. storočia vystavané ďalšie kláštory, bola celá oblasť pomenovaná Meteora.

Keď sa na kláštory pozeráte zospodu, nechápete, ako ich v tej dobe dokázala ľudská ruka postaviť. Ako dokázali vyniesť materiál do takej ohromnej výšky? Legendy hovoria, že mnísi púšťali šarkany, ktoré niesli laná, z ktorých sa následne zhotovovali rebríky. V skutočnosti jediný pomocník, na ktorého sa mohli spoľahnúť, bola kladka. Všetok stavebný materiál museli spočiatku vynášať na chrbtoch pomocou košov, neskôr využívali práve navijak a inštalovali odnímateľné rebríky. Oveľa neskôr tu boli postavené schodiská a kamenné rebríky.

Takto pracne mnísi vystavali až 24 kláštorov, z ktorých 6 dodnes funguje a sú prístupné pre verejnosť. Medzi nimi aj najstarší The Great Meteoron/ Megalon Meteoro, ktorý je zároveň najväčším z nich. Najznámejší je kláštor Svätej trojice, ktorý ste mohli vidieť v bondovke „For your eyes only" z 80. rokov. My v BUBO určite odporúčame mužský kláštor Varlaam či ženský kláštor Sv. Štefana, do ktorého je ľahký prístup bez veľkého množstva schodov. V každom z kláštorov dnes žije okolo 10 mníchov alebo mníšok, ktoré sa starajú o miestne ikony, relikviáre a vykonávajú bohoslužby. Počas našej návštevy ich tu vždy stretávame a celému zážitku to dodáva ešte intenzívnejší duchovný nádych. Zažite to spolu s nami na zájazde Totálne Grécko!