Bahenní muži Asaro Od mestečka Hagen až k bahenným mužom Asaro

Bahenní muži z Papuy Novej Guinei patriaci do kmeňa Asaro sú jedinečným kmeňom, v ktorom je tradíciou nosiť masky z bahna. Žijú v okolí mesta Goroka v provincii Východná vysočina. Dnešný deň opúšťame územie tretieho najväčšieho mesta Mt. Hagen, ktoré sa z geografického hľadiska dá nazvať srdcom Papuo-novoguinejskej Vysočiny. Toto mesto je hlavným mestom provincie Západná Vysočina, ktorá je domovom pre viac než 370 000 obyvateľov rozprestierajúcich sa na rozlohe 4299 km2. Samotné mesto má o čosi viac než 50 000 rezidentov a nachádza sa vo výške 1677 m.n.m. Práve táto nadmorská výška spôsobuje, že sú tu príjemné svieže večery a docela teplé dni. Mesto je pomenované po sopke Mt. Hagen, ktorá sa nachádza 24km od samotného mesta a bola pomenovaná podľa nemeckého koloniálneho dôstojníka Curt von Hagena, ktorý sa podieľal na objavovaní krajiny ešte za čias, kedy sever Papui Novej Guinei (PNG) patril Nemecku. My sa pred odchodom ešte s BUBO skupinou ideme pozrieť na autenticitu iných rozmerov, ktorou je Hagenský trh. Je to jeden z najväčších a najrozmanitejších trhov v PNG a práve preto sme tu. Ja, štvorčlenná skupinka a náš miestny sprievodca vystupujeme z autobusa a pripadáme si ako magnet, priťahujeme pohľady všetkých navôkol. Sme tu totižto jediní bieli návštevníci a nech hľadíme, ako hľadíme, okrem nás inú, ako tmavú pokožku nevidíme. Všetci sú tu veľmi milí, usmievaví a každý druhý nás zdraví a víta na miestnom trhu. Niekedy tieto pohľady nemusia byť vždy milé, pretože predpokladáme, ak by sme nemali miestneho sprievodcu, tak by sme sa stali terčom okradnutia. Najviac tu pôsobia tzv. detské gangy zložené z dvoch detí, pričom jedno je milé a zabáva a to druhé medzitým zozadu vytiahne vrecko alebo ukradne tašku a stratí sa v dave ľudí. My však tieto spôsoby poznáme a presne vieme, na čo si máme dávať pozor. Je to tu úžasné! Od čerstvej zeleniny kau-kau (sladké zemiaky), taro (kolokázia jedlá), yam (dioskórea huňatá) a mnoho iných, až po tie najsladšie banány na svete, malé jahôdky priviazané na konáriku, chlebovníky, papáje, avokáda, maracuje, passion fruit atď. nájdete na tomto trhu. Vidíme tu aj zaujímavý "pult" plný sliepok a divíme sa, aké sú poslušné, pretože žiadna z nich sa nesnaží utiecť. Sú tu aj tradičné "bilum", obľúbené tašky domácich, vyrobené z usušených vláskov vnútornej strany kôry stromov. Po zhruba pol hodine sme trhu nabažení viac než dosť, ovocie máme nakúpené a môžeme sa vydať na cestu. Čaká nás prekonať okolo 200 kilometrov na diaľnici Vysočiny, čo je zážitok sám o sebe, pretože scenéria okolo nás nemá konkurenciu. Prechádzame cez provinciu Jiwaka, ktorá je relatívne mladou provinciou od roku 2012. Názov nadobudla spojením troch oblastí JImi - WAghi - KAmbia. Ďalej sa dostávame do provincie Simbu (Chimbu), ktorá je aj napriek svojmu drsnému terénu druhou najľudnatejšou provinciou v PNG. Samotný názov vznikol náhodou, pretože v minulosti, keď prví hliadkovací dôstojníci (Patrol Officers) dávali miestnym ľuďom oceľové sekery a nože, ony im na to odpovedali "simbu", čo v kmeňovom jazyku znamená "sme veľmi potešení". Sledujeme okolie, krajinu, všímame si nekončiace pralesy a mozaiky záhrad rozprestierajúcich sa na každom dostupnom kopci. Špecifikom tejto provincie je práve to, že aj napriek strmému terénu tu nevidíme žiadne terasy. Všetko je do šikma. Je to aj z dôvodu, že keď sú záplavy, tak im to pekne stečie cez záhradku a nezničí plodiny. Onedlho sa dostávame do hlavného mesta provincie, Kundiawa, kde sa zastavíme v malej pekárničke a na obed si doprajeme z viacerých druhov miestnych koláčikov. Že by sa dali teda považovať za pekárenské skvosty, tvrdiť nemôžeme, ale na druhú stranu, čo by sme chceli od krajiny, kde sú takéto veci extrémnou raritou. Lokálny sprievodca Steven nám však tvrdí, že táto pekárnička má vychýrené meno. Skúsme tomu teda veriť, ako nám tvrdí domáci :D. Pokračujeme v ceste a takmer po hodine a pol prichádzame k sedlu Daulo Pass, ktoré sa nachádza už v provincii