Ouzo - grécky aperitív História gréckeho alkoholu

Pokiaľ vám v Grécku donesú aperitív pred jedlom, rátajte s tým, že ide o ouzo. Tradičný grécky alkohol je ako súčasť gréckej kuchyne suchý aperitív s príchuťou anízu vyrobený z rektifikovaných destilovaných liehovín. Chutí podobne ako iné likéry tohto druhu: pastis, sambuca, rakı a arak. Pôvod slova ouzo nie je na 100 % známy, grécke slovníky ho však odvodzujú z tureckého slova üzüm, ktoré znamená hrozno.

Destilát ouzo má svoje korene v tsipouro, ktoré bolo údajne dielom skupiny mníchov zo 14. storočia na hore Athos. Jednu jeho verziu ochutili anízom a nakoniec sa začala nazývať ouzo. Rozmach ouza nastal po 19. storočí, keď bola založená prvá pálenica na ouzo v roku 1856. V 20. storočí slúžilo ouzo ako náhrada absinthu bez paliny. Dnes sa na výrobu ouza používa metóda destilácie pomocou medených destilačných prístrojov.

Ouzo sa zvyčajne mieša s vodou, niekedy je priesvitné, inokedy kalne biele či so slabým modrým nádychom. Je možné ho podávať aj s kockami ľadu. Najviac pasuje k rybám s hranolkami, olivami a syrom feta. Chuťovo je jemnejší ako absinth, no je tiež podobný sladkému drievku. Grécko môže od októbra 2006 nazývať ouzo ako výsostne grécky výrobok. Ouzo má aj svoje vlastné múzeum - na ostrove Lesbos.