Pravda - o pomoci blížnemu. Charita v Etiópii

V našich končinách nie sme na charitu zvyknutí. Nerobíme to. Je to spôsobené tým, že sme vychovaní k individualizmu? Nie, je to spôsobené tým, že sme vychovaní v socializme – teda, že sa niekto iný o nás postará, a tak sa ani my nemusíme starať o nikoho iného. Postará sa o nás štát, vláda, cudzí ujovia. Každopádne, nie naša rodina a už vôbec nie my sami. Preto si nevážime na Slovensku rodinu, aj keď sa píše, že si ju vážime, ale to sa len píše a deti robia pomocné práce v zahraničí ďaleko od rodičov. A keď ostanú doma viac sa (socialisticky) zaujímajú o to, či dostanú dôchodok krátko pred svojou smrťou než o to, čo naozaj dovtedy urobia. Kedy sa Slováci začnú spoliehať sami na seba, a kedy začnú meniť svoje okolie k lepšiemu? Verme, že predtým než ako národ zaniknú, no každopádne vtedy, keď sa to stane, začnú dávať charitu automaticky, od srdca, či ak nie od srdca, tak to budú proste robiť z akéhokoľvek dôvodu, ale budú pomáhať, bude tam ten “čin”. Aj z textu vyššie vidíte, že nie som ten slniečkár, ten jehovisticky - milý človek za každých okolností. Musím povedať, že som toto vyššie napísal naschvál, lebo nechcem, aby som touto charitou vyznel ako svätec. Rád by som oddelil svätcov od toho, že charitu – pomoc blížnemu robiť treba. Ja som sa nikdy na nikoho iného nespoliehal, nikdy, o žiadny dôchodok nestál, nechcem, aby sa o mňa starali neznámi štátni úradníci, dávam prednosť svojim deťom. Aj tento môj postoj viedol k tomu, že sme sa ako BUBO nikdy nespoliehali na žiadnu pomoc, neboli sme nikdy členom žiadnej organizácie, nikdy sme nezobrali úplatok, nezapredali sme sa. Pomoc nečakáme, ale zároveň sme vždy pomáhali. Charitu ako BUBO realizujeme vyše 20 rokov. Vtedy, keď to ešte nebolo moderné. A charita bola dôvodom mojej terajšej návštevy Etiópie. Našiel som si 4 dni v mojom kalendári, opustil moje 3 deti a odletel som do hlavného mesta Afriky do Addis Abeba. Nič iné som tu nechcel, však Addis dobre poznám, zastavil som sa tu iba preto, aby som pomohol. Nechcel som to posielať cez účet a dôvod nie je iba ten, že účet nemajú. Chcel som vidieť, ako sa veci skutočne majú, chcel som, aby sa peniaze dostali na správne miesto a chcel som sa pozrieť všetkým do očí. V novembri totižto zomrel na našom zájazde šofér jedného z džípov. Nikdy som ho nestretol, bol to len akýsi černošský šofér a tých je veľa. Iba Etiópia má vyše 100 miliónov ľudí, tak načo sa trápiť. No podľa mňa je to dôležité a o tom je tento blog. V živote sú veci zapeklité a niekedy sa pokazia totálne, ale aj vtedy sa dá pozrieť do očí a čosi urobiť. Aj keď je jasné, že všetkým nevyhoviete a hlavne tí, čo nič nerobia budú najviac a neustále nadávať. Ja som v novembri prvý raz v našej histórii otvoril účet na podporu pozostalej manželky. Doteraz som nechcel na charitu využívať peniaze, to bol môj jasný postoj za celých tých 20 rokov a vždy sme do sveta brali iba veci (deky, potraviny, oblečenie, hračky, učebnice, knihy..). No teraz som prvý raz spravil výnimku. Píšem to preto, že chcem poďakovať všetkým, ktorí prispeli!!! Nevedeli ste o tom? Ešte raz, BUBO nie je charitatívna organizácia a ani priveľmi o tom, čo robíme nerozprávame a nechceme rozprávať. Preto sme účet nepropagovali. No vyzbieralo sa dosť: 1340 euro. To je na dnešné etiópske pomery značná suma. Ja som pridal ďalšiu polovicu a žene šoféra som osobne do domu doniesol skoro kilo peňazí. (Bejrút na fotografii v dome, kde sme odovzdali dar.) To je pre nich zázrak. No nechcem u toho končiť, budem rád ak budeme systematicky