109. výročie genocídy

Arménsko si v týchto dňoch pripomína 109. výročie genocídy v centre Jerevanu pálením vlajok Turecka a Azerbajdžanu V roku 1915 zahájili turecké, kurdské a arabské sily Osmanskej ríše systematické vyvražďovanie kresťanskej menšiny. Násilne deportácie, naplánovaný hladomor a vyvražďovanie prebiehalo neľudským spôsobom. Do roku 1923 zahynulo približne 1,5 milióna Arménov.

Dnes približne trojmiliónová krajina čelí nebezpečenstvu zo strany susedného Azerbajdžanu. Arménsko s ním prehralo dve bleskové vojny v rokoch 2020 a 2023. Vo výsledku sa Arméni museli vzdať provincie Náhorný Karabach. Na rozdiel od historickej tragédie majú dnes Arméni vlastný štát. Azerbajdžanu sa podarilo zvrátiť prehru v predchádzajúcom konflikte na troskách Sovietskeho zväzu a postupne obsadiť celý región Náhorný Karabach. Naposledy sa muselo pod tlakom Arménsko vzdať 4 pohraničných dedín. Najnovšia azerbajdžanská požiadavka znie, postaviť cez arménske vnútrozemie železnicu, ktorá by ich územie spojila s azerbajdžanskou exklávou Nachičevan na západe krajiny.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan sa nechal počuť, že jeho krajina momentálne nemá najmenšiu šancu vojensky čeliť 3x väčšiemu Azerbajdžanu. Navyše Arménsku nevyšla bezpečnostná stávka na Moskvu. Rusko sa do posledných dvoch konfliktov aktívne nezapojilo a aktuálne sťahuje z hraníc svoju mierovú misiu.