Gruzínsko a náboženstvo

Gruzínsko, krajina ležiaci pri Čiernom mori, so scenériou divokých pohorí Kaukazu, je aj zemou s prastarou kresťanskou kultúrou. Hlavným náboženstvom krajiny je gruzínske ortodoxné kresťanstvo, na čele ktorého stojí patriarcha. Konkrétne Ilja II., civilným menom Irakli Ghudushauri-Shiolashvili (nar. 4.1.1933). Je katolikosom - patriarchou celého Gruzínska a arcibiskupom Mcchety a Tbilisi. Úrad zastáva od roku 1977, čo z neho robí jedného z najdlhšie slúžiacich pravoslávnych patriarchov.
Ilia II. je v Gruzínsku nesmierne rešpektovanou osobnosťou, a to nie len ako duchovný vodca, ale aj ako symbol národnej jednoty, najmä v období politických a spoločenských otrasov po rozpade Sovietskeho zväzu, ale aj pri aktuálne odohrávajúcich sa nepokojoch v krajine.

Gruzínsko je od nepamäti považované za krajinu vyvolenú Máriou, Matkou božou, ktorá tu vyslala apoštolov, aby šírili vieru. Cirkev sa pyšne odvoláva na svojich zakladateľov a nazýva sa aj „Apoštolskou cirkvou“.

Gruzínci veria, že je tu pochované Kristovo rúcho. Podľa kresťanskej tradície, ktorá je v Gruzínsku hlboko uctievaná, po ukrižovaní Ježiša, Elioz, ktorý bol svedkom ukrižovania, kúpil Ježišovo rúcho od rímskeho vojaka. Priniesol ho späť do Gruzínska, konkrétne do Mcchety, vtedajšieho hlavného mesta kráľovstva Kartli (Iberie). Keď jeho sestra Sidonia držala rúcho vo svojich rukách, zomrela od návalu emócií a svätosti, a rúcho sa nedalo od nej oddeliť. Bola pochovaná s rúchom v náručí, a na jej hrobe vyrástol živý cédrový strom. Na tomto mieste bol neskôr postavený kostol „Živého stĺpa“. Podľa legendy bola jeho staviteľovi useknutá ruka, aby už nikdy nemohol postaviť niečo tak krásne a veľkolepé. V kostole sú pochovaní aj dvaja panovníci, Vakhtang I. Gorgasali, zakladateľ Tbilisi a Erekle II, posledný významný kráľ Gruzínska. Tento kostol, Svetitskhoveli, je považovaný za jednu z najposvätnejších stavieb a môžete ho navštíviť v meste Mccheta, je zapísaný do zoznamu UNESCO.

Gruzínska pravoslávna kresťanská cirkev je jednou z najstarších kresťanských cirkví na svete. Gruzínci prijali kresťanstvo ako štátne náboženstvo v 4. storočí n.l., konkrétne v roku 337, kedy sa kráľ Mirian III. a jeho manželka Nana obrátili na kresťanstvo po misii svätej Nino z Kapadókie. Keď sa o tom dozvedel rímsky cisár Konštantín, posiela práve im dôležitú relikviu cirkvi, a tou je jeden z klincov, ktorými bol Ježiš pribitý na kríž. Dodnes k hrobu sv. Nino, do východného Gruzínska ročne putuje mnoho veriacich.

Gruzínska pravoslávna cirkev sa odlišuje od iných pravoslávnych cirkví, napríklad ruského pravoslávia alebo gréckej ortodoxie, hlavne v niektorých rituáloch a tradíciách. Gruzínci používajú gruzínsky jazyk pri bohoslužbách a ich písmo je unikátne, pretože používajú gruzínsku abecedu. Kresťanstvo v Gruzínsku zohráva dôležitú úlohu v živote ľudí, od každodenných zvyklostí po významné sviatky a oslavy. Veľká noc (Pâscha) a Vianoce sú najdôležitejšie kresťanské sviatky, ktoré sa oslavujú so silným náboženským zmyslom. Veľkonočná omša sa slúži 6 hodín, počas ktorých sa celý čas stojí a liturgia je spievaná počas celej doby. V Gruzínsku na každej omši stojíte celý čas, nie je tu miesto na sedenie ako napr. u nás v pravoslávnom kostole.

Gruzínska pravoslávna cirkev je nezávislá od vatikánskej moci, čo znamená, že je autonómna a riadená vlastnými biskupmi a patriarchom. Sídlo cirkvi je v Tbilisi, hlavnom meste Gruzínska. Tu sa nachádza aj teologická fakulta, založená v roku 1988, ku ktorej je pripojené aj sídlo patriarchy. Tbilisi môže mnohým ľuďom pripomínať Jeruzalem v tom, že sa tu na jednom malom území nachádza niekoľko náboženstiev. Okrem ortodoxnej cirkvi tu nájdete židovskú synagógu, či islamské mešity. Nedochádza tu k nepríjemným stretom, či konfliktom. Mnoho Židov tvrdi, že v Gruzínsku ako v jednej z mála krajín nepocítili nikdy antisemitizmus. Vedľa sídla patriarchu, je zriadená charita, kde sa denne rozdávajú teplé obedy, bez ohľadu na vierovyznanie. Gruzínci sú pyšní na to, že sú nábožensky tolerantným národom.