Daasanesh, Pastieri na brehu jazera Turkana, Etiópia

Od leta 2017 vedie z Turmi do Omorate asfaltová cesta a pre nás je to po posledných troch dňoch ako balzam na chrbtice. Síce v tom nie je cítiť také dobrodružstvo ako do Kibishu, ale teraz to nevadí. Prichádzame do mestečka a ideme na imigračný úrad nahlásiť vstup do pohraničného pásma s Keňou. Neďaleko sa Omo vlieva do jazera Turkana a kmeň, ktorý ideme navštíviť je susedom kmeňa Turkana. Potom, ako sa pofotíme s úradníkom a etiópskou vlajkou, sadáme do tradičných kanoe a preplavíme sa cez Omo. Už toto je zážitkom samo o sebe. Vystupujeme na druhom brehu a máme to pár sto metrov do dediny Daassaanech (Dasanesh, Daasanesh...). Máme tu miestneho sprievodcu a spolu s Ermiasom nám vysvetľujú tradičný spôsob ich života. Žijú vo veľkej dedine, približne 800 ľudí, a každá rodina má svoje miesto. Domčeky sú jednoduché, konáre ako konštrukcia a tráva ako krytina. Títo ľudia sú zmesou príšelcov z rôznych polo púštnych a púštnych oblasti. Usadili sa na jednom mieste, kde začali pásť svoje stáda v chudobnej krajine. Ich susedmi na juhu sú agresívni Turkanovia a zo severu rovnakí Nyangatom. Postupne sa preorientovali na poľnohospodárčenie, nakoľko vďaka suchám a spavej chorobe prišli o veľkú časť dobytka. Keďže nemajú jednotný pôvod, u mužov aj žien sa robí obriezka. Ženská je už do veľkej miery na ústupe, ale v odľahlejších oblastiach sa stále aj napriek zákonom praktizuje. Počas svadobného obradu je zabitých až 30 kráv, aby bola pohostená celá dedina. Daasaneshi sú prívetiví, každý z nás má svojho sprievodcu a postupne prechádzame dedinou. Nazeráme do domčekov a fotíme. Veľa mladých ľudí hovorí po anglicky, chodia do Omorate, alebo do Turmi do školy. Je tu vidno pozitívny vplyv cesty. Ľudia majú viac možností a v tomto vyprahnutom regióne si aj vďaka turizmu dokážu niečim prilepšiť. Sme tu príjemne prekvapení a túto návštevu sme si veľmi užili. Z Omorate ideme smerom do Jinky. Po ceste sa zastavujeme na hamarskom trhu v Dimeke. Sobotný je väčší ako utorkový a opäť sa stretávame s tými istými ľuďmi. Pokračujeme v jazde cez územie Banna a ako sa napojíme na asfaltovú cestu, vstupujeme na územie kmeňa Ari. Zastavujeme na trhu, kde sa už ale tradične obliekanie zmenilo a všade sa predáva európsky typ oblečenia. Prichádzame do Jinky a po večeri zaliehame do našich stanov, ktoré sú ale ďaleko pred tými v Kibish. Je tu vo vnútri kúpeľňa, tečúca voda, elektrina 24h denne a posteľ s moskytierou. Dobrú noc.