Etiópia je ekologická, odteraz

Minister dopravy Alemu Sime ohlásil, že Etiópia s okamžitou platnosťou zavedie iba elektrické autá. Celý svet sa na prechod zo spaľovacích motorov pripravuje postupne, Etiópia zvolila iný postup. Chcú odteraz zakázať do krajiny dovoz a predaj áut so spaľovacími motormi. EÚ, Japonsko, Čile a Kanada sa na to chystajú od roku 2035, pokrokovejšie krajiny ako Island, Švédsko alebo Holandsko od roku 2030 a najpokrokovejšie Nórsko od budúceho roku (2025). Etiópia je však, aspoň podľa tohto vyhlásenia, ešte ďalej.

V tomto momente nevieme, čo za týmto vyhlásením stojí. Etiópia je jediná suverénna krajina v Afrike, ktorá nebola ani na moment kolóniou, aj keď sa o to pokúšali viacerí - najvýraznejšie Taliani. Krajina vybudovala obrovskú priehradu na Níle, ktorá produkuje obrovské objemy elektrickej energie, aj keď to spôsobilo nemalé problémy na poli medzinárodnej politiky.

Ďalší problém, ktorý krajina má, je schopnosť nakupovať ropu na ďalšie spracovanie. Každoročne do tohto vkladajú obrovské financie, ktoré sú čím ďalej, tým viac obmedzené. Ročne investujú cca 6 miliárd dolárov, pričom na pohonné hmoty do áut ide približne 60 % celkovej produkcie. Je to súčasť Zeleného plánu na 10-ročnicu (2021-2030), ktorý ale najprv musí mať vytvorené prostredie. Je síce pravda, že v odľahlých častiach krajiny je skôr elektrina ako benzínová pumpa, ale aj napriek tomu je toto rozhodnutie s okamžitou platnosťou zrejme unáhlené.

Budovanie siete nabíjacích staníc ide relatívne pomaly aj vo vyspelejších krajinách, a tak sa odborníci prikláňajú skôr k názoru, že krajina sa asi privedie do problémov. Pokiaľ nebudú môcť domáci nabíjať autá, budú sa stále spoliehať na starnúci autopark so spaľovacími motormi. Tým sa opäť privedú do stavu zhoršujúcej sa ekologickej situácie aj napriek ekologickým zákonom.

Krajina je nádherná, sledujeme jej vývoj a pravidelne ju navštevujeme už druhú dekádu. Uvidíme, kedy sa dočkáme, že naše zájazdy do Etiópie budú organizované v elektromobiloch. Dostaneme sa nimi aj ku kmeňom na juhu, aj do Danakilu a Lalibely? Toto sú otázky, na ktoré prinesie odpoveď krátka budúcnosť. Nič to nezmení na tom, že história a kultúra tejto druhej najstaršej kresťanskej krajiny na svete nás bude naďalej lákať.