podporovať šoférovho syna Yisakova. Ide vždy o drobnosti, ktoré nikoho z nás nepoložia, no tu urobia veľké veci. Yisakov je hanblivý, ale inteligencia mu srší z očí. No to už nechám na našich sprievodcov a nášho partnera Ermiasa. Musím povedať, že z tejto pomoci nebola dojatá iba manželka šoféra, ale aj všetci, čo tam boli. Bola odvaha postaviť sa tej tragédií tvárou v tvár, ale dopadlo to super. Nemohli sme za to a to všetci vedia, nemuseli sme doniesť nič, nikto to neočakával. No urobili sme to. A nekecať, ale urobiť veci je to najdôležitejšie. No u toho sme ako BUBO neostali. Náš partner Ermias od incidentu na juhu Etiópie nedostal zo Slovenska žiadnu zákazku. Je pochopiteľné, že sme prestali Etiópiu propagovať a našich klientov presmerovávali na iné zájazdy. Cikať proti vetru (médií) sa nedá. Etiópsky šofér bol Ermiasovým kamarátom, Ermias vie, že za to nikto nemohol, že to bola blbá náhoda a vlastne ak bol niekto vinný, je to práve šofér. No jeho vina bola iba v menšej skúsenosti v jednaní s kmeňmi. Čo to je za vinu? Z počutia viem, že to bol super chlap, veď Ernias si práve takých vyberá. Ermias je seriózny, neuveriteľný sympaťák a vie, že naše bezpečnostné štandardy (zdravotné ale aj iné) sú vyššie než požadujú iní – na to dohliadam osobne - a Ermias to pretavuje do praxe. Aj na tej novembrovej ceste sme mali viac áut než je bežné (na 10 klientov to bolo 4 terénne Landcruisery. Je to neuveriteľné, ale toto sú naše štandardy). No aj keď nie vlastnou vinou –zhodou týchto okolností sa ako náš hlavný partner dostal do finančných ťažkostí. Problém kreuje ďalší a ďalší, služby sa nevyužili, ale bolo treba za ne zaplatiť. Viesť vlastnú firmu je náročné a stojí to veľa financií nielen na Slovensku. Vieme, že keď Ermiasovi nepomôžeme, skrachuje. Áno môžeme mať v Etiópii iných partnerov, viacerých tu osobne poznám (v novembri 2012 som bol s iným partnerom napríklad) , vyskúšal som viacerých– ale my v BUBO si po skúsenostiach vyberáme tých najlepších a staviame na dlhodobých vzťahoch. Potom dostávame nielen produkt, ale čosi viac, aj keď je to často neuchopiteľné. Ako vo všetkom, aj v cestovnom ruchu je ten rozdiel v detailoch. Preto som sa rozhodol, že spečatím bratstvo aj v tomto prípade. BUBO donieslo Ermiasovi 6 x toľko ako manželke a týmto sme ho doslova zachránili. Je to aj pre nás strašne veľa peňazí – ale beriem to ako podporu - beriem to ako stávku na perspektívneho partnera. Verím, že sa to nám v BUBO vráti a hlavne, že sa to vráti našim klientom. Nadštandardné vzťahy založené na pokrvnej spriaznenosti k tomu vedú. BUBO realizuje zájazdy do vyše 190 krajín. A v každej krajine budujeme nadštandardné, dlhodobé vzťahy – partnerstvá. Ermias hovoril, že neexistuje iná cestovka, ktorá by takto podporila svojho partnera – veľmi si to, čo sme urobili váži. No je Pravda, že neexistuje už podobná cestovka ako BUBO, haha. Zároveň sme natočili o Etiópii krátke dokumenty, ktoré uvidíte o chvíľu v televízii. Toto všetko Etiópii aj Ermiasovi pomôže. Zaslúžia si to, Etiópia aj Ermias. Etiópia je kresťanskou krajinou, riziko malárie je v Addis Abeba nulové, Etiópia je bezpečnou Afrikou. Všetko dobré, cestovatelia – toto, čo sme dnes urobili, sa prejaví v kvalite čoskoro! Ešte raz ďakujem všetkým, čo nezištne prispeli a v ťažkej dobe podporili BUBO a aj našich známych v Etiópii. Urobili ste záslužný čin a aj keď to na Slovensku nie je in, verte, že do košíka karmy ste vložili dobré body. Váš čin nikto neodškriepi! A pozrite sa na našom webe na zájazdy do Etiópie a ak a rozhodnete ísť, budete veľmi pozitívne prekvapení. Všetko dobré!   