Hlavné mesto Papuy Novej Guiney Hlavné mesto, aké ste ešte nevideli

Port Moresby, hlavné a najväčšie mesto Papuy Novej Guiney. Je zároveň najväčším mestom v južnom Pacifiku mimo Austrálie a Nového Zélandu. Pre niekoho známe, pre niekoho absolútnou neznámou. Možno ste ten názov už počuli, ale ak by ste si ho mali predstaviť ako vyzerá, tak žiadna predstavivosť sa nevynára. Toto mesto je vstupnou bránou do krajiny. Najmä kvôli letisku Jacksons International Airport, ktoré je od samotného centra vzdialené iba 10 km. Pri pristávaní ako prvé zbadáte, že mesto je usadené medzi desiatkami až stovkami kopcov. Hovorí sa mu taktiež POM city alebo jednoducho Moresby. Je to najväčšie mesto v Papui Novej Guinei (PNG) a zároveň najväčšie mesto v celom Južnom Pacifiku, mimo Austrálie a Nového Zélandu. Nachádza sa na pobreží Papujského zálivu na juhozápadnom pobreží Papujského polostrova. Toto mesto vzniklo ako obchodné centrum v roku 1873, kedy sem ako prvý Európan priplával britský námorný dôstojník John Moresby, ktorý preskúmal pobrežie Novej Guinei. Po ňom bol samozrejme tento prístav pomenovaný. Moresby preskúmal rozsiahlu časť južného pobrežia a strávil tu niekoľko dní obchodovaním s ľuďmi z dodnes existujúcej časti Hanuabada. V jeho záujme však bolo nájsť kratšiu cestu medzi Austráliou a Čínou, čo sa mu aj podarilo. Na východnom cípe ostrova našiel dnes známy "čínsky záliv". Neprešiel však ani rok a na toto miesto prišla London Missionary Society, teda misionári. Táto spoločnosť bola nasledovaná obchodníkmi a tzv. "Blackbirders". Dá sa povedať, že to boli únoscovia, ktorí naverbovali "zmluvných" pracovníkov a boli len o krôčik lepší ako obchodníci s otrokmi. Tieto svinstvá robili najmä Briti, ktorí čiernych ľudí odvážali nielen z PNG, ale aj z iných ostrovov južného Pacifiku ako napr. Nová Kaledónia, Vanuatu a mnoho ďalších. Týchto "otrokov", ktorí si sami podpísali svoj ortieľ, odvážali na sever Austrálie a na Fiji za nútenou prácou na plantážach cukrovej trstiny. V Roku 1888 sa Port Moresby stalo hlavným mestom novo vyhlásenej Britskej Novej Guinei a v roku 1906 bolo teritórium odovzdané do rúk Austrálie, ktorá sama o sebe dostala nezávislosť len 5 rokov predtým, v roku 1901. Sir Hubert Murray tak prevzal administratívu Papui známej ako takej, až do jeho smrti v r. 1940. Tento sudca pôvodom zo Sydney zomrel ako 78 ročný na ostrove Samarai počas aktívneho výkonu v službách. Port Moresby bolo neskôr zatienené mestom Lae, ktoré slúžilo ako zásobovacia základňa počas zlatej horúčky v oblastiach Wau, Bulolo a Rabaul počas 2. svet. vojny. Japonci však 21. júla 1942 obsadili celú severnú časť Novej Guinei a rapídne postupovali na juh, kedy sa POM city stalo záchytným a hlavným kempom pre spojenecké jednotky bojujúce pozdĺž cesty Kokoda. Po skončení vojny bola Papua a Nová Guinea spravovaná ako jedno teritórium s východiskovým hlavným mestom Port Moresby, čo bola atraktívnejšia alternatíva, ako mestá Lae a Rabaul, ktoré boli zrovnané so zemou po bombardovaní spojencami. Nuž, každopádne toto mesto má dosť tvrdú históriu a čo je najsmutnejšie, domáci na to doplatili vo veľkej miere. Japonci verbovali domácich na jednej strane, Austrálčania na druhej, pretože obe strany potrebovali miestnych sprievodcov cez džungľu, inak by boli stratení. Najhoršie však je, že sami domáci bojovali proti sebe, hoci to vôbec nemali v záujme. Museli, nakoľko vedeli, že budú niektorou stranou zabití. Port Moresby je v súčasnosti domovom tuctov kmeňových skupín, no len 2 z nich ho môžu v skutočnosti volať domovom. Sú to kmene Motu a Koitabu. Títo ľudia, domorodci, sú potomkovia polynézskych ľudí na rozdiel od prevládajúcej melanézskej populácie. My budeme mať možnosť týchto ľudí navštíviť počas prehliadky mesta, v ktorom ako keby sa zastavil čas. Klienti BUBO prilietajú skorým letom zhruba o 5-tej hodine rannej a my sa krátkym, 20 minútovým, transferom dopravíme do nášho hotela, ktorý vypadá ako z iného sveta. Vonku chudoba a špina a za bránou ťažký luxus, ktorý sa sem vlastne ani nehodí. Po doobednom odpočinku začíname prehliadku mesta v Adventure parku, dobrodružnom parku, ktorý pripomína botanickú a zoologickú záhradu v jednom. Práve tu máme možnosť pričuchnúť k prvému stretu s miestnou faunou a flórou. Prejdeme sa po krásnych orchideových záhradách, okolo nás samé palmy a iné zaujímavé rastliny. Vstupujeme do voliéry, kde máme možnosť