V 6.storočí prišlo 13 asýrskych mníchov z oblasti Blízkeho východu, aby šírili kresťanstvo naprieč celým Kaukazom. Zakladali nové kláštory, stavali nové kostoly, dokonca vznikol maliarsky smer inšpirovaný ich maľbami fresiek na múry chrámov. Jedným z mníchov bol aj David Garedja. Úspešne šíril kresťanstvo a medzi ľuďmi si postupne budoval rešpekt a úctu. Vždy, keď to bolo v jeho silách, pomohol alebo poradil. Zrazu však prišlo obvinenie od tehotnej ženy, že David je otcom jej dieťaťa. Najprv ho chcel dav kameňovať, ale David ich upokojil. Presvedčil ich, že nech počkajú až do ženinho pôrodu. A vyjadril „proroctvo“ ako dôkaz svojej neviny, že žena porodí kameň. Tak sa aj stalo. Avšak David si uvedomil, že kvôli nemu vlastne skamenelo dieťa, a tak hľadal pokoru a pokoj v duši v nehostinnej časti krajiny. Práve tu v „skoro púšti“ na hraniciach dnešného Azerbajdžanu a Gruzínska. Tu sa modlil, tu meditoval, tu žil. Nemal čo piť, ale modlitby boli vypočuté. Zrazu vytryskol prameň zo skaly nad jeho príbytkom. Nemal čo jesť, a orol mu hodil rybu k nohám, a pravidelne za ním chodievali jelene, ktoré dojil. Samozrejme okrem stredy a piatkov, kedy sa mal postiť. Týmto skromným a asketickým životom našiel veľa sympatizantov a nasledovníkov. Toto bol počiatok stále fungujúceho kláštoru David Garedja.



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Gruzínsko

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva