Kokoda Trail a PNG v II.svetovej

Austrália a Papua Nová Guinea sú od seba vzdialené iba 160 km. V roku 1906 prešla správa juhovýchodnej časti Papuy Novej Guiney z  Veľkej Británie na Austráliu a táto časť ostrova bola premenovaná na Územie Papuy. 

Po I. svetovej vojne sa severovýchodná Nová Guinea, Zem cisára Wilhelma a Bismarckovo súostrovie, dovtedy nemecké koloniálne územie, stali mandátom Spoločnosti národov pod správou Austrálie. 

V decembri 1941 bola najväčšou austrálskou silou v regióne 1 400-členná posádka „Lark Force“ v meste Rabaul na ostrove Nová Británia.

Lark Force mala za úlohu brániť teritoriálne hlavné mesto Rabaul ako strategické územie s dvomi letiskami a prístavom. Posádka mala beznádejne zastarané vybavenie a prakticky nulovú možnosť posilnenia alebo evakuácie. Obranná línia Rabaul sa tiahla 24 km. 

Pár dní po japonskom útoku na Pearl Harbor (7. decembra 1941) vyslalo Kráľovské austrálske letectvo (RAAF) na posilu obrany Rabaul štyri ľahké bombardéry Lockheed Hudson a 10 stíhačiek Wirraway. Japonské nálety na Rabaul sa začali 4. januára 1942. Posádky Wirraway sa snažili brániť svojich kamarátov na zemi, ale rýchlejší, manévrovateľnejší a silnejšie vyzbrojení Japonci ich dokázali poraziť v priebehu pár minút. 

Pred úsvitom 23. januára sa asi 5 000 japonských vojakov vylodilo na Novej Británii a organizovaný odpor spojencov sa rýchlo zrútil. Veliteľ Lark Force vydal rozkaz „každý za seba“, aby ustúpil a rozišiel sa. Asi 400 mužom Lark Force sa po zúfalom pozemnom pochode po celej Novej Británii podarilo utiecť do Austrálie, ale zvyšok bol zabitý alebo zajatý. Vo februári Japonci zmasakrovali 160 väzňov Lark Force na plantáži Tol na južnom pobreží Novej Británie. Takmer 850 vojnových zajatcov z Lark Force bolo zabitých 1. júla 1942, keď americká ponorka potopila Montevideo Maru, japonskú „pekelnú loď“, na ktorej boli prepravovaní.

Po dobytí Bismarckovho súostrovia Japonci zamierili na ďalší strategický bod, Port Moresby na južnom pobreží Novej Guiney. Kontrola prístavu by rozšírila japonskú sféru vplyvu až ku Koralovému moru a narušila by spojeneckú líniu komunikácie medzi USA a Austráliou. Nálety na Darwin (19. februára 1942) a Broome (3. marca 1942) priniesli vojnu na pevninskú Austráliu a zdalo sa, že invázia na Severné územie bola veľmi reálnou možnosťou. Japonci plánovali obojživelný útok na Port Moresby, ale spojeneckí kryptoanalytici prelomili japonský námorný kód a tento útok sa podarilo zmariť. 

Vo výslednej bitke pri Koralovom mori (4. – 8. mája 1942) Japonci vyhrali taktické víťazstvo, ale stratili toľko lietadiel, že boli nútení opustiť svoj plán invázie a vrátiť sa do Rabaulu.

Kokoda

Po uzavretí námornej cesty, ktorá by Japoncov priviedla k Port Moresby im zostala ešte jedna možnosť ako sa zmocniť dôležitého prístavu. Pozemnú kampaň viedli zo severného pobrežia na juh cez pohorie Owen Stanley Range cez 96 km dlhý horský chodník známy ako Kokoda Trail. Chodník viedol z dediny Kokoda, na severovýchodných svahoch hory, do polohy známej ako Owers’ Corner na juhozápade. 

Úzky chodník sa prediera hustou džungľou s mimoriadne strmými stúpaniami a klesaniami; celková zmena nadmorskej výšky medzi najvyšším a najnižším bodom na trati je viac ako 1 800 metrov.

21. júla 1942 sa japonské sily vylodili na severnom pobreží Novej Guiney pri Gona a Buna a začali postupovať smerom k dedine Kokoda. Počas nasledujúcich dní sa stretli so silným odporom 39. austrálskeho pešieho práporu a papuánskeho pešieho práporu (PIB). Tieto dve jednotky boli zoskupené do ad hoc velenia, ktoré sa stalo známym ako Maroubra Force. Japonci boli ostrieľaní veteráni a skúsení noční bojovníci, ale Maroubra Force sa výborne osvedčili aj napriek početnej presile. Uskutočnila bojový ústup do Deniki, 6 km južne od dediny Kokoda, po tom, čo ju Japonci vytlačili z Kokody. Zmocnenie sa Kokody dalo Japoncom kontrolu nad jediným letiskom medzi Port Moresby. 

8. augusta Maroubra Force podnikla protiútok z Deniki a pokúsila sa znovu dobyť Kokodu, ale neúspešne. V tom čase sa im už míňali zásoby a 14. augusta boli vyčerpaní Austrálčania a Papuánci tlačení ďalej na juh pozdĺž Kokoda Track do Isuravy. So zhoršujúcou sa situáciou Maroubra Force boli 23. augusta vyslané posilňujúce jednotky zo 7. divízie austrálskej armády. Počas septembra Japonci postupovali cez Eora Creek, Templeton's Crossing, Efogi, Mission Ridge a nakoniec hrebeň Ioribaiwa, ktorý vzali 16. septembra. 

Spojenci boli nútení stiahnuť sa späť na Imita Ridge, ale v tom čase Japonci boli takmer bez zásob a trpeli hladom, chorobami a vyčerpaním. Okrem toho sa bitka pri Guadalcanale stala ohniskom japonských snáh v juhozápadnom Pacifiku. V bode najväčšieho postupu boli Japonci menej ako 56 km od Port Moresby. 24. septembra sa hlavná časť Japoncov stiahla. 2. novembra, po vytrvalých bojoch, dokázali Austrálčania a spojenci z PNG poraziť Japoncov a znovu dobyť dedinu Kokoda.

Napriek ťažkým stratám a dlhotrvajúcim bojom v jednom z najnáročnejších terénov na Zemi, Maroubra Force, vrátane posilňujúcich jednotiek zo 7. divízie, preukázali pozoruhodnú vytrvalosť, odvahu a priateľstvo. Približne 625 Austrálčanov bolo zabitých a asi 1 600 zranených, pričom viac ako 4 000 bolo postihnutých chorobou. Viac ako 150 obyvateľov Novej Guiney zomrelo ako členovia PIB alebo ako nosiči pozdĺž Kokoda Trail. Predpokladá sa, že Japonci utrpeli viac ako 2 000 obetí v boji a takmer 3 000 ďalších obetí v dôsledku chorôb alebo podvýživy. Keďže veľké úseky cesty boli pre vozidlá nepriechodné, pomocníci z Novej Guiney boli niekedy jediným prostriedkom na prepravu zásob na front a evakuáciu zranených vojakov dozadu. Austrálski vojaci nazvali pomocníkov „fuzzy wuzzy angels“, ako uznanie skutočnosti, že mnohí z ich chorých alebo zranených kamarátov by zomreli nebyť včasného zásahu Novej Guiney.