Východná Vysočina. Nachádzame sa vo výške 2850 m.n.m. a odtiaľto sa ideme pokochať výhľadom na krásne údolie Asaro, ktoré nám leží ako na dlani. Krásne okrúhle domčeky sú pre túto časť Vysočiny typické a my si ich vieme prehliadnuť z bezprostrednej vzdialenosti. V diaľke už vidíme aj mestečko Goroka, ktoré bude našou dnešnou zastávkou na prespanie. My však máme ešte pred sebou hlavný bod programu, ktorým sú slávni bahenní muži. Zídeme zo sedla dole do údolia a zakrátko odbočujeme z hlavnej cesty doprava, do dedinky Komunive. A sme tu! V dedinke, ktorá má absolútne rozdielnu tradičnú kultúru, ako sme videli doteraz. Po vystúpení z autobusa, nás privíta miestny obyvateľ Rob, ktorý nás prevedie dedinkou a vysvetlí nám v rýchlosti, odkiaľ tí bahenní muži berú bahno. Ukáže nám hrob jeho starého otca a tvrdí, že on bol práve ten, ktorý vynašiel tradíciu bahenných mužov. No keďže my v BUBO študujeme na každom rohu, tak vieme, že táto tradícia má hlbšie korene, ako len spätné dve generácie. To isté nám potvrdil aj sprievodca Steven, ktorý kedysi robil učiteľa. Na to, že sa narodil v "bushy" a jeho rodina bola chudobná, Steven je veľmi inteligentný pán, ktorý vyniká spomedzi ostatných Papuáncov. My sa posadíme na lavičku a v očakávaní sledujeme všetky rohy, z ktorých by títo "baheňáci" mohli vyliezť. A je to tu! Pomalým, plíživým krokom sa k nám začnú prikrádať, ukazujúc nám spôsob, akým napádali nepriateľa. Sú natretí bahnom, ktoré je po zaschnutí biele a na hlavách majú viac než 5 kilové masky, ktoré majú byť pre nepriateľa odstrašujúce, ba až desivé. Legenda vzniku tejto kultúry hovorí, že tento kmeň bol porazený iným nepriateľským kmeňom a boli nútení utiecť do rieky Asaro. Čakali až do zotmenia, kým sa pokúsili z rieky uniknúť. Keď z rieky vychádzali, nepriatelia, ktorí ich videli vstávať celých zablatených si mysleli, že sú to duchovia. Mnoho kmeňov z PNG sa totižto veľmi bojí duchov, takže ich nepriateľ utiekol od strachu a ľudia Asaro unikli. Keď sa vracali do svojej dedinky, aby zistili, čo sa vlastne stalo, nevedeli, že nepriatelia z iného kmeňa sú stále tam. Po ich príchode sa nepriatelia tak zhrozili, že utiekli do svojej dediny, aby vykonali špeciálny obrad na odohnanie duchov. Keď som tento príbeh povedal Robovi, na plnej čiare ho odmietol prijať a tvrdil, že to oni boli bojovníci a ich sa báli. Nuž, ťažko si tieto kmene priznávajú prehru z minulosti, ale každopádne skutočnosť je taká, že práve títo "baheňáci" patria medzi najexotickejšie kmene celej PNG. Ťažba samotného bahna nie je vôbec jednoduchá záležitosť, pretože ho ťažia z hĺbky meter a pol a robia to tak, že vykopú jamu, jeden do nej vlezie dolu hlavou a druhý ho musí držať za nohy a byť vždy v pozore. Vrch jamy by mohol padnúť a ak by neskoro zareagoval a nevytiahol toho druhého za nohy, tak by zahynul udusením alebo utopením. Každá z masiek je unikátna, pretože si ju vytvára sám bojovník. Majú netradičný tvar, ako napr. dlhé uši, zuby z prasiat a čím strašidelnejšie pôsobia, tým lepšie. Jednému z našich klientov sa maska tak zapáčila, že sa "baheňáka" spýtal, či je na predaj. Ten samozrejme odvetil, že áno a navrhol sumu 300 kina, čo je zhruba 95 eur. Tomáš však navrhol sumu 150 kina a keď sme to povedali chlapíkovi, tak dlho neváhal a odvetil áno! Suvenír, ktorý má svoju hodnotu a históriu. Popozeráme ešte iné, podomácky vyrobené suveníry, ktoré pre nás vyložili a pomaly opúšťame krásnu dedinku. Je to pre nás veľké vyvrcholenie dňa, pretože doteraz sme videli len "pomaľovaných", ktorí sú taktiež úžasní, ale toto bolo úplne niečo iné. Opúšťame tak dedinku Komunive a zhruba po pol hodinke sa dostávame do našej cieľovej destinácie dnešného dňa, mestečka Goroka. Tu ešte jedným okom nazrieme do študentského života univerzity z Goroky a popri divadle Raun Raun sa po ulici Wisdom St. dostaneme okolo letiska, ktoré je priamo v strede mesta, až k nášmu ubytovaniu. Máme za sebou krásny deň plný intenzívnych zážitkov a opäť sa nám potvrdzuje, že Papua Nová Guinea je to pravé miesto, tá pravá nedotknutá exotika.