Japonci a zelený čaj po stopách obľúbeného nápoja

Najpopulárnejším nápojom v Japonsku je čaj. Je neodmysliteľnou súčasťou japonskej gastronómie a konzumuje sa v rôznych podobách v ktorúkoľvek dennú hodinu. Do Japonska ho priniesli v 8. až 9. storočí budhistickí mnísi spolu s ich náukou z Číny. Nápoj sa rýchlo rozšíril medzi príslušníkmi vládnucej vrstvy a stal sa mimoriadne cenený. K dispozícii sú jeho rôzne druhy, najväčšej obľube sa však teší zelený čaj – „ryokucha“. Proces fermentácie, resp. oxidácie polyfenolov je potrebné pri spracovaní lístkov kamélie čínskej na zelený čaj zastaviť. Kým v Číne sa lístky zahrievajú na kovových panviciach, v Japonsku sa rozšírila najmä metóda naparovania. Aj samotný názov najpopulárnejšieho typu japonského čaju Sencha („sparený čaj“) napovedá o spôsobe spracovania. V závislosti na ňom, období zberu a dĺžke zatienenia čajových kríkov pred samotným zberom lístkov, rozdeľujeme čaj do niekoľkých tried. Základná trieda zeleného čaju sa nazýva Bancha, v preklade „bežný čaj“. Jeho lístky z druhého a tretieho zberu sú väčšie, aróma slabšia a obsah kofeínu nižšií. Takýto čaj dostanete v Japonsku ku každému jedlu. Jeho zaujímavou obmenou je čaj Hojicha („pražený čaj“). Lístky sa pred prípravou opražia a čaj získa príjemnú, orieškovú chuť. Takýto čaj sa väčšinou pije po jedle. Najbežnejším a najobľúbenejším je však Sencha. Lístky sa získavajú najčastejšie na jar v období apríla a mája pri tzv. prvom zbere. Chuť a vôňa pripraveného nápoja je intenzívna, zelená, s vyváženou trpkosťou a sladkosťou. Obsahuje množstvo vitamínov, amniokyselín, katechínov a kofeínu. Okrem chuti a vône sa cení aj jeho pozitívny účinok na zdravie človeka. Za najdelikátnejší sa však považuje čaj Gyokuro („nefritová rosa“). Pochádza výlučne z prvého zberu a lístky sa pred ním zatieňujú najmenej na 20 dní, čím získa svoje jedinečné chuťové vlastnosti. Vysoký obsah theanínu a nízky obsah trieslovín spôsobujú lahodnú, hlbokú a sladučkú chuť, ktorá sa nedá porovnať so žiadnym iným čajom. Aj samotná príprava sa od iných druhov líši. Na osobu sa použijú 3 gramy lístkov, ktoré sa v miniatúrnej konvičke – kyusu zalievajú až 5 krát, pričom na každý nálev sa použije mierne teplejšia voda a kratší čas lúhovania. Nápoj sa vychutnáva zo šáločiek o veľkosti náprstka, no verte, že je to akurát. Po piatom náleve môžete čajové lístky z konvičky povyberať paličkami, namočiť do sójovej omáčky a zjesť. Lahodná chuť ešte dlho ostáva v ústach. Keďže sme práve v Kyote, čo je centrum kultúry, budhizmu a šintoizmu v Japonsku, ale najmä hlavným japonským mestom čaju, nevychutnať si takto precízne pripravené Gyokuro by bolo hriechom. Navštevujeme preto jednu z najlepších čajovní v meste – Fukujuen, kde sa pri šálke neskutočne lahodného nápoja na chvíľočku zastavuje čas. Ďalší z intenzívnych zážitkov, o ktoré na našej „zlatej“ ceste Japonskom nie je vôbec núdza. Pri menovaní tých najrozšírenejších typov zeleného čaju nesmieme opomenúť ani práškový čaj – Matcha. Tento sa získava z najlepších lístkov kvality sencha alebo gyokuro, ktoré sa odžilkujú a rozomelú na jemný prášok. Čaj sa používa najmä pri čajovom obrade Chanoyu, ktorý vychádza z taoistickej a Zen budhistickej tradície. Jeho príprava je mimoriadne precízna, každý jeden pohyb a fráza je presne daná a ide tu skôr o spôsob meditácie, ako o prípravu samotného čaju. Na to, aby majster mohol takýmto spôsobom pripraviť lahodný nápoj pre svojich hostí, musí študovať niekoľko rokov. Na popísanie samotného obradu by som zapísal ďalšiu stranu. Lepšie bude, keď to prídete zažiť na vlastnej koži a ešte predtým si prečítať ďalšie zaujímavosti o čaji.