Návšteva Winstona Churchilla na Madeire. Ako jedna z jeho malieb zmenila rybárske mestečko Câmara de Lobos

Churchill počas svojho života vytvoril viac ako 500 obrazov, z ktorých väčšina zobrazuje scény z Anglicka, z Francúzska alebo z Maroka. Madeira mu poskytla úplne novú paletu so sviežou zeleňou, tyrkysovou vodou a dramatickými útesmi. 

Churchillovo spojenie s Madeirou bolo krátke, ale významné. Ostrov navštívil dvakrát, najprv ako mladý vojnový reportér v roku 1899 a znova o polstoročie neskôr. Obe návštevy odhaľujú niečo o jeho charaktere: neúnavného mladého dobrodruha putujúceho po svete, a neskôr zrelého politika hľadajúceho pokoj, dobré víno a terapeutické radosti z maľovania. 

Churchill sa prvýkrát stretol s Madeirou, keď mal iba 25 rokov. V októbri 1899 nastúpil na parník smerujúci do Kapského Mesta. Plavil sa do Južnej Afriky, aby pre Morning Post informoval o búrskej vojne. Cestou parník zastavil práve v prístave Funchal. Zastávka bola veľmi krátka a na ostrov dlho nevkročil, napriek tomu ho táto skúsenosť zoznámila s touto stredoatlantickou základňou, ktorá sa neskôr objavila v jeho plánoch na voľný čas. Madeira mu utkvela v pamäti hlavne aj vďaka svojim vínam. 

Po druhej svetovej vojne Churchill viedol konzervatívnu opozíciu a pracoval na svojej šesťdielnej série s názvom Druhá svetová vojna (The Second World War). Zaťaženie politikou a písanie naňho ťažko doliehalo, hľadal preto miesto na krátky oddych. 19. novembra poslal telegram Bryceovi Nairnovi, britskému konzulovi na Madeire, v ktorom sa pýtal na "niečo slnečné, maľovateľné, pohodlné, plné kvetín". Nairn odporučil Hotel Reid’s Palace. Je to dodnes legendárny hotel nachádzajúci sa nad zálivom Funchalu. 

Zima 1949-50 sa ukázala ako ten správny čas na túto plánovanú dovolenku. Churchill plánoval spojiť relax s prácou na svojich memoároch a taktiež nacvičovať maľovanie. Zhromaždil skupinu, ktorú tvorila jeho manželka Clementine, dcéra Diana, literárny asistent Bill Deakin, sekretárky Jill Sturdee a Elizabeth Gilliett a dvaja detektívy zo špeciálnej služby pre bezpečnosť. 

1. januára 1950 vplával do Funchalu parník Durban Castle spoločnosti Union-Castle. Podľa fotografií z toho dňa, davy ľudí lemovali mólo, aby sledovali vylodenie Winstona a Clementine a zvyšok sprievodu. Ostrovania ho privítali ako hrdinu. Britský politik sa k tomu neskôr aj vyjadril. Povedal, že hoci si ho ctili mnohí ľudia, pre ktorých niečo urobil, "nikdy v celom mojom živote ma s takým nadšením nevítali ľudia, pre ktorých som nikdy nič neurobil".

Churchillovcov rýchlo odviezli hore kopcom do hotela Reid’s Palace. Hotel, ktorý vlastnila vinárska rodina Blandyovcov, bol už od svojho otvorenia v roku 1891 legendárnym miestom, kde hostili aristokratov a celebrity. Po niekoľkých dňoch užívania si výhľadu, dobrého vína a prechádzok v záhrade hotela, Churchill túžil maľovať a hľadal na to vhodné miesto.  

5. januára sa vydal hľadať dokonalý výhľad. Rodina Leacockovcov, významní obchodníci s vínom, poskytla sivý Rolls-Royce aj s vodičom, aby ho odviezli do rybárskeho mestečka Câmara de Lobos, asi 7 km západne od Funchalu. 

Na východnej strane sa nachádzala vyhliadka Espírito Santo, terasa s výhľadom na celý záliv. Churchill si vybral práve toto miesto. Postavil si stojan, nasadil si klobúk, zapálil si cigaru a začal maľovať. Výsledkom bola na Madeire veľmi známa olejomaľba s názvom "Fishing Port of Madeira (Câmara de Lobos)". Neskôr daroval tento obraz svojmu synovi Randolphovi. Prechádzalo to cez generácie a zostáva cenným dedičstvom. 

Po Churchillovom odchode sa miesto, kde maloval, stalo čoraz navštevovanejším. Miestni obyvatelia v roku 1963 premenovali terasu Espírito Santo na vyhliadku Winstona Churchilla. Na našom BUBO zájazde na Madeire si aj my užijeme ten výhľad, ktorý si Winston vybral ako inšpiráciu pre svoju maľbu, a hneď  aj pochopíme, prečo. Dole v prístave stojí aj bronzová socha štátnika so stojanom a s cigarou. Vedľa prázdna stolička určená pre návštevníkov na fotky. 

Neskôr túto dôležitú návštevu využili aj miestni podnikatelia v Câmara de Lobos. Nachádza sa tu množstvo reštaurácií a hotelov, ktoré v nejakej forme nesú Churchillove meno a tvrdia, že sú nejakým spôsobom spojené s jeho návštevou. Jeho vyhliadka je dodnes najviac navštevovaný spot v meste.