Mystra - zázrak Morey | Zážitky BUBO

Na gréckom Peloponéze, v tieni slávnych miest ako Korint, Sparta či Olympia sa ukrýva malý klenot gréckej histórie. Kedysi hlavné mesto celej Byzantskej ríše a despotátu Morea, dnes prázdne mestečko duchov prerastené zeleňou, ktoré dýcha zvláštnou atmosférou svojej zašlej slávy. Neprávom málo známa Mystra býva na našom BUBO zájazde Totálne Grécko prekvapením, ktoré si vás svojím pokojom, výhľadmi a minimom turistov získa a budete naň spomínať ako na jeden z najzaujímavejších zážitkov.

K mestečku prichádzame zo Sparty a vidíme ho už z diaľky - rozprestiera sa na svahoch pohoria Taygetos, nad modernou dedinkou Mystra. Ako prvé nám udrie do očí kamenný hrad, od ktorého sa dolu kopcom tiahne plejáda ruín domov, opevnení a kláštorov. My sa vyvezieme až takmer na samý vrchol a kto má energiu na pár desiatok schodov, môže pešo vystúpať až ku samotnému hradu, odkiaľ je na celú Mystru najkrajší výhľad. Odtiaľ sa potom vydávame na zostup ruinami mesta. Nazeráme do malých kostolíkov, prechádzame okolo Paláca despotov, ktorý je aktuálne v rekonštrukcii a navštívime aj malé múzeum, ktoré je umiestnené v jednej z tunajších budov.

Vysvetľujeme si, že história mestečka siaha až do polovice 13. storočia. V roku 1249 tu vládca franského kniežatstva Achájsko, William II., nechal na vrchole 620 metrov vysokého kopca postaviť pevnosť. Z nej potom pokračoval v dobýjaní polostrova, ktoré začalo po štvrtej križiackej výprave. Nadvládu nad Lakóniou si však neudržal dlho a už v roku 1262 výmenou za svoju slobodu odovzdal Mystru byzantskému cisárovi. Tá sa postupne stala centrom byzantskej moci v južnom Grécku, základňou vojenského guvernéra a tiež metropolou tzv. despotátu Morea (ako sa nazývala oblasť Peloponézu v stredoveku). Vystavaných bolo množstvo kláštorov inšpirovaných heladskou architektúrou aj architektúrou Konštantínopolu, paláce, domy, verejné námestia. Mesto svojej povesti centra moci a kultúry nezostalo nič dlžné. Po tom, ako v roku 1453 padol Konštantínopol, sa dokonca na chvíľu stalo hlavným mestom celej Byzantskej ríše.

Z toho dôvodu sa ale stalo zároveň aj terčom. Najskôr ho dobyli Turci, neskôr ho obsadili aj Benátčania. Pôvodní obyvatelia sa začali sťahovať do modernej Sparty a kedysi krásne ulice začali chátrať. Posledný úder prišiel počas gréckej vojny za nezávislosť, kedy túto oblasť vyplienili Egypťania. Koncom 80. rokov minulého storočia sa opustené ruiny stali súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO a vďaka turizmu sa Mystra opäť prebrala k životu.

Mestečko ale nie je opustené úplne - jeden z kláštorov, Pantanassa, je dodnes funkčný a žije v ňom niekoľko ortodoxných mníšok. Sú to jediné stále obyvateľky starej časti Mystry. Spolu s desiatkami mačiek, ktoré im robia na tomto osamelom mieste spoločnosť. Pokiaľ sa rozhodnete kláštor navštíviť, nezabudnite nazrieť aj do malého obchodíku, kde si od mníšok môžete kúpiť ich výrobky, podporiť ich a dozvedieť sa o ich živote v kláštore viac.