Čakajte prosím...

Rabaul - ako to vyzerá ak mesto ľahne popolom

Ľ

Ľuboš Fellner

Prileteli sme do Neu -Pommern do Herbertshöhe. Ja naturlich! Mali by sme začať rozprávať nemecky, sme predsa v Bismarckovom mori v bývalej kolónii Nemeckého impéria. No keď tak na trhu v Kokopo začnem, nikto ale nikto sa nechytá. Keď pozerám okolo, tak kanibali z rovníka si nič nemecké nezachovali. Dnes máme celodennú prehliadku Rabaulu. Mesto bolo vystavané okolo Simpsonhafen Nemcami, ktorí kontrolovali územie Nemeckej Novej Guinei od roku 1884 formálne až do roku 1919. Pre mnohých je toto prekvapenie, ale ja sa na svojich cestách sem tam s bývalými nemeckými kolóniami stretávam:

  1. Togo
  2. Kamerun
  3. Tanzánia
  4. Rwanda
  5. Burundi
  6. Namíbia
  7. Svätý Tomáš v Karibiku
  8. Nemecká Oceánia – tú môžeme rozdeliť na Západnú Samou a na Nemeckú Novú Guineu.

Ja som z Nemeckej Guinei navštívil Palau, Severné Mariany (nepatril sem Guam), Karolíny, Mikronéziu, Marshallove ostrovy a na tejto našej ceste sa chystáme do ďalších bývalých nemeckých kolónií Nauru a Šalamúnove ostrovy (Nemecku patrila severná časť).. Dnes, pre nás, neznámy Rabaul bol od roku 1910 dokonca hlavným centrom Nemeckej Novej Guinei, najdôležitejším mestom obrovskej plochy oceánu kde sa platilo zlatou nemeckou markou. Počas prvej svetovej vojny sa stal Rabaul hlavným mestom Austrálskeho mandátneho územia Nová Guinea a ostal ním až do roku 1937 kedy ho zničila prvá veľká erupcia sopiek v modernej histórii. Hneď po napadnutí Pearl Harbor (7.decembra 1941) Japonci napadli Rabaul 23. januára 1942 a veľmi skoro sa toto mesto stalo hlavnou japonskou vojenskou bázou Južného Pacifiku. Japonci ho začali vojensky budovať neuveriteľným spôsobom – stovky kilometrov podzemných tunelov (píše sa že 2000km tunelov v podzemí), bunkre pre oficierov aj bunkre pre vyloďovacie lode. Rabaul v lokálnom jazyku Kuanua znamená mangrovníky a my sme ich videli kilometre a kilometre už počas pristávania. Zelené stromy hrdo trčia zo slanej morskej vody, div sveta. Musí sa medzi nimi dariť krokodílom. No naša sprievodkyňa Judith hovorí, že tu krokodíly v mori nie sú. Diví sa keď jej poviem, že západ ostrova na ktorom žije sa krokodílmi hemží a že v Kimbe sú krokodíly najväčšou turistickou atrakciou. Prejdeme z Kokopo kde bývame v najlepšom hoteli celého ostrova (tento ostrov je väčší než Taiwan) krížom až pod sopku Tavurvur. Táto sopka vybuchla spoločne so sopkou Vulcano v roku 1994 a bola to druhá veľká erupcia, ktorá veľkolepý Rabaul zničila kompletne. Ideme po Mango avenue, miestnej Champs -Elysees a nikde nič. “Tu vľavo stálo divadlo a kino a vpravo oproti bola banka,“ ukazuje Judith. Ideme po širokej dvojprúdovke a boríme sa v čiernom prachu, v strede cesty je pás na palmy, muselo to byť naozaj veľkolepé, more je tak 500 metrov pred nami. Pozeráme na miesta, o ktorých nám Judith rozpráva; vľavo okrem ostnatých kríkov a buriny nevidieť nič, vpravo je akýsi betónový hranol “asi bankový trezor” zauvažuje niekto. “Keď dopadol popol zo sopky bolo ho 6 metrov a väčšina striech sa zrútila, mesto doslova