Čakajte prosím...

Na juhu ostrova je kultúra podobná tej v Kokopo a prípadne na ostrovoch Duke of York – kultúra kmeňa Tolai. No tu na severe ostrova je to Malangan, čo je čosi úplne iné. Možno sa Vám to pri toľkých kmeňoch čo sme videli bude zdať už neprehľadné. No Papua Nová Guinea má kmeňov najviac. Na Papua Nová Guinea nájdete zo 7000 svetových jazykov tisícku práve tu (iné údaje hovoria o 6000 svetových jazykoch a z toho PNG 800) a jazyk je jedným z atribútov kmeňa, odlišuje ho od iných. Preto je Papua Nová Guinea tak fascinujúca. To čo sme videli na hlavnom ostrove vo vrchoch a tu na hladine mora na ostrovoch je diametrálne odlišné. Úplne iný svet, iné zvyky, iné domy, iné kroje a áno, iná reč. Aby sme Malangan spoznali čo najlepšie mierime do dedinky Libba. Názov majú krásne napísaný bielym pieskom vo vysekanej zelenej tráve. Opäť všetko čistučké, kokosovníkové palmy, banánovníky, pestrofarebné Buganvílie a bielučké statné stromy Frandžipani. Z tejto dediny pochádzajú najlepší rezbári ostrova. Inde nájdete rezbára, umelca v každej dedinke, neberú to ako umenie, ale ako remeslo. A remeslo má predsa zlaté dno. Prečo sa ho ostatné dedinky na tomto ostrove vzdali a nechali biznis konkurencii? V Novom Írsku nikto iný nemôže robiť rezbára iba tí vyvolení. Remeslo sa prenáša z deda na otca a na syna. Ben Sisia zomrel, bol na miestne pomery neuveriteľne slávny. Bol v spojení s duchmi a vyrezával obradné masky, totemy, lode podľa prastarých tradícii. Presne vedel ako to má vyzerať. Stačilo sem iba doveslovať z ostrovčeka na ktorom je vaša dedina, povedať, že zomrel náčelník a Ben vedel čo má robiť, vedel ako veci presne na vašom ostrovčeku fungovali, ako má totém vyzerať. Používal iba prírodné farby. Všetko robil pre zachovanie pôvodnej kultúry Malangam. Vstupujem do malého domčeka kúsok od mora. Je to skôr šopa a v nej nie sú masky na predaj iba jedna sústava vytesaných sôch. Umelec je holý, má na sebe iba domorodý lap lap (sarong) uviazaný okolo pásu. Keď sa ho pýtam koľko stojí táto socha-totem, odpovie 500 000 Kina. Väčšina ľudí tu nevie vôbec počítať a namiesto 250 metrov povedia 250 kilometrov a tak som si istý, že sa pomýlil, no on jasne zopakuje cenu: pol milióna Kina. No to je dosť 160 000 Euro. Plus ten transport…a tak sa dohodneme, že teraz nekúpime. Ideme do druhej dielne, ktorá je asi kilometer dole pri pláži. Prechádzame okolo kostolíka na pozemok, ktorý by ste chceli. Ide o uzavretú zátoku s tyrkysovou vodou a nikde nikto iba vaše tri domčeky – zopár pre služobníctvo a domorodé manželky, ktorých môžete mať hocikoľko, ak máte peniaze na veno – na svine. Tento rezbár je synovec veľkého “master carver” Ben Sisiu a volá sa Noah Sialis. Ukazuje mi svoje umenie a má tu aj menšie kúsky. Páči sa mi maska dvoch rýb a bojovníka, ktorý ich má obe prebodnuté oštepom. Tie ryby mu dodávajú silu. Bojovník je malanganským duchom a volá sa Valik. Kto ho má toho šťastie neminie. Ponúkam 20 Kina čo je 6 euro a umelec na moje prekvapenie privolí. To dielo je naozaj parádne, tá hlava bojového ducha sa dá odmontovať, takže by sa to mohlo dať preniesť. Potom idú ďalší chalani, ale ceny sa rázom vrátili na pôvodnú šialenú výšku. “Prečo to urobil, prečo mi to predal?” pýtam sa nášho sprievodcu. “Potreboval peniaze. Potreboval tých 20 Kina, viac nepotreboval, A ty si mu nedal žiadnu šancu, Jasne si stanovil cenu” No škoda, že mi to predal tak lacno. Verím, že napriek nízkej cene si to dielo budem vážiť, je fakt nádherné. Sme ďalej od centrálnej moci, najďalej od hlavného mesta, ale kultúra mi pripadá omnoho vyspelejšia. 