Kláštorná Pevnosť Haghpat a Čerstvé Lieskovce

Haghpat nie je len kláštor. Je to kamenná báseň postavená na kopci, z ktorého máte výhľad na údolie plné vysokánskych stromov a kľukatých asfaltových ciest. Tu, medzi klenbami a chodbami, sa mieša vôňa sviečok s tichom modlitieb a človek má pocit, že stačí zavrieť oči a ocitne sa v stredoveku. Ako vo väčšine krajín Kaukazu, aj Arménsko dýcha svojimi dejinami.

Keď opustíte samotný kláštor a zídete po schodoch, ktoré už pamätajú lepšie časy, ocitnete sa na parkovisku–trhovisku, kde pri svojich autách a dodávkach posedávajú starší dôchodcovia s malými stolíkmi. Na nich nájdete ovocie, zeleninu, či háčkované obrúsky veľmi podobné tým našim. Počas mesiacov júl a august tu ženy a muži predávajú niečo, čím je tento región naozaj známy – lieskové oriešky.

Arménsko nimi žije. Nájdete ich všade – v sladkej gate, v medovej baklave, v koláčikoch posypaných cukrom, v nugáte, dokonca aj v krémových omáčkach k mäsu. Aby ste si však ich lásku k lieskovcom nepomýlili s priemyslom – Arménsko nie je Turecko, ktoré zaplavuje svet až 70 % celosvetovej produkcie, ani Irán či Azerbajdžan, ktorí posielajú tony orechov do celého sveta a zásobujú značky ako Nutella. Tu, v Arménsku, sa väčšina zje doma – v cukrárňach, na svadbách a pri kuchynských stoloch, kde sa s orieškami nešetrí.

Život okolo Haghpatu sa nevyznačuje bohatstvom. Mzdy v týchto dedinách len zriedka presahujú pár stoviek eur mesačne a mnohí si privyrábajú tým, čo majú – ovocím, medom, domácimi syrmi či orieškami. A práve tu, medzi kopcami a vinicami, sa skrýva pochúťka, ktorú v žiadnej reštaurácii nenájdete. Na parkovisku rovno pod kláštorom, v starej zhrdzavenej Lade bez kolies, sedí starší pár. Pán má na hlave vyťahanú šiltovku, a pani typickú širokú sukňu. Pred sebou majú obyčajný kus dreva a plastové poháre. Občas ponúknu šťavnaté figy, hrušky či jahody, ale vás lovcov zážitkov, by mali lákať čerstvo nazbierané černice a surové, práve rozlúsknuté lieskové orechy.

Za celú túto dobrotu zaplatíte pár drobných, ale zážitok z chuti vám nezoberie nik. My na Slovensku nie sme zvyknutí jesť surové lieskovce – a práve tu, na parkovisku pri tejto babičke a dedovi, zistíte, že robíme veľkú chybu. Stačí si dať obe plody naraz do úst a budete o krok bližšie k pochopeniu arménskeho života.