Supra – tradičná gruzínska hostina

Predstavte si, že ste v Gruzínsku a niekto vás pozve na večeru. Zo slovenského pohľadu si človek predstaví, že príde, sadne si, naje sa, porozpráva a ide domov. Lenže v Gruzínsku to vyzerá úplne inak. Nie je to len jedlo. Nie je to len hostina. Je to jedna z najdôležitejších tradícií gruzínskej kultúry, spoločenský rituál, pri ktorom sa spája jedlo, víno, rodina, priatelia, história, emócie aj filozofia života.

Slovo „supra“ v gruzínčine doslova znamená „prestretý stôl“ alebo hostina. Ale keď Gruzínec povie „ideme na supru“, neznamená to len, že sa ide jesť. Znamená to stretnutie ľudí, často veľkej skupiny rodiny alebo priateľov, kde sa oslavuje život. Supra môže byť pri svadbe, narodeninách, krstinách, ale aj úplne obyčajne preto, že sa stretla rodina alebo prišli hostia.

Keď človek príde na supru prvýkrát, často zažije kultúrny šok. Stôl je doslova zaplnený jedlom tak, že niekedy človek ani nevidí obrus. Nájdete tam chačapuri, chinkali, grilované mäso mcvadi, syry, zeleninu, šaláty, pchali, orechové omáčky, čerstvé bylinky, chlieb a samozrejme víno. Veľa vína.

Ale najdôležitejší človek pri supre nie je kuchár. Je to tamada. Tamada je človek, ktorý vedie celú supru. Niečo medzi moderátorom, filozofom, rozprávačom a šéfom večera. Jeho úlohou nie je len hovoriť „na zdravie“. To by bolo príliš jednoduché.

Tamada dáva prípitky. Ale gruzínske prípitky nie sú desaťsekundové. Môžu trvať minúty. Niekedy aj dlhšie. Začína sa často prípitkom na mier. Potom na rodinu. Na rodičov. Na hostí. Na deti. Na krajinu. Na priateľstvo. Na zosnulých. Na budúcnosť. Na lásku.

Predstavte si, že niekto zdvihne pohár a namiesto „na zdravie“ začne rozprávať: „Človek v živote môže získať veľa vecí. Peniaze prídu a odídu. Domy sa postavia a zbúrajú. Ale priatelia, ktorí sedia pri tomto stole, sú bohatstvo, ktoré zostáva.“ A potom všetci pijú.

A tu je ešte jedna zaujímavosť. Počas supry sa často nepije kedy chce človek. Pije sa pri prípitkoch tamadu. Samozrejme dnes je to vo veľa rodinách uvoľnenejšie, ale tradične má tamada pri stole veľkú autoritu.

Počas supry sa spieva. A keď hovoríme o gruzínskom speve, to je ďalší zážitok. Gruzínske viachlasné spevy sú známe po celom svete. Niekedy stačí, aby jeden človek začal spievať a postupne sa pridajú ostatní. Hlboké mužské hlasy vytvárajú atmosféru, z ktorej má človek zimomriavky.

Existuje dokonca zaujímavá veta, ktorú Gruzínci radi hovoria: „Hosť je dar od Boha.“ Pohostinnosť je v Gruzínsku obrovská vec. Ak vás niekto pozve na supru, veľmi často vás nebude vnímať ako turistu. Na pár hodín ste súčasť rodiny.

Tradičná supra nekončí rýchlo. Gruzínske hostiny sú známe tým, že môžu trvať hodiny. Jedlo prichádza postupne. Rozhovory pokračujú. Prípitky pokračujú. Ľudia sa rozprávajú o živote, politike, rodine, histórii.

A práve preto veľa ľudí po návšteve Gruzínska nepovie iba „jedol som dobré jedlo“. Povie: „Zažil som supru.“ Pretože supra nie je večera. Supra je zážitok. Je to jeden z najčistejších obrazov gruzínskej duše, veľkorysej, hlučnej, pohostinnej a postavenej na tom, že jedlo chutí najlepšie vtedy, keď pri stole nesedíte sami.