Dedina Alkena - rodisko tanca Kuruware Alkena village - miesto zrodu tanca Kuruware

Ľudia Tambul z dediny Alkena žijú na úpätí druhej najvyššej hory Papuy Novej Guiney, Mt. Giluwe. Žijú ja hraniciach troch provincií Západná Vysočina, Južná Vysočina a Enga. Nachádzame sa na hranici troch provincií Enga, Južná a Západná Vysočina v ubytovaní Kumul Lodge, ktoré sa nachádza vo výške 2861 m.n.m. Sme v strede tropického pralesa, ktorý je domovom viac než 80% všetkých druhov vtákov Rajka. Celkovo ich je v Papui Novej Guinei (PNG) 42 druhov a 15 kmeňov. Sám David Attenborough, britský prírodovedec, scenárista a producent, navštívil túto oblasť a zábery odtiaľto použil vo svojom dokumente z roku 1996, Attenborough in Paradise. My máme možnosť pozorovať kŕmiace sa vtáčiky Rajka z bezprostrednej blízkosti, pretože v samotnom ubytovaní Kumul sa snažia o ich reprodukciu a pomáhajú udržiavať populáciu a výskyt práve tých najkrajších a najnetradičnejších vtákov sveta. Usilujú sa o zvýšenie ochrany prírodného prostredia a v budúcnosti by chceli, na základe ich snaženia, vytvoriť z tohto miesta národný park. Po raňajkách nasadáme do súkromného autobusa a zhruba po hodine a pol prichádzame do tradičnej dedinky Alkena, kmeň Melpa. Ľudia tu žijú na úpätí druhej najvyššej hory PNG - Mt. Giluwe, ktorá má 4367 metrov. Ich tradičné oblečenie, maľovanie tváre a tela, spev a tanec sú zmeskou týchto troch provincií. Zaparkujeme na dedinskom parkovisku a viac než 50 členov dedinky nás víta zvedavými pohľadmi. Vyzerá to tak, že niektoré deti vidia prvýkrát bielych ľudí a majú z toho veľkú zábavu. Kto vie, čo si tak o nás myslia, možno – aha, akú smiešnu farbu majú tí divní ľudia. Miestny sprievodca dediny nás privíta a všetkých nás nahlas pozve na návštevu. Bez tohto oficiálneho privítania by sme do dedinky nemohli vstúpiť. Dnes sme tu kvôli tradičnému tancu Kuruware, ktorý pochádza práve odtiaľto. Prechádzame dedinkou, jeden nás pozdraví, druhý pristaví a podá nám ruku, ďalší, prevažne bezzubým úsmevom, nás privíta v ich usadlosti. Prídeme na plošinku, kde si tri skupinky miestnych mužov maľujú tváre a chystajú sa na vystúpenie. Každá skupinka má však iný štýl maľby, i napriek tomu, že sú všetci z toho istého kmeňa. Jedna skupinka nás však zaujala najviac, tá, ktorá bude tancovať tanec Kuruware. Tento tanec je tradičným oslavným tancom pre ľudí z tejto dedinky. Bol oslavou za zabitie nepriateľa, ktorému potom odsekli hlavu a telo zahodili. Lebku odložili do jaskyne, ktorá sa nachádza pod dedinkou pri vodopáde. Práve táto jaskyňa je pravým miestom vzniku spomínaného tanca. Legenda hovorí: V dávnych dobách tu spali predkovia členov tejto dediny. Jednu noc sa náčelníkovi prisnil sen, v ktorom videl tento tanec. Vedel, že je to tanec, ktorý im pomôže v boji poraziť nepriateľa. Od tej doby sa stal tanec Kuruware neoddeliteľnou súčasťou tohto kmeňa. Miesto pri jaskyni, kde dopadá vodopád, sa stalo miestom, kam sa bojovníci ukrývali pred nepriateľmi alebo plánovali boj. My sme sa stali účastníkmi úžasného tradičného tanca, ktorý je pre nás neuveriteľný, výnimočný. Tanečné kreácie v tomto umení hľadať nemôžeme, no keď si uvedomíme jeho históriu a pochopíme, že tieto tance sú staršie ako naša kultúra, doceníme jeho zvláštnosť a hlavne vzácnosť. Po predstavení tanca nás miestni pozvali do ich "átria". V očakávaní nasledujeme miestneho sprievodcu, ktorý nás usadí a požiada o chvíľku strpenia. Čakáme, onedlho sa všetky tri skupiny tanečníkov spoja a predvádzajú nám hromadný tanec, v ktorom účinkuje približne 50 príslušníkov kmeňa. Každý z nich má prepracované ozdoby tváre a oblečenie majú takmer všetci to isté. Pýtame sa domáceho, či táto forma tanca je bežná záležitosť. Dostávame odpoveď, že spojenie tanca Kuruware a Singsing je veľmi netradičné a uskutočňuje sa len pri najväčších oslavách kmeňa. Našu prítomnosť považovali za veľkú udalosť, boli sme pre nich VIP hostia a my sme si toto umelecké predstavenie veľmi vážili, nakoľko tancom, ktorý patril len nám, hoci prítomní boli všetci obyvatelia dedinky, bolo ich asi 300, prejavili nám neskutočnú úctu a prijali nás ako priateľov. Dostalo sa nám najväčšieho daru aký človek človeku môže dať. Ďakujeme! Každý príslušník kmeňa má svoj vlastný pozemok, nakoľko dedičstvo je tu založené na otcovskom princípe. Tzn., že syn dedí po otcovi. Najdôležitejším dedičstvom je práve pôda - pozemky. Parcely z otcovho pozemku sú rozdelené medzi jeho synov v čase, keď sa oženia. Keď sa vydajú dcéry, otec im dá právo na záhradkárčenie určitej parcely pozemku. Tento systém funguje takmer v celej Vysočine. Po 4 hodinách strávených v tejto úžasnej dedinke sa náš čas návštevy blíži ku koncu a my s veľkou pokorou a úctou k domorodému obyvateľstvu prejavujeme vďaku za tak nádherne strávený čas. Spoznali sme ďalší úžasný kmeň plný skromných, možno povedať biednych, ale neskutočne milých ľudí. Prajeme si, aby sme aj my doma boli takí usmiati a milí. Vďaku prejavujeme aj nášmu lokálnemu sprievodcovi Stevenovi, pretože bez neho by sa návšteva tejto dedinky realizovala veľmi ťažko, hlavne kvôli našej "neschopnosti" porozumieť miestnemu jazyku. :) My si s BUBO skupinkou vážime ďalší deň strávený v blízkosti domorodcov, ktorých prijatie je pre nás neoceniteľné.