V našich končinách nie sme na charitu zvyknutí. Nerobíme to. Je to spôsobené tým, že sme vychovaní k individualizmu? Nie, je to spôsobené tým, že sme vychovaní v socializme – teda, že sa niekto iný o nás postará, a tak sa ani my nemusíme starať o nikoho iného. Postará sa o nás štát, vláda, cudzí ujovia. Každopádne, nie naša rodina a už vôbec nie my sami. Preto si nevážime na Slovensku rodinu, aj keď sa píše, že si ju vážime, ale to sa len píše a deti robia pomocné práce v zahraničí ďaleko od rodičov. A keď ostanú doma viac sa (socialisticky) zaujímajú o to, či dostanú dôchodok krátko pred svojou smrťou než o to, čo naozaj dovtedy urobia. Kedy sa Slováci začnú spoliehať sami na seba, a kedy začnú meniť svoje okolie k lepšiemu? Verme, že predtým než ako národ zaniknú, no každopádne vtedy, keď sa to stane, začnú dávať charitu automaticky, od srdca, či ak nie od srdca, tak to budú proste robiť z akéhokoľvek dôvodu, ale budú pomáhať, bude tam ten “čin”. Aj z textu vyššie vidíte, že nie som ten slniečkár, ten jehovisticky - milý človek za každých okolností. Musím povedať, že som toto vyššie napísal naschvál, lebo nechcem, aby som touto charitou vyznel ako svätec. Rád by som oddelil svätcov od toho, že charitu – pomoc blížnemu robiť treba. Ja som sa nikdy na nikoho iného nespoliehal, nikdy, o žiadny dôchodok nestál, nechcem, aby sa o mňa starali neznámi štátni úradníci, dávam prednosť svojim deťom. Aj tento môj postoj viedol k tomu, že sme sa ako BUBO nikdy nespoliehali na žiadnu pomoc, neboli sme nikdy členom žiadnej organizácie, nikdy sme nezobrali úplatok, nezapredali sme sa. Pomoc nečakáme, ale zároveň sme vždy pomáhali. Charitu ako BUBO realizujeme vyše 20 rokov. Vtedy, keď to ešte nebolo moderné. A charita bola dôvodom mojej terajšej návštevy Etiópie. Našiel som si 4 dni v mojom kalendári, opustil moje 3 deti a odletel som do hlavného mesta Afriky do Addis Abeba. Nič iné som tu nechcel, však Addis dobre poznám, zastavil som sa tu iba preto, aby som pomohol. Nechcel som to posielať cez účet a dôvod nie je iba ten, že účet nemajú. Chcel som vidieť, ako sa veci skutočne majú, chcel som, aby sa peniaze dostali na správne miesto a chcel som sa pozrieť všetkým do očí. V novembri totižto zomrel na našom zájazde šofér jedného z džípov. Nikdy som ho nestretol, bol to len akýsi černošský šofér a tých je veľa. Iba Etiópia má vyše 100 miliónov ľudí, tak načo sa trápiť. No podľa mňa je to dôležité a o tom je tento blog. V živote sú veci zapeklité a niekedy sa pokazia totálne, ale aj vtedy sa dá pozrieť do očí a čosi urobiť. Aj keď je jasné, že všetkým nevyhoviete a hlavne tí, čo nič nerobia budú najviac a neustále nadávať. Ja som v novembri prvý raz v našej histórii otvoril účet na podporu pozostalej manželky. Doteraz som nechcel na charitu využívať peniaze, to bol môj jasný postoj za celých tých 20 rokov a vždy sme do sveta brali iba veci (deky, potraviny, oblečenie, hračky, učebnice, knihy..). No teraz som prvý raz spravil výnimku. Píšem to preto, že chcem poďakovať všetkým, ktorí prispeli!!! Nevedeli ste o tom? Ešte raz, BUBO nie je charitatívna organizácia a ani priveľmi o tom, čo robíme nerozprávame a nechceme rozprávať. Preto sme účet nepropagovali. No vyzbieralo sa dosť: 1340 euro. To je na dnešné etiópske pomery značná suma. Ja som pridal ďalšiu polovicu a žene šoféra som osobne do domu doniesol skoro kilo peňazí. (Bejrút na fotografii v dome, kde sme odovzdali dar.) To je pre nich zázrak. No nechcem u toho končiť, budem rád ak budeme systematicky podporovať šoférovho syna