Japonsko - Kultúrny šok Iný kraj, iný mrav

Už v lietadle sa snažím jesť paličkami. Pre istotu sa celá prikrývam dekou. Mám novú bubo bundu a zároveň je to jediný odev (pršiplášť nerátam) s dlhým rukávom, čo mám.. Má byť mimoriadne teplo.Vyhováram sa na turbulencie, keď si beriem naspäť ten umelohmotný príbor Lufthansy :) A hneď po prílete zažívam kultúrny šok.. Nie taký, ako keď pristanete v Indii.. Toto je úplne iná kategória.. Od momentu, kedy je na letisku pripravených niekoľko druhov dioptrických okuliarov, aby aj tí, čo pomenej vidia, mohli správne vypísať vstupné formuláre, si hovorím, že toto bude fakt unikátny zážitok. Mením peniaze a na zemi sú nakreslené šípky. Najpr stojíš v rade so zelenou- vstupnou šípkou. Tam ti pracovník zmenárne v bielych rukavičkách podá formulár, do ktorého vpíšeš, koľko peňazí ideš meniť a pre istotu, kde budeš bývať počas pobytu v Japonsku. To už ale stojíš na zemi označenej hnedými "stojacimi nôžkami".. To aby si vedel, že pri vypisovaní formulára sa stojí :) hneď potom nasleduje bordová stopa na zemi v tvare "chodiacich šľapají".. To aby si vedel, že sa opäť posúvaš v rade.. Už s vyplneným formulárom a nachystanými peniazmi..konečne sa dostávam k okienku v zmenárni... Ale to nie je všetko.. Pani sa úctivo pokloní, prednesie niečo asi v štýle: "ďakujeme Vám veľmi pekne, že ste si za zmenu peňazí vybrali práve náš stánok. Veľmi si to vážime a radi vás uvítame aj pri ďalšej vašej transakcii. Prajeme Vám príjemný a úspešný deň, rovnako ako ste ho mali doteraz. Ak by ste čokoľvek potrebovali, kľudne sa na nás obráťte, radi vám poslúžime".. Krásny svet protikladov. Ešte pred pár dňami som menila peniaze na Kube asi v takomto štýle: čakám v dlhom a potiacom sa rade.. Opäť nejde klíma. Unudená súdružka mi takmer spoza okienka vytrhne peniaze so slovom: "koľko?".. Hovorím sumu, ale už ma aj tak nepočúva.. Došla kolegyňa z vedľajšieho okienka a prejednávajú spolu nejaký podpultový predaj, čím sa kompletne zastaví celá zmenáreň, lebo zrazu nikto nepracuje a všetky súdružky študujú tuzexové punčocháče.. Hovorím si, na čo im budú v tomto teplé, keď nejde klíma.. Ale nestarám sa im moc do biznisu :) po pár minútach mi predloží stĺp bankoviek, ktoré počítala medzi prezeraním punčošiek a samozrejme bez bločku :) Dávam sa na bok. Radšej si to prerátam. "Chyba cca 50 euro".. Súdružka na mňa pozrie, ako by som jej deťom od úst odtrhla poslednú desiatu a svoj znudený pohľad venuje ďalšiemu zákazníkovi, ktorý sa medzičasom predral k okienku a je rád, že je rád. Respektíve nie je.. Opäť niekto zdržuje rad.. A akože som to ja.. Lebo súdružka Kubánka na mňa ukazuje dokonalo vymanikúrovaným nechtom.. Označila vinníka daného stavu. Za 50 euro.. To mám pár mojitos v bare.. Prepočítavam v hlave a nechce sa mi odísť.. Hlavne keď sú to moje peniaze, že? :) no.. Nebudem zdržiavať kubánskou story.. Naspäť v Japonsku.. som taktiež v šoku.. Ale pozitívnom :) dávam peniaze pani cez okienko, ktorá sa mi ďakuje a znie to ako dlhočizná mantra "na dobrú noc".. Plus dostávam ďalšiu kartičku.. Keď budú peniaze pripravené zasvieti.. A staviam sa na ďalšie "stopy" na zemi, ktoré sú ako inak červené a vyzerajú ako by blikali.. Nie je čo dodať.. Na "blikačkách" čakám a pri tom sledujem, ako pani prepočítava moju sumu a kontroluje formulár.. Hmmm.. Pohmká a stlačí tlačidlo.. Otvorí sa automat, kde vloží peniaze a akoby obratom zázračného kúzla vypľuje nové- japonské :) a mne zasvieti kartička.. Peniaze sú však v hrozne veľkých bankovkách.. Nevadí.. Nové stopy na zemi ma vedú k novému automatu.. Vložím "veľkú" bankovku a vyjdú "malé".. No paráda!! Takto sa hrám ešte chvíľku.. Celkom má táto výmena vyčerpala, vypila som všetku vodu a.. Keďže v Japonsku je slušné nosiť si svoje odpadky so sebou, nenachádzam žiaden odpadkový kôš.. Prázdna fľaška vody sa mi však vôbec nechce nosiť so sebou.. Rozmýšľam "tak slovensky" ako sa jej zbaviť.. Teraz sa za to tak trochu hanbím, ale.. Položím ju na "výmenný automat" s výhovorkou pre vlastne svedomie, že veď tu sa stále potulujú tí pracovníci v bielych rukavičkách, furt niečo drhnú a leštia a starajú sa.. Že veď oni to o chvíľku nájdu a oni určite poznajú nejaký "tajný" smetiak len pre nich :) vravím si "určite, kým príde ďalší zákazník k automatu, už tam nie je".. A mám pravdu.. Len čo sa odtiaľ vyparím, dobehne za mnou ten pracovník v bielych rukavičkách, ukláňa sa a asi s takýmto nejakým príhovorom mi podáva moju fľašku späť: "dobrý deň, prepáčte, že vás ruším na vašej ceste, ale asi ste si zabudli svoju prázdnu fľašku. Rád by som vám ju týmto gestom podal, ak dovolíte.." A naširoko sa pri tom usmieva.. Mne moc do smiechu nie je.. Ale samozrejme sa mu slušne poďakujem a beriem si svoje smeti so sebou ako slušne vychovaná Japonka.. Nad ostrovným štátom práve vychádza slnko a ľudia idú do chrámu v Osake pred začatím pracovnej doby poprosiť aj, aby sa tiež nové peniažky prikotúľali do ich peňaženiek.. Tak nech sa darí všetkým!! :)