Bezpečie na Papue Novej Guiney Privátna armádna BUBO eskorta

Zobúdzame sa v krásnej Lakwanda Lodge, ktorá nám svojou jednoduchosťou priam vyráža dych. Práve tu zažívame neopísateľné okamihy spojené s dotykom fascinujúcej prírody. Nakoľko bývame v tradičných domčekoch miestnych ľudí Huli máme tu možnosť uvedomiť si, v akom prepychu žijeme doma. Najväčším komfortom, ktorý tu máme je, že aspoň 2 hodiny po zotmení máme elektrinu a taktiež máme toaletu. Pre miestnych táto bežná vec nie je vôbec samozrejmosťou. Naraňajkujeme sa v skromných podmienkach a s úsmevom na perách sa lúčime s majiteľom Thomasom a jeho kamarátom Tonym, vlastníkmi tejto, v džungli zašitej, usadlosti. Dnes nás čaká prejazd do Kumul Lodge, ktorý sa nachádza v provincii Západná Vysočina a my musíme vyraziť čo najskôr, pretože cesty vo Vysočine sa dajú porovnať s tankodromom. No niekedy aj ten je luxus oproti týmto cestám. Vyrážame a zhruba po 25 minútach jazdy vchádzame do mestečka Tari. Po chvíľke vidíme v strede cesty stáť miestnych, ktorí na nás kývajú, aby sme zastavili. Netušíme, čo sa deje a tak s obavami zastavujeme. Aj keď sú miestni milí ľudia, vždy nám to trošku zdvihne adrenalín, pretože každý z nich nosí v ruke mačetu, ktorá je ich základným nástrojom na všetko. Šofér Paul stiahne okienko a v jazyku Tok Pisin zisťuje, čo od nás miestni chcú. Keďže sa netvári veľmi nadšene, usudzujem, že niečo zrejme nie je v poriadku. Vedľa mňa sedí náš miestny sprievodca Daniel a poctivo počúva každé slovo. Po chvíli sa ho pýtam: „čo sa deje?“ a on na to len: “máme problém, Marek“. Na ceste pred nami sú umiestnené barikády (roadblocks), ktoré tam dali miestni ľudia. V dedine prebieha kmeňová vojna a dnes ráno tu zavraždili dvoch ľudí. Ľudia z Tari sú iní ako hociktoré iné kmene v Papuy Novej Guiney, pretože medzi ich tradičnú vlastnosť patrí vyrovnávať si nevyriešené účty zoči-voči, čo znamená, že ten, kto prežije, má pravdu a je víťazom. Vystupujeme z auta a zisťujeme od miestnych ľudí, aké sú možnosti prechodu. Niektorí hovoria, že za chvíľu príde policajné auto, ktoré by nás mohlo previesť cez toto územie. Keďže tu nie je žiadna iná cesta, tak nemáme veľkú možnosť výberu inej trasy a v danom momente so skupinkou BUBO a SEN netušíme, čo sa bude ďalej diať. Daniel je synovec nášho lokálneho partnera Stevena, ktorý momentálne zabezpečuje pre nás ďalší program v Mt. Hagen a nie je s nami a tak mu píšeme, čo sa nám stalo. Povedal, aby sme za žiadnych okolností nešli za policajným autom, pretože voči policajtom nemajú kmeňoví bojovníci absolútne žiadny rešpekt a ak uvidia ich auto, začnú strieľať. Medzitým sa pri nás zastavilo ďalšie auto s miestnymi, nevedeli čo robiť. Báli sa na konfliktné územie vstúpiť tak, ako my, ich by mohli taktiež zastaviť a ukradnúť im všetko. Miestni ľudia, ktorí nie sú zapojení v kmeňovom boji, sa väčšinou nemusia báť o svoje životy, pretože ich sa ten boj bezprostredne netýka, ale ak by sa odvážili prejsť týmto územím počas nepokojov, mohli by prísť o všetko čo majú a samozrejme aj o auto. Pán z tohto auta prišiel za mnou s prosbou o pomoc a informoval ma, že asi 10 minút, od miesta kde stojíme, je armádna základňa a len armáda nám môže pomôcť, nakoľko miestni bojovníci sa vojakov boja. Spočiatku som bol neistý, ísť s cudzincom do auta, nevedno kam, nie je vôbec upokojujúce. O pláne informujem klientov BUBO, ktorí s mojim plánom vyjadrujú súhlas. Volám Daniela a žiadam ho, aby povedal nášmu šoférovi Paulovi a ľuďom okolo, aby dávali pozor na našich klientov, keď budeme preč. Volám so Stevenom a oznamujem mu momentálny stav našej situácie a on len do telefónu pohmkáva a rozmýšľa. Počkaj, mám nápad, hovorí mi. Viem, že kamarátov syn, ktorý je v armáde, by mal byť v tomto období v okolí Tari a podieľa sa na pomocných prácach pri odstraňovaní škôd spôsobených zemetrasením. Medzitým s Danielom nasadáme do auta miestneho občana, ktorý nás poprosil o pomoc a vyrážame do armádnej základne. Po chvíli mi volá neznáme číslo a ozve sa tam: "Ahoj Marek, tu je James z armádnej obrany (Army defense). Steven mi volal a povedal, že máš problém a potrebuješ pomoc. Kde si a čo sa stalo?