Jazero Tana a prameň rieky Níl

Z okienka lietadla si obzeráme krajinu a pod nami sa ukazuje kaňon v ktorom tečie rieka. Keď sa zamyslíme, uvedomíme si, že tá úzka stuha medzi suchými skalami je Modrý Níl. Pristávame len pár stoviek metrov od jeho prameňa. Po pristátí sadáme na loďku a plavíme sa po jazere Tana, odkiaľ Modrý Níl vyteká a kúsok sa prevezieme aj po tejto najdlhšej rieke sveta. Doplavíme sa k polostrovu Azewe, kde sa popri brehu prejdeme ku kostolu Azewe Maryam, ktorý pochádza z 13.storočia. Obdivujeme tu architektúru, staré dvere, ale hlavne maľby na plátne, ktoré sú potom nalepené na steny. Takisto, ako aj ostatné kostoly, aj tieto okrúhle, majú delenie na tri časti. Miesto pre bežných veriacich, viac vo vnútri miesto pre kňazov a významnejších ľudí a úplne v strede za zamknutými dverami Najsvätejšia svätyňa. Tu je uschovaná kopia Archy zmluvy, ktorá obsahuje kópiu Desatora prikázaní. Tieto artefakty ma každý etiópsky ortodoxný kostol a sú uložené v podobnom priestore, kam nemá prístup nik, okrem vybraných mníchov a kňazov. Na maľbách objavujeme príbehy zo Starého aj Nového zákona a naviac aj príbehy svätých, ktorí sú známi iba v Etiópii. Jeden príbeh je o kanibalovi z rybárskej dediny pri jazere Tana. Jedol ľudské mäso a zato si mal vyslúžiť Peklo. Raz šiel po lese a stretol chudáka, ktorý mal problémy s kozou a bol smädný a žiadal od kanibala vodu. Kanibal sa otočil a odišiel. Chudák naňho kričal a v mene Panny Márie ho žiadal o vodu. V kanibalovi sa niečo pohlo, vrátil sa a dal chudákovi vodu. Tento sa napil a zázračne sa uzdravil. Bolo to vďaka Panne Márii, ktorá nad nim držala ochrannú ruku. Keď mal íst kanibal do Pekla, Panna Maria sa ho zastala a za čin uzdravenia chudáka sa zaňho prihovorila a tak sa kanibal dostal do Neba. Podobných príbehov tu je viac a my dlhšie obdivujeme túto nádheru. Po preplavení sa späť a ochutnaní lokálnej kuchyne sme sa previezli na konečnú jednej cesty. Končí pred bránou elektrárne menom Tis Abay. Prejdeme sa medzi domami a sadáme na malú plechovú loďku, ktorá tu domácim slúži ako prievoz cez Níl. Prekonáme týchto 170m a po krátkej chôdzi stojíme pred vodopádmi, ktoré sú na Modrom Níle najznámejšie. Miestni ich volajú Veľký dym. Sú vysoké iba 45m, ale sú impozantné. My sme mali ešte viac šťastia, lebo práve dnes ráno zavreli priehradu elektrárne a viac vody preteká vodopádmi. Mame teda šancu si ich vychutnať v plnej krase. Kocháme sa a prechádzame na rôzne vyhliadky. Keď sme sa dosýta vynadívali, sadáme do autobusu a ideme späť do mesta Bahir Dar. Cestou ešte Ermias zbadal ženu, ktorá práve pripravovala injeeru. Je to miestny "chlieb", ktorý Etiópčania jedia niekoľkokrát denne. Múka z teffu, voda a kvasnice sú jedinými ingredienciami. Potom potrebujete oheň, hlinenú platňu, handru namočenú v sezamovom oleji a pokrievku upletenú z jemnej trávy. Rozrobené a fermentované cesto sa krúživým pohybom naleje na platňu, zakryje sa a počká sa cca 4-5min. Po odkrytí by mala byť hotová a podsunie sa pod ňu akási tácka upletená z trávy. Injeera je hotová. Pani domu ju okorenila berberou a ponúkla nás. Kyslosť je vďaka fermentácii cítiť, ale väčšine z nás chutilo. Bola s príbehom, bola iná ako v reštaurácii...A čo bude ďalej? To Vám rozpovieme hneď...alebo nabudúce. Prečítajte si aj blog: najunikátnejšie rieky na svete.