Z transsibirskej magistraly sme sa oddelili v hlavnom meste Burjatskej republiky Ulan Ude. Tento kedysi kocovny narod, dnes zije usadlo na juznej strane Bajkalu, ma svoju semiautonomnu republiku, parlament, jazyk aj prezidenta. Na obed sme dorazili do hranicneho mestecka Nauski. Nuz Nausky naozaj posobia ako koniec sveta a tento krat sa nam nepodarilo ani zazriet rusku armadu v pohybe. Zato uz tradicne zlezniciari obhanali kravy po kolajniciach. Na kopcoch nad Nauskami sme vsak natrhali kopec materinej dusky, ktoru Rusi volaju bogomaterskaja trava a par z nas sa aj okupalo a okusilo silu a prijemny chlad rieky Selenga. Presli sme cez hranicu a vecer sme uz pili prve Mongolske mlieko. Toto je totiz krajina mlieka a masa. Prezreli sme Ulaanabatar, Mongolsky sefkuchari nam sablami upiekli jahnacinku, zapili sme to pivom Dzingis, na namesti pred parlamentom sme si ale dali uz tradicne v ceskej krcmicke capovany Budvar a dnes sme sa vratili z nardoneho parku Terelj. Peso, na chrbte kona alebo aj po rukach sme pochodili, zajazdili a poskriabali sa po skalach, stepiach, lesoch a chramoch tohto nadherneho kusku mongolskej prirody. Navstivili sme nomadov ochutnali syr, smotanu, zahrali si z detickami futbal a ponahanli sa vecre okolo jurt s priatelskymi mongolskimi duncami (psikmi :-). Pred chvilkou som si este daval vyborny masovy vyvar a pelmene, ktore sa tyu volaju buuz a uz zajtra rano vyrazame do Ciny. Nahraniciach vymenime podvozky a pozajtra na obed sme v Pekingu. Z Ulanbaataru...

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Mongolsko

Ďalšie dovolenky do krajiny:

Viac informácií o krajine:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu