Kazuár

Kazuár (rod Casuarius) je tretí najväčší vták na svete a o prvenstvo bojuje s pštrosmi a emu. Je to nelietavý vták endemického pôvodu. Nájdeme ho iba v Papui Novej Guinei a malej časti severovýchodnej Austrálie. Keďže je to okrem krokodíla najväčšie zviera v papuánskej džungli, domorodci ho historicky využívajú pri rôznych rituáloch a z jeho peria vyrábajú šperky a rituálne ozdoby. 

Kazuáre sú nelietavé vtáky patriace do čeľade kazuárovitých (Casuariidae). Rozpoznávame 3 druhy:

Kazuár južný (Casuarius casuarius),
Kazuár menší (Casuarius bennetti),
Kazuár severný (Casuarius unappendiculatus).
Typickým znakom kazuára je modré sfarbenie v okolí hlavy a krku, mohutné telo pokryté dlhým čiernym perím a silnými trojprstými nohami. Na koncoch prstov majú pazúre, no prvý vnútorný prst je iný, akoby skrátený na úkor dlhého pazúra, ktorý môže dorásť aj do dĺžky 13cm. V prípade potreby sa bránia kopaním a ostré pazúry preto môžu byť veľmi nebezpečné aj pre človeka. Na hlave má kazuár kostenú prilbu, ktorú využíva napríklad pri behu hustým porastom. 

O kazuároch vieme relatívne málo, a vedci stále zisťujú presnú funkciu tejto prilby. Niektorý sa domnievajú, že môže ísť aj o sekundárnu pohlavnú charakteristiku alebo termoreguláciu. Pozorovanie biológa Andrewa Macka ukázalo, že prilba by mohla slúžiť na zosilňovanie hlbokého tokania jedincov. Výskumy ukazujú, že minimálne 2 z 3 druhov kazuárov používajú na komunikáciu nízkofrekvenčné zvuky, ktoré sú na hranici počutia pre ľudské ucho.

Samice sú väčšie a farebnejšie ako samce. Najväčší zdokumentovaný kazuár mal údajne až 190 cm a 85 kg. Bežne však kazuáre južné dorastajú do 180 cm. 

Kazuáre sú prevažne bylinožravé, no príležitostne, ak sú schopné uloviť, nepohrdnú ani hríbmi, slimákmi, vajcami, žabami alebo inými mäsitými delikatesami, a v prípade núdze preberú aj zvyky mrchožrútov. Tráviaci trakt kazuára je veľmi krátky a vďaka tomu má veľmi jemný proces trávenia. To mu umožňuje konzumovať aj mierne toxické ovocie, no hlavne semená z konzumovaných rastlín prejdú traktom bez porušenia. Takto kazuár signifikantne prispieva k rozmnožovaniu vegetácie v pralese. 

Sezóna párenia je od mája do júna. Samica kladie tri až osem vajec zelenej až modrozelenej farby. Po pštrosovi a emu má kazuár 3. najväčšie vajce, môže mať aj 14 cm. 

Na vajciach sedí samec, približne 50 dní. O termoreguláciu hniezda sa stará pridávaním alebo uberaním izolačného materiálu. Rovnako sa samec stará o vyliahnuté mláďatá po dobu 9 mesiacov. Samica hniezdo opustí a hľadá ďalších partnerov a miesta na hniezdenie v rámci svojho teritória. 

Kazuáre sú samotárske zvieratá. Počas dňa aktívne hľadajú potravu a podobne ako pštrosy dokážu celkom rýchlo bežať. Dospelý kazuár sa vie rozbehnúť aj na rýchlosť 50 km/h. Vedia dobre plávať, čo im umožňuje prekonávať v rámci teritória rieky a jazerá. Stretu s ľuďmi sa skôr vyhýbajú, no v ohrození sa dokážu brániť. 

Domorodé kmene PNG dnes využívajú kazuáre aj ako domáce zvieratá na mäso. Pre rôzne tradičné kmene boli symbolom sily a vytrvalosti, preto sa ulovenie kazuára považovalo za symbol vstupu do dospelosti. Často sú zobrazované na umeleckých dielach a ich perie sa používa ako dekorácia pri slávnostných a rituálnych predmetoch. Perie z kazuára je na rozdiel od peria iného vtáctva možné legálne previesť cez hranice, preto ak vám náčelník ponúkne svoju čelenku s kazuárím perím, nemusíte sa báť tento dar prijať.