Letisko Manila

Zdravím z POM, ako domáci nazývajú Port Moresby, hlavné mesto štátu Papua Nová Guinea (PNG). Vystúpim z lietadla do dusného horka trópov, prší. Teraz je najsuchšie obdobie roka, no ráno prší. Mne to vôbec nevadí, som šťastný, že som tu. Letel som sem 3 dni a už to vám hovorí, ako ďaleko Papua stále je. Letí sa sem dlhšie než na Nový Zéland. Pred dvoma rokmi som letel na Fidži cez Katar a Hong Kong. Teraz do Port Moresby cez Manilu, ostatní letia cez Singapúr a my letíme späť cez Brisbane. Letisko v Brisbane bolo vyhodnotené ako najlepšie v celej Oceánii. A ktoré je to najhoršie? No Jacksons airport v Port Moresby. Partia, čo doletí zo Singapúru, prejdú najlepším letiskom sveta. Z Changi airport som letel pred pár týždňami a to letisko proste funguje. No idú ho teraz prerábať a nové Jewel Changi airport zabezpečí, aby si Singapúr svoj náskok udržal. Ja som pristál v Manile na terminály 3, to je ten nový. Posledne, keď som do Manily letel Jumbom z Bahrajnu boli také turbulencie, že si nepripútaní pasažieri rozbili hlavy o strop lietadla. Teraz bolo pristátie hladké. Potom, ako som vystúpil z lietadla a prechádzal “rukávom” ma čakala zamestnankyňa letiska, aby ma previedla do terminálu č 1 (starého). Manila Ninoy Aquino airport je jedným z najhorších letísk na svete a musím povedať, že keď sa jedná o letiská v hlavných mestách štátov, tak naozaj o túto cenu bojuje. Keď pristávam v blízkosti mora, vidím dole lagúnky a okolo nich neuveriteľné slumy, natlačené obydlia jedno na druhé. Preglejka a plech a malilinké rozmery. Výškové budovy downtownu sú až tam v pozadí. Na terminál 1 chodí bus zdarma, ale vraj príde o 45 minút, to značí že mám hodinu čakať. A tak idem radšej plateným autobusom, ale ten pôjde o 30 minút a tak beriem taxík za 200 pesos. Dostávam lístok, že taxík prešiel security a že je bezpečné v ňom cestovať. Cesta trvá tak 30 minút, opäť prechádzam ďalšou kontrolou pred vstupom do jedinej letištnej haly terminálu 1. Keď ma tu postavili do rady, ktorá sa za 40 minút nepohla ani o meter a predo mnou asi 100 ľudí, povedal som im, že toto teda nie, letím 2.5 dňa a nebudem tu čakať. Beloch tu nemá prednosť a 2x ma vrátili, ale po absolútnom chaose som sa nakoniec predbehol. Biznis salónik Club Manila si kúpite za smiešnych 19 USD. Kurz 1 USD je dnes vyše 50 pesos. Pekné, kožené, hnedé kreslá, jedlo, pitie. Fajn. V drsne vyzerajúcej letištnej reštaurácii si dávam Arroz caldo s kuraťom, sušené mango z Cebu a kávu z Batangas. Chcem kúpiť na uvítanie partie fľašku, vždy to tak robím. No duty free shopy nie sú, iba jeden, aj to útlych rozmerov. Pri letoch cez Austráliu, Guam či Japonsko je brať fľaše na palubu zakázané. To je väčšina letov, niet biznisu. No kupujem nakoniec 15 ročný rum. Bývalá španielska kolónia by ho mohla mať kvalitný.