vidieť národného vtáka PNG, Rajku Raggiho. Tieto pestrofarebné vtáčiky sú neuveriteľne fotogenické a my sme relatívne blízko pri nich. Prejdeme cez voliéru papagájov, z ktorých Kakadu a Lory sú tí najupišťanejší. Tu uvidíme aj modrého holubovitého vtáka, Korunáča Vejárovitého. Zastavujeme sa pri vodných nádržiach, kde sú neslávne známi zabijaci, krokodíly morské. Miestny sprievodca nám vraví, že ten pánko, ktorý sedí na schodoch, vie s nimi rozprávať. Pán bol hluchonemý a keď videl, že sme sa všetci na neho pozreli, neváhal ani sekundu, zobral oceľovú palicu a hneď preskočil plot. Krokodíl bol zalezený vo vode a on začal ako keby miešať vodu a divným bľabotaním na neho kričať, aby ho privolal. My sme tŕpli a modlili sa, aby sa mu nič nestalo, lebo to musí byť asi blázon. Po chvíľke krokodíl prudko vyplával, no na kraji sa zastavil. Pán ho párkrát buchol po hlave a pokračoval v bľabotaní. Krokodíl sa úplne ukľudnil a pán sa k nemu skrčil, dal mu pusu na špičku jeho vražedne vyzerajúcej tlamy, postavil sa a pozrel sa na nás s výrazom, pozrite sa, aký som frajer. My sme ostali v nemom úžase doslova čumieť. Za svoju show si zaslúžil zopár kina do vrecka a prianie, aby sa mu ani v budúcnosti nič zlého nestalo. Pokračujeme v prehliadke a tešíme sa na Kenguru stromovú, o ktorej nie každý vie, že existuje. Kengura stromová sa počas dlhého obdobia mutácie adaptovala na život v korunách stromov. Odhaduje sa, že v PNG žije 14 druhov týchto kengúr, no keď som sa pýtal miestnych, tak každý mi povedal iné číslo. Je viac než isté, že ich je nad 10 druhov, keďže žiaden z nich nespomenul menšie číslo, ako 10 :D. Vo svojej prehliadke pokračujeme ku skutočnému skvostu mesta, ktorým je Národný Parlament PNG. Nachádza sa v časti Waigani, ktorá je jednou z tých lepších, bezpečnejších častí tohto mesta. Hlavná budova parlamentu je v štýle Maprik a Sepik. Miestni ho volajú Haus Tambaran, teda duchovný dom. Keďže parlament si tu zatvárajú kedy chcú, tak sme museli dať malý bakšiš do vrecka strážnikovi a ten nám s úsmevom otvára dvere. Drevorezby interiéru predstavujú 4 regióny PNG. Hlavná sála je domovom pre 111 členov parlamentu v čase zasadania. Od parlamentu prechádzame do Národného múzea, to však bolo zatvorené kvôli opravám, nakoľko v novembri tohto roka sa tu bude konať APEC 2018 (The Asia-Pacific Economic Cooperation). Obyvatelia, aj politici, očakávajú príchod veľkých mien. Jedným z nich je aj americký prezident Donald Trump. Vzhľadom k tomu, že múzeum bolo zatvorené, máme eso v rukáve, nakoľko má tri pobočky. Jedna je v Goroke, kam sa pôjdeme pozrieť. Hlavný bod programu je však ešte pred nami. Asi pol hodinky jazdy od múzea sa ocitáme pri pobreží a začína to tu trošku "divočieť". Nachádzame sa v najstaršej časti mesta Hanuabada, čo v preklade z jazyka Motu znamená "veľká dedina". Členovia kmeňa Motu sú tradične ľudia morí, ktorí sem prišli relatívne neskoro. Bolo to asi cca pred 2000 rokmi. Dedinky týchto ľudí boli a sú stavané na stĺpikoch v prístave Moresby. Je to vlastne taká pobrežná dedinka na okraji mesta. Pri vstupe do nej vidíme neskutočnú špinu a neporiadok. Pobrežie domčekov vôbec nie je vidieť, pretože je celé zahádzané plastovými fľašami a splaškami, ktoré vylievajú - púšťajú rovno z domčekov. Je to však najväčšia dedinka kmeňa Motu a domáci ju volajú HB. Známa je predovšetkým tým, že odtiaľto pochádza obrovské množstvo papuánskych hráčov kriketu. Tiež v národnom tíme je polovička hráčov práve odtiaľto. Prechádzame sa po drevených trámoch a vidíme fakt kruté podmienky žitia. Domček, kde nič nie je, je pre nich všetkým. Človek si povie, chudáci ľudia. Pravdou však je, že sú šťastnejší, ako naši ľudia "doma". Jednoduchosť, smiech, špina, radosť, úsmev. Aj takto by sme vedeli dojmami opísať „úžasné“ miesto domácich - Hanuabadu. Stmieva sa, je čas ísť. Nasiaknutí „vôňou“ splaškov vraciame sa pomaly k nášmu hotelu. Aj keď mnoho príručiek a odporúčaní o meste Port Moresby hovorí ako o nebezpečnom meste, my vieme, kde sa máme pohybovať a uloviť autentické zážitky, ktoré nás možno desili pri sledovaní televíznych dokumentov. Človek tu totiž pocit nebezpečia nemá, pokiaľ neprekročí nebezpečnú líniu. My si odnášame z tohto zaujímavého mesta pestré – ohromujúce? zážitky a už sa tešíme, čo nám táto krásna zem ponúkne ďalší deň.  Pripravili sme pre Vás súborný encyklopedický blog: Tichý oceán -všetky informácie