Štyria harmonickí priatelia v mongolskom gere

Dnes sme v jednom mongolskom gere zbadali na nábytku zvláštny obrázok. Slon, opica, králik a vták. Na prvý pohľad možno len pekná dekorácia. Ale zvedavá klientka sa na to hneď spýtala: Čo vlastne tieto štyri zvieratá znamenajú?

A tak sme sa dostali k jednému z krásnych príbehov tibetského a mongolského budhistického sveta.

Volajú sa Štyria harmonickí priatelia.

V tradičnom príbehu žijú štyri zvieratá pri jednom strome. Každé je iné a každé má svoje schopnosti. Namiesto toho, aby medzi sebou súperili, spolupracujú. Na vyobrazeniach preto často vidíme vtáka, králika, opicu a slona, ako stoja jeden na druhom a spoločne dosahujú na ovocie stromu. Podobenstvo má jednoduché posolstvo: jednota, harmónia a spolupráca sú dôležitejšie než súperenie.

Nie je to tedy príbeh o tom, že najsilnejší má vždy pravdu. Ani o tom, že najväčší musí viesť všetkých ostatných. Je to príbeh o tom, že každý je iný a že spoločným úsilím dokážu viac než každý sám.

Zaujímavé je, že sme tento motív nevideli v kláštore ani v múzeu, ale priamo v mongolskom gere – na nábytku v domove nomádskej rodiny.

A to je možno ešte zaujímavejšie.

Podobné symboly totiž v budhistickej kultúre nepatria iba do chrámov. Objavujú sa aj na nábytku, drevených predmetoch, obrazoch a ďalších veciach každodenného života. Existujú dokonca dochované tibetské budhistické skrinky, na ktorých sú Štyria harmonickí priatelia priamo vyrezaní ako súčasť dekorácie nábytku.

Človek si pri tom nevyhnutne spomenie aj na našu kultúru.

V Európe poznáme Ezopove bájky. Aj tam zvieratá často predstavujú ľudské vlastnosti a cez ich príbehy rozprávame o ľuďoch. Líška, lev, vlk alebo zajac sa stávajú obrazom našich vlastností, slabostí a spôsobu správania.

Štyria harmonickí priatelia však hovoria trochu iným jazykom. Nie: „Buď najlepší.“ Skôr: „Každý z nás vie niečo iné. A práve preto sa potrebujeme navzájom.“

A keď sa nad tým človek zamyslí priamo v Gobi, dáva to ešte väčší zmysel.

Tradičný nomádsky život nikdy nebol iba o jednotlivcovi. Rodina, susedia a celá komunita si museli navzájom pomáhať. Starostlivosť o stáda, presuny, stavba a údržba geru, príprava jedla, zvládanie zimy, vetra či sucha – to všetko je jednoduchšie, keď človek nie je sám.

A tak sme dnes stáli v jednom mongolskom gere pred obyčajným kúskom nábytku a zrazu sme v ňom videli oveľa viac než len dekoráciu.

Je fascinujúce, ako môže byť v jednom malom obrázku ukrytá filozofia, ktorá je stará stovky rokov a zároveň pôsobí neuveriteľne aktuálne.

Stačí vedieť, čo vieme my, rešpektovať to, čo vedia ostatní, a dokázať spolu vytvoriť niečo, čo by sme sami nedokázali.A možno práve preto sú títo štyria priatelia stále spolu.

Mongolsko opäť raz ukázalo, že niekedy netreba hľadať veľké pamiatky. Stačí sa pozrieť na veci, ktoré majú miestni ľudia doma.

A ďakujem našej zvedavej klientke za otázku. Niekedy práve obyčajná otázka pri obrázku na skrinke otvorí dvere k celému príbehu.