Kam miznú madagaskarské zafíry?

Madagaskar patrí medzi najvýznamnejšie svetové zdroje zafírov. Po objavení bohatých nálezísk pri meste Ilakaka koncom 90. rokov sa stal jedným z hlavných dodávateľov farebných drahokamov pre svetový trh. Podľa odhadov odtiaľto každoročne putujú milióny karátov zafírov. Presné objemy však nie je jednoduché určiť, pretože významná časť ťažby a obchodu prebieha neformálne. Časť týchto kameňov sa neskôr objaví aj v luxusných šperkoch na svetovom trhu. Veľa cestovateľov preto prekvapí, že veľká časť drahokamov opúšťa Madagaskar ešte ako surový alebo len čiastočne opracovaný kameň.

Významná časť hodnoty zafíru totiž vzniká až pri jeho ďalšom spracovaní. Cenu určuje už kvalita surového kameňa, no správny brus môže výrazne zvýrazniť jeho farbu, jas a celkový vzhľad, a tým podstatne zvýšiť aj jeho trhovú hodnotu.

Madagaskar síce disponuje jednými z najbohatších ložísk drahých kameňov na svete a má aj vlastných brusičov či gemologické pracoviská, ich kapacity však zostávajú v porovnaní s rozsahom ťažby obmedzené. Vybudovanie moderného spracovateľského priemyslu si vyžaduje investície do technológií, odborného vzdelávania, laboratórií aj kontroly pôvodu kameňov. Skúsený brusič nevznikne za pár týždňov, ide totiž o remeslo, ktoré sa zdokonaľuje celé roky. Krajina, ktorá dlhodobo zápasí s chudobou, korupciou, slabou infraštruktúrou a politickou nestabilitou, len veľmi ťažko vytvára podmienky na rozvoj takéhoto odvetvia vo väčšom rozsahu.

Významná časť kvalitných madagaskarských zafírov preto putuje na ďalšie spracovanie do zahraničia. Jedným z najvýznamnejších centier brúsenia farebných drahokamov je Thajsko, ďalšie kamene sa spracúvajú aj na Srí Lanke a v Indii. Tam sa brúsia, tepelne upravujú, gemologicky testujú a následne predávajú za výrazne vyššie ceny.

Práve tu vzniká veľká časť pridanej hodnoty. Kým Madagaskar zarába najmä na ťažbe a predaji surového zafíru, značná časť hodnoty vytvorenej brúsením, testovaním, obchodom a výrobou luxusných šperkov zostáva v zahraničných spracovateľských a obchodných centrách. Je to podobný príbeh ako pri vanilke. Aj tá sa často vyváža ako surovina a svoju najvyššiu hodnotu získa až po ďalšom spracovaní mimo ostrova.

Zafír vyťažený na Madagaskare tak môže o niekoľko mesiacov opustiť brusičskú dielňu na Srí Lanke, v Thajsku či Indii a napokon sa stať súčasťou luxusného šperku predávaného v Európe, Ázii alebo Amerike. Cesta jedného malého drahokamu tak výborne ilustruje jeden z najväčších ekonomických paradoxov Madagaskaru. Je to krajina, ktorá ukrýva obrovské prírodné bohatstvo, no veľká časť hodnoty jeho spracovania vzniká až za jej hranicami.

Z Madagaskaru si však okrem drahých kameňov môžete odniesť najmä nevyčísliteľné zážitky. Tie vám radi sprostredkujú naši skúsení sprievodcovia, vyškolení v BUBO Cestovateľskej Akadémii, na zájazde Vanilkové ostrovy (Seychely, Madagaskar, Reunion a Maurícius).