Yisakova. Ide vždy o drobnosti, ktoré nikoho z nás nepoložia, no tu urobia veľké veci. Yisakov je hanblivý, ale inteligencia mu srší z očí. No to už nechám na našich sprievodcov a nášho partnera Ermiasa. Musím povedať, že z tejto pomoci nebola dojatá iba manželka šoféra, ale aj všetci, čo tam boli. Bola odvaha postaviť sa tej tragédií tvárou v tvár, ale dopadlo to super. Nemohli sme za to a to všetci vedia, nemuseli sme doniesť nič, nikto to neočakával. No urobili sme to. A nekecať, ale urobiť veci je to najdôležitejšie. No u toho sme ako BUBO neostali. Náš partner Ermias od incidentu na juhu Etiópie nedostal zo Slovenska žiadnu zákazku. Je pochopiteľné, že sme prestali Etiópiu propagovať a našich klientov presmerovávali na iné zájazdy. Cikať proti vetru (médií) sa nedá. Etiópsky šofér bol Ermiasovým kamarátom, Ermias vie, že za to nikto nemohol, že to bola blbá náhoda a vlastne ak bol niekto vinný, je to práve šofér. No jeho vina bola iba v menšej skúsenosti v jednaní s kmeňmi. Čo to je za vinu? Z počutia viem, že to bol super chlap, veď Ernias si práve takých vyberá. Ermias je seriózny, neuveriteľný sympaťák a vie, že naše bezpečnostné štandardy (zdravotné ale aj iné) sú vyššie než požadujú iní – na to dohliadam osobne - a Ermias to pretavuje do praxe. Aj na tej novembrovej ceste sme mali viac áut než je bežné (na 10 klientov to bolo 4 terénne Landcruisery. Je to neuveriteľné, ale toto sú naše štandardy). No aj keď nie vlastnou vinou –zhodou týchto okolností sa ako náš hlavný partner dostal do finančných ťažkostí. Problém kreuje ďalší a ďalší, služby sa nevyužili, ale bolo treba za ne zaplatiť. Viesť vlastnú firmu je náročné a stojí to veľa financií nielen na Slovensku. Vieme, že keď Ermiasovi nepomôžeme, skrachuje. Áno môžeme mať v Etiópii iných partnerov, viacerých tu osobne poznám (v novembri 2012 som bol s iným partnerom napríklad) , vyskúšal som viacerých– ale my v BUBO si po skúsenostiach vyberáme tých najlepších a staviame na dlhodobých vzťahoch. Potom dostávame nielen produkt, ale čosi viac, aj keď je to často neuchopiteľné. Ako vo všetkom, aj v cestovnom ruchu je ten rozdiel v detailoch. Preto som sa rozhodol, že spečatím bratstvo aj v tomto prípade. BUBO donieslo Ermiasovi 6 x toľko ako manželke a týmto sme ho doslova zachránili. Je to aj pre nás strašne veľa peňazí – ale beriem to ako podporu - beriem to ako stávku na perspektívneho partnera. Verím, že sa to nám v BUBO vráti a hlavne, že sa to vráti našim klientom. Nadštandardné vzťahy založené na pokrvnej spriaznenosti k tomu vedú. BUBO realizuje zájazdy do vyše 190 krajín. A v každej krajine budujeme nadštandardné, dlhodobé vzťahy – partnerstvá. Ermias hovoril, že neexistuje iná cestovka, ktorá by takto podporila svojho partnera – veľmi si to, čo sme urobili váži. No je Pravda, že neexistuje už podobná cestovka ako BUBO, haha. Zároveň sme natočili o Etiópii krátke dokumenty, ktoré uvidíte o chvíľu v televízii. Toto všetko Etiópii aj Ermiasovi pomôže. Zaslúžia si to, Etiópia aj Ermias. Etiópia je kresťanskou krajinou, riziko malárie je v Addis Abeba nulové, Etiópia je bezpečnou Afrikou. Všetko dobré, cestovatelia – toto, čo sme dnes urobili, sa prejaví v kvalite čoskoro! Ešte raz ďakujem všetkým, čo nezištne prispeli a v ťažkej dobe podporili BUBO a aj našich známych v Etiópii. Urobili ste záslužný čin a aj keď to na Slovensku nie je in, verte, že do košíka karmy ste vložili dobré body. Váš čin nikto neodškriepi! A pozrite sa na našom webe na zájazdy do Etiópie a ak a rozhodnete ísť, budete veľmi pozitívne prekvapení. Všetko dobré!