Národne múzeum v Bejrúte

V hlavnom meste Libanonu nájdeme niekoľko „pomníkov“ občianskej vojny, ktorá rozdelila mesto. Ide o významné budovy, sochy alebo iné dôležité pamiatky ovplyvnené bojmi, no zachované ako pamätné miesto na nedávno prebiehajúcu vojnu, pripomínajúce vzácny krehký mier. Jedným z najdôležitejších miest bolo, a stále je, Národné múzeum. Na našej obhliadke mesta ide o jednu z prvých zastávok, a vzhľadom na to, že ideme loviť ďalšie zážitky do impozantných starovekých miest, sa nám zíde priblížiť si najstaršie dejiny krajiny. Libanončania sú mimoriadne hrdí na svoju bohatú históriu, no aj napriek tomu si múzeum prešlo ťažkým obdobím. Aj keď nepatrí medzi najstaršie ani najväčšie, ponúka úžasný prierez histórie krajiny a vo svojej zbierke uchováva jedny z najvzácnejších a najlepšie zachovaných artefaktov svojej doby. Múzeum sa začalo formovať po konci 1.sv.vojny, keď už nebola oblasť Libanonu súčasťou Osmanskej ríše, a oficiálne bolo otvorené v roku 1942 pod francúzskym patronátom. Počas ničivej občianskej vojny, ktorá začala v roku 1975, bola časť múzea zničená, no artefakty sa podarilo zachovať najmä vďaka iniciatíve zamestnancov, dobrovoľníkov a akademikov. V obavách pred ich zničením boli väčšie artefakty, napr. antické mramorové sarkofágy a mozaiky, zakonzervované na mieste a vďaka menšiemu zázraku prežili bez výraznej ujmy a dnes ich môžeme obdivovať v plnej kráse. Napríklad na záchranu mozaík využili jednoduchý, no efektívny systém – mozaiky „vložili“ do podlahy a zaliali betónom, kým sarkofágy obložili vrecami s pieskom a neskôr taktiež zaliali betónom. Veľa menších artefaktov bolo uložených do podzemných priestorov, no museli byť zachránené a zreštaurované po ich zaplavení. Počas vojny bolo sťažujúcou okolnosťou aj to, že budova múzea ležala na hranici znepriatelených častí mesta a tzv. „ulička múzea“ sa stala checkpointom, ovládaným na striedačku podľa toho, kto bol vo vedení. Na konci vojny v roku 1991 bolo preto múzeum a jeho artefakty v havarijnom stave – dokonca ich mnoho chýbalo, lebo boli počas vojny predané súkromným zberateľom alebo tureckým múzeám. Našťastie sa otázka renovácie a znovuotvorenia múzea začala riešiť takmer okamžite po ukončení ničivej vojny a aktívne sa do neho zapájala ako vláda, tak aj akademická obec, čo viedlo k jeho znovuotvoreniu v roku 1999. Aj vďaka tejto iniciatíve môžeme na našej BUBO obhliadke mesta obdivovať nádherné mramorové sarkofágy, vzácne bronzové sošky z prehistorického obdobia, prepracované mozaiky či elegantnú stredovekú keramiku.