Zabudnutá továreň na ryby v Urge

Uzbekistan je krajinou mnohých prekvapení a ani západná časť, teda autonómna republika Karakalpakstan nemôže byť výnimkou. Naše zájazdy do Uzbekistanu objavujú svet zabudnutého Aralského jazera a jedným z miest, ktoré stoja za to je miesto zvané Urga, ktoré sa podobne ako Aralské jazero načisto stratilo. Kedysi bola Urga skvelým miestom na brehu jazera Sudočie, ktoré bolo bohaté na ryby a ľudia tu žili svoj pomalý život, no ten sa s miznúcou vodou začal vytrácať.

Urga sa premenila na ruiny, ktoré už nemajú takmer žiaden tvar a jedinou výnimkou je budova, kde sa kedysi spracúvali ryby. Tá jediná ostala stáť a dokonca sa v roku 2024 dočkala aj rekonštrukcie a dnes jej fasáda žiari novotou. Rybacie centrum v Urge poznali široko ďaleko a dokonca aj za hranicami Uzbekistanu, pretože Sovietsky zväz sa spoliehaľ na Aralské jazero a jeho rybolov.

Ešte v 50.rokoch 20.storočia sa tu ročne vylovilo cca 48 000 ton rýb a spoločne s Moynaqom a Aralskom patrila Urga do svätej trojice. Dnes je tu ticho a zvírený prach len vďaka občasným džípom aj našich BUBO skupiniek. Centrum na spracovanie rýb zíva prázdnotou a po rybách už niet ani stopy. Fasáda dnes žiari bielou farbou a vidno ju z ďaleka. Meria 20 x 37 metrov a za ňu dokonca nájdete aj originálne piliere.

Zaujímavosťou je aj to, že továreň stavali Poliaci, teda vojnoví zajatci v 20.rokoch 20.storočia a tak sa tieto zabudnuté končiny Uzbekistanu prepletajú aj s oblasťami strednej Európy. Vedľa továrne na spracovanie rýb boli svojho času aj dve miestnosti fungujúce ako chladnička, kam sa ukladali ryby. Vo vnútri bol ľad a ten sa zbieral počas zimných mesiacov, pretože zimy tu vedia byť celkom kruté a chladné.

Menšia budova vedľa hlavnej zase slúžila na pitvanie rýb a bolo to aj miesto, kde sa ryby nasolili. Paradoxne ryby z jazera Sudočie neboli veľmi obľúbené pretože malo jazero príliš bahenné dno a ani ryby z Aralského jazera by nevyhrali chuťové súťaže. Podľa mnohých neboli veľmi chutné a tak sa vyvážali najmä do Ruska. Najchutnejšie ryby v Uzbekistane boli vždy z riek a tie si často nechávali domáci pre seba. Tak či onak, je továreň na ryby akýmsi symbolom pominuteľnosti a hoci kedysi dávalo miesto prácu mnohým ľuďom, dnes je tu prázdnota. Vidieť Urgu na vlastné oči je zážitok a človek si naplno uvedomí tragédiu Aralského jazera.