“ Keďže nedokážem presne povedať súradnice, tak odovzdám telefón Danielovi a ten mu povie, že sme neďaleko od armádnej základne a ideme pre pomoc. Prichádzame k obrovskému ostnatému plotu so železnou bránou, ktorú nám po chvíli začne otvárať chlapík v maskáčovej uniforme. Zaparkujeme, vyjdeme z auta a hneď sa z diaľky ozve, ty si Marek ? Stevenov kamarát? Áno, odpovedám. Ja som James, to ja som Ti volal. S úsmevom na perách mu odpovedám, ako neskutočne rád ho spoznávam a vysvetlím mu náš problém. On len prikyvuje a potvrdzuje, že s políciou by sme mali len väčší problém a je dobre, že sme prišli sem. Daniel s cudzím miestnym mu v domácom jazyku vysvetlia celú situáciu a po chvíľke James volá svojmu veliteľovi a žiada ho, aby prišli na základňu. Zhruba o pol hodinu sa otvára brána a vchádzajú do vnútra areálu ďalšie 3 džípy plné vojakov. Z prvého auta vyjde pán s dlhými fúzmi a v slnečných okuliaroch a ráznym krokom kráča k nám. James ma s ním zoznamuje a hovorí mi, že toto je náš armádny generálny plukovník, veliteľ "Nus Gras". Privíta ma oboma rukami a pýta sa ma, či viem, čo znamená Nus Gras. Ja mu na to odpovedám, že však to je Vaše meno, nie? Všetci okolo sa začnú smiať a ja neviem čo si mám o tom myslieť. Nie nie, vidíš moje fúzy? Sú dlhé ako tráva a keďže ich mám pod nosom, tak to je ako tráva na nose. Nus Gras je v jazyku Tok Pisin Nose Grass, teda tráva na nose. To je moja prezývka a budem rád, keď ma tak budeš volať aj ty, hovorí mi. Veľmi rád, odpovedám a tak, ako aj ostatní, sa pri tom smejem. No, dosť bolo žartov, hovorí. Idem zvolať mužov a ideme sa pripraviť. Prešla viac než hodina, počas ktorej sa dohadovali na postupe akcie a čo v prípade, ak by na nich zaútočili. „Marek, kde máš kamarátov?“, pýta sa ma Nus Gras. „Čakajú na nás asi 15 minút odtiaľto a sú spolu s naším šoférom a ostatnými dedinčanmi, ktorí sa taktiež boja ísť ďalej“, odpovedám. Ok! Ideme na to a vydáva pokyny. Ja a moji muži ideme v prvých troch autách dopredu. Ty pôjdeš v aute medzi ďalšími dvoma autami. Keď prídete ku kamarátom, presadnete a budete čakať na náš signál. Vojaci nasadajú do auta a akcia začína! Wow, toto je adrenalín, hovoríme si navzájom s Danielom. Prvé tri autá vyštartujú rýchlosťou blesku a idú napred, aby mohli celú cestu vyčistiť od barikád a kmeňových bojovníkov. My ideme medzi ďalšími dvoma autami a samozrejme, aby toho nebolo málo, dostaneme na tejto zemetrasením rozbitej ceste defekt. Nestačil som sa ani spamätať a všetci už boli pri aute a vymieňali koleso. Netrvalo to ani 6 minút! Pokračujeme v ceste a po chvíľke dôjdeme na miesto, kde je naše auto s klientmi. S Danielom si presadneme a čakáme na signál od Nus Grasa. Asi po 20 minútach sa z Jamesovej vysielačky ozve šuchot, po pár prehodených slovách nám James hovorí, ide sa, cesta je čistá! Ideme za vojenským autom a za nami ďalšie. To nie je možné! Sme ako vo filme, kde majú vlastnú armádnu eskortu, hovorí Jirko. Áno je to tak! Máme vlastnú armádnu BUBO eskortu! Bezpečnú cestu nám zabezpečilo viac než 30 vojakov, ktorí boli neskutočne ochotní nám pomôcť. Prejdeme konfliktným územím a na konci nás čakajú už vysmiati vojaci na čele s Nus Grasom. Zastavujeme pri nich a oni už len skonštatujú, ste v bezpečí! My im vyslovujeme hlbokú vďaku, s úsmevom im všetci podávame ruky a ďakujeme za všetko, čo pre nás urobili. Hlavný veliteľ nám popraje šťastnú cestu a veľa krásnych bezproblémových zážitkov. James, synovec Stevenovho kamaráta, nám tiež príde podať ruku a necháva ho ešte raz pozdravovať. Rozlúčime sa, kývame všetkým vojakom, ktorí neskrývajú radosť z toho, že nám mohli pomôcť. Tu skutočne platí: „V núdzi poznáš priateľa“. Ešte raz vám všetkým „vojaci“ veľké ĎAKUJEM. Pre nás v BUBO je bezpečnosť prvoradá a mať privátnu armádnu eskortu si môžu dovoliť len tí, čo majú najlepšie kontakty. My ich v Papuy Novej Guiney máme! Vďaka nášmu skúsenému miestnemu sprievodcovi Stevenovi, ktorý má známosti aj v armáde, nám mohla byť dopriata ochrana prvého stupňa, ktorá bola v konečnom dôsledku najintenzívnejším zážitkom dňa. S určitosťou môžeme povedať, že tento zážitok si budeme pamätať do konca života. Pozrite si aj mapu: Bezpečnosť v cestovaní.