ľahlo popolom. No nezahynul nikto, jedného zasiahol blesk a iní zomreli na bežné veci, lebo všetkých obyvateľov Rabaul včas evakuovali. Vstupujeme do oblasti termálnych prameňov. Nedá sa tu kúpať, voda má 75 až 100 stupňov Celzia. Tu zo sopečného prachu vyhrabávajú vajíčka divej perličky (guinea fowl), vložia do vody a o 10 minút ich môžete jesť. Je to ako keby celé žĺtko, bielko je tenučké a vajcia sú obrovské a sú super. Ďuro zatiaľ skočí do mora, kam horúca voda vteká. Včera sa mu do ruky zapichlo 6 ostňov morského ježka, bol kvôli tomu v lokálnej nemocnici, odkiaľ však hneď utiekol keď to videl, no teraz skočil do mora opäť. A je nadšený, že je to bomba. A tak skáčeme aj my..teda pri prvom dotyku s morom zostanem v šoku, voda má nad 40 stupňov, možno 50. Je doslova horúca, ešte viac než v Mosonmagyarovar a mne sa zdá, že sa obarím. No vleziem tam so zaprením a dole je voda príjemne studená a o chvíľu je to ten najlepší pocit. Úžasný zážitok o ktorom nikto nič nevie. Horúca termálna voda v mori? V Rabaul pod sopkou Tavurvur áno. Tak sa nám to zapáčilo, že sem prídeme ešte v piatok skoro ráno aj keď od hotela to máme 45 minút autom. Zatiaľ chlapík čo mi pripravoval vajcia iba tak prehodí, že pred týždňom tu krokodíl zožral psa, ktorý sa prechádzal po brehu. A potom, že tu krokodíl napadol chlapca z kmeňa Tolui. Judith nám hovorila, že krokodíly tu nie sú a teraz toto. Typické. “No nebojte sa, krokodíl napadne iba keď ste samy a ticho, keď robíte takýto randál ako ste robili, tak on odpláva.” Upokojuje situáciu chlapík. V roku 1994 sa skoro všetci obyvatelia z Rabaul presťahovali do Kokopo a to drobné súperenie tu stále je. V Rabaul je však všetko zničené. Ostal iba bunker japonského admirála Yamamota. Vchádzame dnu, do podzemia s baterkou v ruke. Na stenách sú japonské nápisy a náčrty, dole je bunker vcelku vysoký – na japonské pomery. Teplota je príjemná. No potom vchádzame hore do betónovej veže pozrieť si staré mapy namaľované na stenách a tu je tak teplo, že za minútu prepotím košeľu durchom durch. Japonci tu museli mať ťažký život. Admirál Isoroku Yamamoto zosnoval útok na Pearl Harbour a Američanom ležal v žalúdku. 18. apríla 1943 odletel Yamamoto z Rabaul na inšpekčný let. Američania vtedy už vedeli dešifrovať japonské správy a vedeli, kam sa chystá a na vedľajšom ostrove Buganvile (aj dnes sa chcú od PNG odtrhnúť) Yamamota zostrelili. Pokyn dal vraj priamo prezident Roosevelt. No trhy sú v Rabaul aj Kokopo veľmi podobné, pekne postavené, čistučké s rovnakým tovarom aj cenami. A pri extrémne drahej Papue sú tie ceny neuveriteľné. Kokosový orech stojí 15 centov!!! Toto je môj svetový rekord a ak som po celom svete nevypil a nezjedol 1000 kokosových orechov tak ani jeden. Väčšinou kupujem jeden za dolár, či za euro, v akejsi podobnej hodnote, no tu stojí vynikajúci kokos 0.5 kina. Kúpim, odseknú mi vrch a vypijem všetku vodu a potom mi orech prepolia a ja si ho lyžičkou (v trópoch ju mám stále so sebou) vydlabem jemnú sladučkú dužinu. Na trhu majú 4 druhy manga, čerstvé burské oriešky, betel a čo je ďalšie prekvapenie