Zážitky z Aljašky a Yukonu Referencia, Aljaška

Tak dúfam, že môj príspevok konečne na fórum prejde ... Počas zákazdu to nejako nefungovalo, tak skúsim zhrnúť stručne všetko už z domu, po úspešnom absolvovaní celej náročnej cesty - letových prestupov - tentokrát aj s kiuframi (my zúčatnení vieme o čo ide :-) ). Zažili sme dva týždne plné úžasných zážitkov a výbornou partiou 7-ich statočných a skvelou sprievodkyňou Martinou. Proste to bola PARADA a všetci zúčastnení vieme o tom svoje. To slovo rezonovalo počas celého zájazdu - najprv od Mati keď neverila, že naša skromná ale úžasná partia vystihla celý čas úžasné počasie (pozor! tí čo pôjdete po nás nemusíte mať také šťastie ale určite sem poďte) potom počas splavu Yukonu jeden vtip nastavil tento výraz PARADA na všetko krásne a my ôsmi (alebo ôsmy nech aj lingvisti sú spokojní) vieme o čom je reč. Čo vám mám písať ... Treba tie zážitky uloviť na vlastnej koži. Aljaška má svoje čaro určite pre každého. My sme toho naozaj zažili toľko, že sa to nedá opísať. Už po prvých dňoch sme mali pocit, že sme na zájazde aspoň týždeň. Toľko toho bolo. Počnúc nedoručenými našimi kuframi (dva dni sme sa tešili, že s nimi nemáme oštaru ...), cestou okolo Turnagain Arm, potom krásny turistický výlet k ľadovcu Exit, plavba loďou v NP Kenai Fjords k Holgate Glacier, pozorovanie veľrýb, uškatcov a ďalších živočíchov, presun z mestečka Seward nádherným údolím Matanuska do Glennallen. Pokračovali sme do mestečka Tok, v ktoré je akýmsi rázcestím - v krásnom prostredí Wrangell-St. Elias National Park. Cestou sme podnikli pekný výlet zo strediska Slana - Cariboo trail. Z Toku sme pokračovali do Haines Junction, potom okolo jazera Kathleen Lake už v Kluane National Park, opäť s nádherným počasím, krásnymi výhľadmi. Ďaľšia zastávka vo Whitehorse, splavili sme 22 km po rieke Yukon, okúpali sa v termálnych prameňoch Takhini Hot Springs, kde nás stále pozorovali veveričky lesné a my ich... niektorým vyšiel aj vyhliadkový let k ľadovcom a k najvyššej hore Kanady Mt. Loganu, druhá partia po krátkom usadení v lietadielku ho musela opustiť. Pilot stratil spojenie a let sa nekonal. Z Whitehorse nás čakal ďalší z dlhších presunov do slávneho strediska zlatej horúčky Dawson City. Naozaj to tu dýcha stále atmosférou zo známych filmov o zlatej horúčke. Nádherná architektúra, skvelá atmosféra v našom hoteli a zaradili sme sa niektorí aj do klubu Sourtoe Cocktail, keďže sme zvládli vypiť drink s vylúhovaným palcom kapitána Dicka. Nejako sa im tie palce vraj míňajú. Ak ho prehltnete, stojí vás to 10 000 dolárov. Vyskúšali sme si aj ryžovanie zlata tradičným spôsobom, Jozef sa naozaj stal naším najlepším zlatokopom. Niektorým sa nám podarilo naryžovať len pár nepatrných "bodiek". ale boli sme spokojní aj tak. Stálo to za to. Navštívili sme múzeum Jacka Londona, užili si ešte úžasnú atmosféru Dawsonu a čakal nás najdlhší presun do Fairbanks, cez hranicu s USA kde sme stretli dvoch skvelých colníkov/policajtov, ktorí nás doslova vyzvali, aby sme sa šli odfotiť - aj keď to je nas hraniciach prísne zakázané. Aj s veľkou hrudou zlata ... Či bolo ozajstné už nechám na Vás ... Ale museli sme tú hrudu nechať tam. Takže sme opäť vďaka skvelej partii, nálade, zastákok s výhľadmi zvládli cestu vedúcu cez strechu sveta (Top of the World Highway). Je to síce u nich diaľnica, ale zväčša štrkovou spevnenou cestou. Ale opäť Paráda. Úchvatná dedinka Chicken so zastávkou na niečo sladké, alebo kurčam alebo kuraciu polievku. Chutilo nám myslím počas celého zájazdu výborne, či už ste si dali burger, sendvič, steak, lososa, seafood, alebo tradičnú polievku chowder . ja som celkovo ochutnal sedem druhov, každá chutila inak a výborne. Naši priatelia z Prešova ju poznali pod názvom máčanka, ale určite je iná, dávajú tu okrem húb aj nejaké tie morské špecialitky. Boli ste už na Severnom póle v krátkych rukávoch, s teplotou okolo 20 °C ? My áno. V sídle Santa Clausa sme sa tiež zastavili. Plavili sme sa nahistorickom parníku, zastavili sa v tradičnej indiaánskej dedinke Chena Village, kde sme sa dozvedeli veľa o živote pôvodných indiánov Atabaskanov. V Národnom parku Denali smke zatúžili vidieť najvyššiu horu Severnej Ameriky Denali známu predtým aj ako Mt. McKinley, ale počasie sa už začalo zhoršovať a let nám nevyšiel. Cestou sme videli jej kúsok, ako vyčnieva z oblakov. ale videli sme ju a aj to sa ráta. A špičkou zákazdu bol samozrejme výlet busom do NP Denali, Tundra Wilderness Tour (TWT), kde sme videli na vzdialoených svahoch ovce Dall sheep, losov, sobov, nakoniec aj krásnu rodinku medveďov grizly, dokonca sme mali šťastie aj na vlka. A večer pri hoteli nás navštívila losia samica aj s mláďatkom, tak sme sa nevedeli vynadívať, dofotiť, dofilmovať. Nakoniec posledné nákupy v Anchorage, skoré vstávanie a odlet domov. Verím, že moji spolububaci budú so mnou súhlasiť, že veľkú zásluhu na našej celkovej spokojnosti má naša Maťa, skvelá a milá sprievodkyňa , ktorá nám splnila aj nemožné . Za tie neuskutocnene lety (my vieme o ktoré ide) naozaj nemohla, to skôr asi ja ...Počasie som asi ustrážil, ale v Denali mal ten hore iné úmysly...? Pozdravujem všetkých. Dušan