Lovci žralokov

Žraloky sú v Tichom oceáne bežnou súčasťou životov miestnych ľudí. Sú však také nebezpečné ako ich široká verejná mienka opisuje? Chcem ísť loviť žraloky originálnym spôsobom, “vyvolávaním žraloka.” Na prípravu máme 4 dni, tak dlho tu sme. Majiteľ hotela kde bývame je práve z danej dedinky Kontu a je to veľký šéf, ktorého slovo platí. Ukazuje mi domorodú výbavu. Robí sa to takto “nasadnete na domorodé drevené tenučké kanoe a vyveslujete na more, aspoň 2 kilometre. Potom začnete hrkať touto hrkálkou zo škrupín z kokosových orechov a privoláte žraloky. Nie tie malé z rífu (dva sme videli na ostrove Ral), ale veľké vyše 4 či 5 metrov, a ešte väčšie, oni prídu. No a potom na paličku, do tejto slučky dáte návnadu, malú rybku a vložíte ju pred obeseneckú smyčku. Žralok sa navlečie a postupne sa uškrtí. Na oprátke je drevo tvare vrtule a čím viac žralok bojuje tým viac sa oprátka sťahuje. Všetky tieto veci sú originálom, nádherné. Týmto - ukazuje drevenú palicu - obušok - žraloka dorazíte. Niekedy treba žraloka pichnúť prstom do očí..aby sa upokojil. Potom ho uviažete a prinesiete k brehu. Ešte nikto to Ľubo nevidel, no pre teba to urobím. Musím zohnať ľudí z mojej dediny. Nie je tam však žiaden telefón, žiaden mobilný signál, idem na trh, dnes je sobota a každý prichádza a zoženiem niekoho z našej dediny. Keď doveslujete s tým žralokom na breh, tak budú ľudia trúbiť na veľké mušle. Cesta džípom z Kaviengu trvá 7 hodín.” Pred lovom musia lovci prejsť obradom, nie je to zasa tak ľahké. Šaman musí žraloky vyvolať, aby bol lov úspešný. Žralok je dobrý, je to dobrý boh, uznávame ho, je silný, statočný, nádherný, je to dobré zviera, prevtelený lovec. Najlepší lovci sa menia na žralokov a žraloky na lovcov. “ chrlí slová 60 ročný chlapík v super kondícii, ktorému patrí veľký hotel a 5 Land Cruiserov a ktorý patrí do horných 100 Nového Írska. Je málo miest na svete, kde žralokov považujú za dobrých, či hodných uznania. V národnom múzeu na Šalamúnovych ostrovoch o “privolávačoch žralokov” hovoria podobne ako o lovcoch lebiek. No hovoria o tom ako o minulosti. Podľa mňa je už jediné miesto na Zemi kde sa to ešte dá zažiť a to TU! V Novom Írsku a na ostrovoch Duke of York, ktoré sme tiež prebrázdili (viď blog o kmeni Tulai) a teraz VIEM. Nakoniec sú 4 dni málo a ja viem že budem musieť prísť ešte raz. Doprdele, Nové Írsko je sakra ďaleko. No vtedy prídem priamo do dedinky, preplavím sa z Kokopo do Rasirik (so zastávkou na ostrovčeku Duke of York u nášho náčelníka) a potom pôjdem inú trasu z juhu, prespím dva dni v Kontu v prútenej chatke (hausboy – tu spávajú slobodní muži a mužské návštevy) s vlastnou moskytierou, lebo je tu veľa malárie. Treba ísť niekedy na prelome september - október. Už som sa dohodol. V dedinke to musia vedieť 8 týždňov vopred, aby pripravili obrady. Nebudem môcť jest bravčové mäso, nesmiem zobrať potravu z rúk mladej ženy, nesmiem stúpiť na žiadny exkrement. Žralok by to mohol ucítiť. A potom vyrazíme a budeme hľadať duše predkov v telách žralokov tigrovaných, žralokov kladivohlavých, ktorých je tu veľa, alebo v žralokoch mako. Naše vydlabané kanoe predtým šaman potrie bylinkami a 2 km v oceáne (musím trénovať pádlovanie) začneme vyvolávať žraločích bohov. A odtiaľ pôjdem na ostrov Lihir ťažiť zlato. Včera som 32gramov kúpil za 83 Euro. Kto ide so mnou?