80% detí má na hlave blonďavé mikrofóny. V 13 až 15 rokoch sa však z väčšiny stanú čiernovlasí. Podľa mňa je tu viac blonďákov než na Šalamúnovych ostrovoch. Blonďavosť sa dedí recesívne, no pri tak malej populácii, ktorá vznikla z tak malého počtu ľudí je to aj tak dosť. Žijú omnoho viac v súzvuku s morom. Ich masky majú väčšinou motív rýb, duchov oceánu. Hroby sú postavené tak, že keď je búrka, tak sa ich more dotýka. Duch mŕtveho sa podľa malanganskej tradície vracia späť do mora. More je malanganským rajom. Oslavy sú v kultúre Malangan nepravidelné, no komplexné. Prípravy trvajú mesiace, roky a potom to stojí za to. V malej západnej dedinke pozorujeme boj dobrých a zlých morských duchov. Predstavenie sa začína tým, že niekto je schovaný pod listami, je toho obrovská kopa. Bojovníci prichádzajú a každý z nich je zvedavý, chce odkryť tie listy a pozrieť sa dnu, no navzájom sa vždy zahatajú. Chytia sa za pás, zhodia na zem, potknú jeden druhého, nedovolia nikomu samému odokryť tajomstvo. Je to veľmi naivistické, aj masky sú také jednoduchšie, no celá dedina sa tomuto vystúpeniu strašne smeje. Sú nadšení. Bojovníci povzbudení smiechom robia o to väčšie blbosti. Keď sa pýtam kedy takéto čosi videli naposledy hovoria mi, že to bolo pred rokom keď zomrel náčelník. Má pekný hrob v strede dedinky a na ňom plno čerstvých kvetov. Hovoria mi tiež že my sme prvá skupina čo do dediny prišla. Bojovníci sa potom dohodnú a spoločne odkryjú listy a spoločne premôžu zlého ducha schovaného pod nimi. Je to jednoduchá, ale jasná pointa, jasné posolstvo ku všetkým. A všetci to v dedine aj videli a rozumejú tomu. My sme jedno spoločenstvo a všetko robíme spoločne! Princíp antiindiviualizmu. Zdá sa nám, že si v dedinke každý robí čo chce. Deti od malička veslujú na drevených pyrogách s vahadlom. Tu majú iba jedno vahadlo. Na jednej strane, nie dve ako je zvykom na iných ostrovoch (napríklad na Timore). No za ríf, za útes majú veslovať zakázané. Tam smú iba dospelí muži. Tí majú harpúny a siete, ponoria sa do neuveriteľnej hĺbky a lovia. Keď potrebujú ísť nižšie použijú kyslíkové bomby. Nikto nemá potápačský preukaz, nikto nepozná pravidlá Padi. No vedia sa potápať lepšie než hocijaký západný inštruktor s bumážkou “advanced”. No nielen jazyk a iná kultúra, tu v Novom Írsku je všetko iné. Najkrajšia príroda na našej ceste bola kúsok za Tari, hlavného mesta provincie Hela, smerom k Mendi, k hlavnému mestu provincie Southern Highlands. No tu je zrejme ešte krajšia, každý meter je nádherný. Keby ste mali nakresliť raj na zemi, takto nejako by vyzeral. Poznámka: o kultúre Malangan Vás budem informovať po rozhovoroch s antropológom Benom Harissom, s ktorým som sa bavil o knihách Jareda Diamonda a ktorý už 10 rokov kultúru Malangan študuje. 

 



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Papua-Nová Guinea

Vianočná akcia 2018

Lovci ľudožrútov
K

Austrália a Oceánia  

Nová Británia, Nové Írsko, Šalamúnove ostrovy, Papua-Nová Guinea


náročnosť

18 dní

Trvanie

11680€ 10746

Vianočná akcia 2018

Papua Nová Guinea a relax pri papuánskych fjordoch
K

Austrália a Oceánia  

Papua-Nová Guinea


náročnosť

14 dní

Trvanie

7210€ 6633

Vianočná akcia 2018

Lovci ľudožrútov a Nauru
K

Austrália a Oceánia  

Nová Británia, Nové Írsko, Šalamúnove ostrovy, Nauru, Papua-Nová Guinea


náročnosť

19 dní

Trvanie

13830€ 12724
K

Ázia   Austrália a Oceánia  

Papua-Nová Guinea, Singapur


náročnosť

0 dní

Trvanie

Žiadna cena