cibuľku a cesnak. To si väčšina cestovateľov vozí so sebou zo Slovenska, no tu na ostrove Nová Británia toho máte fúru. Veci si môžete nakúpiť do domorodej tašky z akejsi trávy a prútia. No bohužiaľ tu predávajú ako veľkú novinku plastové sáčky. Všetky obchody sú Čínske. Nielen Afriku ale aj Oceániu vlastnia Číňania a zdá sa mi že sa rozširujú ďalej a ďalej. Kúpia všetky krajiny s lenivým obyvateľstvom a teraz narážam asi aj na Slovákov, ktorí sa tešia ako západniari iba na víkend a pritom majú holú riť. Slovensko nie je bohaté ako Švajčiarsko a nenakradli sme toho toľko ako Francúzi, no hráme sa na západniarov a máme dobrý život. Ešte chvíľku možno. Následne sa zastavíme pri padnutom lietadle kde máme fajn obed. Všade naokolo kokosovníkové palmy, more je blízko a vzdych je úžasný. Teplo je zdrvujúce, no pod palmu si ja nesadnem, hore je spústa čerstvých orechov a najviac lokálnych úmrtí je práve z pádu kokosu. Prechádzame okolo kostola, od roku 1994 je mimo prevádzky a šarvanci v ňom hrajú futbal. Uvidíme ako vyjdú fotografie ale toto je taktiež niečo čo som ešte nezažil. Dosť absurdné, ale ten smiech a radosť detí. Možno by to mohli prevziať aj iné kostoly? To asi nie. Potom stojíme pri bunkri v ktorom je za sebou naskladaných 5 vojenských zásobovacích lodí. Bunker je 300 metrov od mora a Japonci tu schovávali lode po tom ako splnili svoju zásobovaciu úlohu. Mali tu koľajnice aby sa im lode ľahšie nakladali, priviezli žeriav zo Singapuru. No ten vydržal iba dva dni a spojenci ho zničili. Prichádza náčelník so svojim miláčikom, sviňou a rozpráva nám históriu. Keď ho preruším s otázkou, začne od znova. Má svoje vystúpenie nabifľované od slova do slova ako slabý žiačik základnej školy. Svinka sa mu tmolí okolo nôh. V Rabaul aj v Kokopo nájdete múzea, obe sú rovnaké, v tom teple a vlhku sa tu rozpadávajú staré japonské zbrane. No je to nutnosť a tak sa zastavujeme, jedno múzeum máme doslova vedľa hotela. Najviac nás tu zaujmú dva krokodíly. Sú oddelené od seba pletivom, inak by ten väčší samček zožral toho menšieho samičku. Super vec bola vyhliadka nad Rabaulom na ktorej rastú stromy Buganvilii s bielymi kvetmi a pod nami je Simpsonhafen, vpravo sopka Vulcano a vľavo Tavarvur. Jedna nádhera. Krása, akú môžete vidieť iba v Oceánii.

Foto: od termálnych prameňov ukazujem smerom k sopke Tavurvur. V teplom mori pláva krokodíl. Áno, je tu krásne.

 



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Papua-Nová Guinea

Vianočná akcia 2018

Lovci ľudožrútov
K

Austrália a Oceánia  

Nová Británia, Nové Írsko, Šalamúnove ostrovy, Papua-Nová Guinea


náročnosť

18 dní

Trvanie

11680€ 10746

Vianočná akcia 2018

Papua Nová Guinea a relax pri papuánskych fjordoch
K

Austrália a Oceánia  

Papua-Nová Guinea


náročnosť

14 dní

Trvanie

7210€ 6633

Vianočná akcia 2018

Lovci ľudožrútov a Nauru
K

Austrália a Oceánia  

Nová Británia, Nové Írsko, Šalamúnove ostrovy, Nauru, Papua-Nová Guinea


náročnosť

19 dní

Trvanie

13830€ 12724
K

Ázia   Austrália a Oceánia  

Papua-Nová Guinea, Singapur


náročnosť

0 dní

Trvanie

Žiadna cena