Zážitky z mongolskej prírody

T

Tomáš Kubuš

Po dvoch dlhých vlakových presunoch z Moskvy a Irkutska sme sa odrazu objavili v krásnej a nomádskej krajine menom Mongolsko. Na túto krajinu sa často nazerá ako na zaostalú krajinu a málokto si vie predstaviť jej krásy. Každý pozná step, jurty, kone, ale Mongolsko ukrýva v sebe omnoho viac. Na najbližšie dva dni sa naším domovom stane Národný Park Terelj, východne od Ulanbátaru. Práve tu budeme spať v jurtách a tu sa nadýchneme nomádskeho spôsobu života. Krajina za obrovským Ulanbátarom sa zmení. Pahorky parku Bogd Khan sa stratia, na chvíľku sa vystrú do prenikavo zelenej stepi, a keď uvidíte ďalšie pahorky a rieku Tuul, viete, že ste už na mieste. Pred vstupom do Terelju sa ešte zastavíme na posvätnom mieste, aby sme si pozreli tradičné, kamenné Ovoo; miesto, kam prichádzajú Mongoli s modlitbou a obetnými darmi. Tri krát v smere hodinových ručičiek túto kamennú mohylu obídu, priložia svoje tri kamienky či iný darček, a je to. Aj my kráčame okolo, no jedným okom sa kocháme krásnou panorámou zelených hôr. Asfalt sa stratí, mikrobus sa natriasa v rytme vyjazdených koľají a v diaľke sa zaleskne súbor bielych júrt. Tam budeme bývať! Naša jurta má v sebe dve postele, malú piecku s pripraveným drevom (to keby bolo náhodou niekomu chladno) a nechýba tu ani malý stolček. Nič iné vlastne ani nepotrebujete. Je to milé miesto, ktoré sa rázom premení na zážitok. Je tu dokonalé ticho, krásne prostredie a naokolo sa pasú kone, kravy či dokonca chlpaté jaky. Sedíme na vyvýšenej teraske pred veľkou jurtou, popíja sa mongolské pivo Altan Gobi, a len hľadíme do diaľky. Po vlaku je to skutočný kúsok raja a už teraz vidím, že sa odtiaľto bude ťažko odchádzať. Nie sme tu len kvôli jurtám, ale poriadne prečešeme celý národný park, a tak nasadneme na mongolské kone a užijeme si aj takýto zážitok. Pripravíme si závod v mongolskej lukostreľbe, pozrieme Korytnačiu skalu a vylezieme až ku krásnemu kláštoru Aryalpa s neopísateľným výhľadom na krásu národného parku. Nechýba ani návšteva nomádskej rodiny, a tak sa usadíme v ich jurte a pohostia nás airagom (kumys, teda fermentované kobylie mlieko), syrmi, maslom a inými tradičnými drobnosťami, ktoré si sami vyrábajú. Táto rodina tiež kočuje po krajine a za rok zmení 4x svoje miesto, kvôli pastvinám pre ich kone, ktorých majú takmer 200. Aj o takýchto stretnutiach je Mongolsko.

 



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Mongolsko

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva