169 príspevkov
Referencie, recenzie a skúsenosti: Nepál (11)
Nepál - Úprimné a neprikrášlené hodnotenie dovolenky v exotike s vašou cestovnou kanceláriou.
Všetka česť
Vážený p. riaditeľ i ostatní "bubáci", sme Vašimi klientami už 4-5 rokov. Boli sme "spolu" v Mexiku s Katkou Líškovou, v Čine,Tibete, Nepáli, Indii s Marekom, v Jordánsku, Palestíne, Izraeli s Kamilou a teraz nedávno v Južnej Amerike-9 štátov s Michalom. Musím povedať, že klobúk dole pred všetkými sprievodcami. Znalosti, zodpovednosť, bezproblémové riešenie kritických situácii...všetka česť. MáriaZájazdy:
Čína , Tibet , Nepál , IndiaVrele odporúčam všetkým
Milí Bubáci, Zájazd Čína, Tibet, Nepál a India bol neskutočný a plný veľmi intenzívnych zážitkov. Vrele odporúčam všetkým mojim známym. Maca je úžasná BUBO sprievodkyňa a aj "krízovú" situáciu v Chengdu zvládla skvele. Už sa neviem dočkať ďalšej dovolenky s vašou cestovnou kanceláriou. Ďakujem. S pozdravom Soňa VargováZájazdy:
Čína , Tibet , Nepál , IndiaLepší program ako na JOJ-ke
Októbrová expedícia po ČTNI Tak si tu sedím, pozerám na Bubácke fórum a rozmýšľam : Napísať, nena-písať ? Preboha, však tuším tu už bolo povedané všetko ! Ale rarášok nespí a stále dobiedza : potráp kôru mozgovú a určite na niečo prídeš ... Hovorím si, to sa ľahko povie, ale tie čerstvo natrávené zážitky musím ťa-hať až kdesi z fusakle ! Takže, moji milí, aj ja som sa jedné-ho krásneho októbrového dňa ocitla na štartovacej čiare ČTNI. Keby mi tak niekedy niekto riekol, že sa potrepem na takúto štreku, kúpim mu bielu košieľku s rukávmi dozadu... Ale stalo sa. Stretávame sa trinásť „ subjektov “ na Nivách, nastupujeme do busu a futášime nach Wien. Všetkým nám v hlave šrotujú koliečka : Aké to bude? Aká bude partia? Ani neviem ako a pristávame v Pekin-gu. Víta nás náš líder Martin. Ten, ktorý z nás oka nespustil počas celého zájazdu, staral sa o nás a zaistil tak pestrý program, že po návrate domov mám normálne absťák. Nadupaný informáciami nás vláči po možných i nemožných chrámoch, stupách a pamiatkach v snahe vytriasť z nás aj poslednú energiu. Dokonca mal snahu zbaviť sa nás aj v nepálskej džungli ! Ale odolná a húževnatá trinástka, ktorú nafasoval, sa len tak nevzdáva! V Pekingu patrí naša prvá návšteva Olympijskému štadiónu. V miestnom parku sme svedkami celonárodného spartakiádneho tranzu na čínsky spôsob. Nielenže sa tu lahodne cvičí Tai-chi, hrá sa tu badminton, mastia karty, jeden senior tu dokonca štrikoval kabelky ! Naviac, vypočuli sme si tu aj akúsi „ garden “operu . Tááák, to bola kultúra za pětset ! Popoludní krepčíme po rozľahlom námestí Nebeského pokoja, kde sa nachádza Mauzóleum Mao Ce-tunga. Kráčame ticho, aby sme ho nedajbože, nezobudili ... Neskôr sa metrom presúvame na trh, kde absolvujeme našu prvú ochutnávku paralyzovanej exotiky. Okoštovali sme hada, pečených škorpió-nov /mimochodom, veľmi mi chutili /, a zamurovala som to ešte priadkou morušovou. No neskús to ! / Mám sa fajn, životné funkcie sú tiež O.K. / Čaká nás výstup na Veľký čínsky múr, kde sa bojím, či to vydržia moje kolienka. / Museli tie schody urobiť tak vysoké ? ... a prečo ich musí byť toľko ? / A nadišiel čas nášho prvého čínsko-vlakového presunu do Šanghaja. Vo vlaku sa udomácňujeme, upcháme tú zdivenú arktickú klimatizáciu mojou angličtinou, dáme kolovať ohnivej Peťovej vody na šťastnú cestu a počúvame Maťove zážitky. Nálada je perfektná a ešte keď Marta s Jožkom ponúknu nášho lídra nepreclenou poctivou, Slovenskou paštétou, nestačíme sa diviť, ako pri tomto kulinárskom skvoste vyhŕkla Maťkovi z oka slzička. Nuž, aj takto chutí domovina. Skoro ráno vstávame a ideme si robiť rannú hygienu. Aj toto je čosi, na čo sa len tak nezabúda ! Všetko sa tu robí kolektívne, chvalabohu okrem ... Sme v Šanghaji. Absolvujeme výhľad z najvyššej vyhliadkovej plošiny hotela JIN MAO TOWER a fotíme ako o život. Niektorí optimisti kupujú pohľadnice dúfajúc, že jedného dňa nájdu svojich adresátov... V jednej z postranných uličiek nachádzame pravú, nefalšovanú starú Čínu s jej typickým, nezabudnuteľným trhom všetkého hýbajúceho sa či skacka-júceho. Naozajstný skvost oproti tej novej, nabubrelej kráse. Presun Cheng-tu – smer pandičky. Ponáhľame sa, pretože tie mršky lenivé po výdatných raňajkách zalezú do brlôžkov a vy si môžete ... Je im jedno, že vy ste hladní, vymrznutí z vlaku a sotva vidíte na jedno oko. Ale na všetko zabudnete, keď ich uvidíte konečne naživo s bohovským ape-títom chrumkať si ten svoj bambus. Hurá na hotel, teplá sprcha, nádych a výdych a smer Lešan. Už tu na nás nejaký ten piatok čaká najväčší kamenný Budha na svete, vysoký „pouhých“ 71m. A potom aby si sa netočil, nevrtel a nerobil kadejaké smiešne pohyby, keď ho chceš dostať do foťáku, beťára jedného ! Nech je veľký ako chce, ale ten vtesaný pokoj do jeho tváre vás dostane ! No a na záver tohto nášho čínske-ho „ ťaženia “ dali sme sa na már-nosť a absolvovali „zabijácku“ sečuánsku kuchyňu. Hovorí sa, že čo vás nezabije, to vás posilní. V tomto prípade to naozaj platilo dvojnásobne. Absolvovali sme večer „okrúhleho stola “, kde v strede v akýchsi kotloch všetko klokotalo a bublalo /ako v rozprávke o ježibabe / a my sme tam ponárali dobrôtky od výmyslu sveta. Za pár minút, kým sa vyhecovali všetky naše chuťové poháriky na maximum, sme mohli zahájiť s paličkami tajnú operáciu „ ULOV SI, ČO SA TI NEVYŠMYKNE ! “ Bola že to sranda ! Smiech, slzy, krik a gestá – to je tu každodenný spoločenský rituál. Takto sa tu končieva deň ... Ráno, sa letecky presúvame do Lhasy, hl.mesta Tibetu. Pristávame v nadmor. výške 3700 m. Zatiaľ všetko O.K., ale postupne to prichádza ... všetko sa s nami príjemne pohupuje, priedušky dostávajú riadne zabrať. Cítim sa ako po riadnej žúrke. Snažím sa nasávať novú atmosféru. Krajina tichá, naoko pokojná. Šok, keď vidíte doslova na každom kroku ozbrojeného čínskeho vojaka, hliadky a obrnené transportéry po celom meste. Čoho sa tí Číňania vlastne boja ? Pochodujúcich a modliacich sa po posvätnom okruhu v Barkhore ? Keďže nás stále prenasleduje nádherné počasie, môžeme si dopriať luxus a jedávame na streche hotela. Na prípitok sme si dali Pheču, čaj s yačím maslom a potom yačí steak s prílohou. Maťko, dobrá voľba ! Napapaní, dobre naladení mierime do Džokhangu. Priblížiť si pri vôni yačích sviečok budhizmus, nasávať chrámovú atmosféru. Ďalší deň nás čaká Palác Potala. Majestátny cez deň, rovnako úchvatný v noci. Frčíme si to horskými sedlami a vďačíme všetkým svätým za vodiča, ktorého máme. Prichádzame do Tingri. Opäť nás víta nádherné počasie. Pred očami sa nám hrdo vypína Mt. Everest a jeho ďalší osemtisíckoví kamoši : Lhoce, Čho Oja, Makalu. Čumíme na tie zasnežené „kopčeky “ asi hodinu a nie a nie sa na ne vynadívať ! Aj keď je tu riadna kosa, nás príjemne hreje na duši. Tá cesta stála za to ! Každý chceme na pamiatku spoločné foto a tak Maťo, ovešaný foťákmi /ako počerný díler digitálok / fotí ako o závod. Dávame si ľahký obed u miestnych a futášime na hranice. Opúšťame Čínu a ocitáme sa v novom svete. Sme v NEPÁLE. Po ceste zažívame ďalší šok, nestačíme vstrebávať tú nádheru tropického nepál. pralesa, s tak úžasne namiešanými farbami jesene. Konečne zazrieme na vlastné oči ryžové políčka. Ááách, tak tu sa pestuje moja obľúbená príloha... Káthmandu. Po raňajkách sa vydávame na Durbar square, kde sa nachádzajú nádherné chrámy a svätyne postavené prevažne v štýle pagod s vyrezávaným exteriérom. Vidíme tu palác Kumari, živej bohyne. Večer ideme opäť na skvelú večeru a potom poď ho do báru na živú muziku. Na stene nechávame pre Bubákov odkaz. Navštívime Pašupatinah, ktorý je najsvätejším hinduistickým chrámom celého Nepálu. Prvý krát tu zhliadneme svätých mužov a zažijeme spaľovanie mŕtvych. Skutočne sila ! Prechádzame sa a fotíme jednu z najkrajších stúp sveta Bodnath, so vševidiacimi Budhovými očami. Očakáva nás Chitwan, kde po ceste zopár z nás okúsi rafting na divokej nepálskej rieke Trisuli. Bolo to super a všetci sme si to užili ! Navečer prichádzame do Ganešovho hotela. Pekný komplex, v blízkosti ktorého sme sa na druhý deň kúpali so slonmi. Madonna mia ! Ráno ideme opäť na „ skusy “. Vyrážame džípom do NP Chitwan, kde absolvujeme terénku opäť na slonoch cez džungľu. Cieľ je jasný, nájsť nosorožca ! Chodíme tu krížom krážom, ako odtrhnutý vagón a hrubokožca nikde ! Keď videl „ slonivod “ naše sklamanie, aspoň nás na tom slonovi pofotil. Nech máme nejaké corpus delicti. Mierime do Lumbini, rodiska Budhu súčasnosti. Zastavujeme sa na obed, po ktorom podnikáme výpravu rikšami na miesto, kde sa narodil Budha. Nádherný areál, so zvyškami nájdených ruín po kláštoroch, kde aj v súčasnosti žijú mnísi. Nastupujeme do busu a vydávame sa smerom indická hranica. Víta nás totálny chaos, špina, hluk, smrad a vlhko. Tu sa definitívne lúčime s Ganešom a čaká nás odvoz do 120 km vzdialeného Bhaktapuru. Prišli sme v čase Oslavy svetla, tak je tu opäť veselo. Varanasi – špina, smrad, neskutočný hluk, trúbenie, všadeprítomná bedač a do toho všetkého sväté kravy. Sme v centre a sledujeme z vtáčej perspektívy spaľovanie mŕtvych. Nechápeme a zároveň chápeme ... Niečo sa v nás vnútri láme a my plní dojmov a štipľavého dymu v nose prcháme preč. Neviem, či môže byť ešte silnejší zážitok. Na schodoch, pod holým nebom tu bez problémov funguje pánsky holič s neobmedzeným pracovným časom. Posedávajú a polihujú tu svätí muži, poskakujú opice a preplietajú sa tu turisti. Sme svedkami otvárania aj zatvárania Gangy. Nastupujú svätí muži so svojim hudobným programom. Je to veľmi sugestívne. Zavítame aj k miest. obchodníkovi s hodvábom. Popoludní odchádzame na železn. stanicu. Hoci vlak meškal 90 minút, my sme v Agre o 10 min. skôr. Maťo tomu nechce veriť! Toto sa mu vraj nestalo za celej éry, čo križuje Indiu. /Maťko, keď načas, tak len s nami. / Počas čakania sme sledovali život na stanici. Chvíľu sa zarozprávam a čo nevidím ? Krava má vrazenú hlavu v smetnom koši a hoduje. Lepší program ako na JOJ-ke ... V Agre si pozrieme Taj Mahal-veľkolepú oslavu lásky k žene napísanú v živých kameňoch. Po raňajkách opúšťame Agru a vydávame sa na strastiplnú 200 km cestu po indickej „ highway “ do Dillí. Aby sme si cestu spestrili, snažíme sa počas nej zachytiť nejakú kuriozitu. A stalo sa ! Medzi dvoma jazdnými pruhmi si chlapík žehlil svoje zvršky ! Popoludní hladní zastavujeme v motoreste Maharadža. Aby sme sa k nemu dostali, musíme to risknúť v protismere cca 300m. A cesta, ktorá nám doma trvá 2-2,5 hod. tu trvá neskutočných 7 hod. ! Skrátka India – krajina plná prekvapení ... Naše putovanie sa nachýlilo ku koncu a my, preplnení zážitkami vraciame sa domov. AlenaZájazdy:
Čína , Tibet , Nepál , IndiaREÁLNY POHĽAD NA EXPEDICIU ČTNI-to dobré aj to zlé
Rád by som záujemcom o túto expedíciu priblížil moju skúsenosť, moje postrehy a taktiež aj spoločný názor s mojími kolegami, s ktorými sme sa tejto expedície zúčastnili v lete 2011 a zdieľame takmer na vlas rovnaké dojmy. Môj komentár je ako pozitívnou tak aj negatívnou kritikou na to, čo sme absolvovali za ten mesiac, ale v prvom rade objektívnym pohľadom niekoľkých zúčastnených a preto budem rád, pokiaľ to administrátor ponechá na web stránke a bude to väčšine záujemcom k pomoci pri výbere dovolenky. Samotná cesta do Pekingu bola z našej strany bezproblémová. Príchod do tohto mesta je výrazný šok pre nás, nakoľko nás čaká po únavnej ceste mesto plné smogu, tepla, dusna, no napriek tomu sme všetci nadšení, že sme na začiatku toho, čo sme dlhé mesiace plánovali. Hneď prvý deň nám dám BUBO zabrať, z lietadla sa rovno púšťame do poznávania mesta a jeho najdôležitejších častí. Peking treba vidieť, je to iný svet, človek naozaj pochopí aký dojem tvorí to nespočetné množstvo Číňanov, poriadok, disciplína, všetko iné ako u nás. Čo sa týka využitia času, organizácie, toho čo sme v Pekingu videli a všetko za to stálo, klobúk dole BUBO, čas maximálne využitý, perfektne zorganizovaný. Samotné ubytovanie v rámci expedície bolo očakávané, v tradičnej uličke, kde sa ani autobus nedostane, hotel trochu opotrebovaní, na úrovni 3 hviezdičiek SR, v absolútmom centre Pekingu, raňajky pre väčšinu ľudí nejedlé. BUBO to zrejme kompenzovalo obedami, ktoré boli naozaj na slušných miestach a na vysokej úrovni a dalo sa najesť do sýtosti. Reštaurácia vedľa hotela bola príliš luxusná. Pre účastníkov, ktorí išli do postelí po dennom programe deň končil, pre tých ktorí chceli spoznať aj nočnú stránku mesta vznikol jeden malý problém, sprievodca nevedel zabezpečiť aj po sľuboch taxík z hotela, poradené miesta, ktoré sa oplatí navštíviť sa ukázali nakoniec ako nebezpečné a maximálne uviazol možný reálny prístup informácií od sprievodcu čo sa týka iného než naplánovaného programu. Sklamalo ma, že ani nikto z klientov nechcel ísť. Bola to nepríjemné skúsenosť, napriek tomu, miesta, ktoré sme navštívili v rámci programu mal sprievodca dokonale naštudované. Presun vlakom do mesta Shanghai bol novou skúsenosťou, z časti príjemnou, nazval by som to novým adrenalínom, z ktorého sme zo začiatku boli v miernom šoku, aká cesta nás čaká, ale nakoniec sme na to v dobrom spomínali, aký bol ten prvý vlak dobrý a komfortný. Návšteva mesta Shanghai stojí za to. Reálne si treba predstaviť únavu z vlaku vychladeného na 17 stupňov, vonku 38 stupňov a nabitý program na celý deň. Program v tomto meste bol opätovne perfektne vymyslený, zorganizovaný, výlet loďou popod mrakodrapy, výstup do výšky 471m a výhľad na celé mesto z najvyššej budovy, voľno v centre mesta bolo príjemným potešením a zážitkom. Po ďalšej ceste vlakom sme už naozaj unavení a vyčerpaní, prichádzame do mesta Xi-an. Tu sme milo prekvapení, perfektný hotel na úrovni 3-4 hviezdičiek SR, oddych, následne terrakotova armáda, nesmierne teplo cca 40 stupňov. Prehliadka mesta, individuálny rozchod a túlame sa uličkami, prichádzame na to, že čím ďalej na západ smerujeme, tým su mestá špinavšie a menej organizované. Ráno, po raňajkách, nás čaká zaujímavý program, a to bicyklovanie po metstkých hradbách, je to perfektný mentálny relax a uvoľnenie, opätovne dobre vymyslený program a trošku úlet pred ďalšou cestou vlakom. Ďalšia cesta vlakom, tak ako aj predošlá je pre ľudí, ktorí nečakajú absolútne žiadny komfort, cesta preplneným vlakom s číňanmi, aj ked máme najlepšie miestenky je trápenie, otrasné hygienické podmienky, neuveriteľná zima kvôli centrálnej klimatizácii, veľa z nás ochorelo z tohto dôvodu, výber letného obdobia prináša svoju daň, vonku 38-40st. a v každom autobuse, reštaurácii, vlaku neskutočná zima. Po ďalšej ceste sme v meste Chengdu, tu tiež absolvujeme povinnú jazdu programu a dostávame sa do problému, ako sa dostať do Tibetu, keďže nemáme permity, tento problém nejdem rozpisovať, v skratke len, ostali sme vysieť v tomto meste. Bolo to faux pas zo strany BUBO, aj napriek tomu, že sa celá expedícia prdĺžila o niekoľko dní zdarma. Došlo k prerozdeleniu a spojenie dvoch skúpín expedícií, podľa toho kto chcel ukončiť exp.v plánovanom termíne a kto sa rozhodol o predĺženie. Tretia skupina nečakala a mala Chengtu navyše. Zvládli sme to a čínskych úradníkov porazili. Bola to veľká výhra a klobúk dolu, že to zvládli. Od tohto času máme nového sprievodcu.Tibet je úžasný, perfetkný let, poriadny šok po pristáti, presun do hotela a opäť rovno program bez oddychu, bez aklimatizácie, napriek závratom, bolestiam hlavy to stálo za to(reálna aklimatizácia cca 36 hodín kým ste fit) Perfektný, čístý a pekný hotel asi na najlepšom mieste v Lhase. Jedno zo sklamaní Tibetu je maximálne obmedzenie pohybu, fotenia v Lhase, na nejakú voľbosť treba zabudnúť. Cesta Tibetom na autobuse je únavná, stojí sa len podľa pokynov, celou cestou sa od hlavnej trasy neodbočí, okrem výletov a prehliadok, pre mňa cesta Tibetom bola skôr sklamaním, aj keď sme jednou z prvých skupín čo sa do Tibetu dostala, čo je zážitok, žiadni turisti, Himaláje sme takmer nevideli tiež si letné obdobie vybralo svoju daň oblačnosťou, prechody priesmykmi cez 5200 metrov sú krásnym zážitkom. Ubytovanie cestou je celkom slušné v komfortnom hoteli, dokonca kvôli chladnému počasiu si kúrime na izbe. Tibetské kláštory máme za sebou, sú to zážitky, ktoré sa neopakujú, miesta, ktoré treba vidieť a každého, koho priťahujú východné kultúry tu má čo zaujať a maximálne to odporúčam. Z Tibetu sa v konečnom dôsledku zase využilo maximum čo sa dalo. Na prechode do Nepálu sme ubytovaní asi v najhoršom mieste celej expedície, sme unavení, na tento nekomfort sme boli samozrejme vopred upozornení a keď chceme spať pod Himalájami iná možnosť nie je. Prechod do Nepálu je dosť drastický, obrovská zmena klímy, cez hranice ideme pešo, nepríjemné osobné kontroly Číňanov na prechode. Čína to je extrémna byrokracia a vybaviť si povolenie do Tibetu by sa jednotlivcovi nepodarilo. Tibet máme za sebou, čaká nás teplo, vlhkosť a neuveriteľná špina v mestách, žiadny asfalt, obrovské rokliny. Cesta autobusom je neuveriteľný adrenalín, zosuvy pôd pred nami, presne tak ako je to v popisoch expedície, ale je to perfektný zážitok. Ubytujeme sa cestou do Kathmandu na mieste, kde máme mať výhľad ráno na Himaláje, samozrejme nič z toho sa nekoná kvôli oblačnosti. Cestou nás čaká neuveriteľná príroda, vodopády, ryžové polia, rokliny do Káthmandu, aj celý pobyt je naozaj zaujímavý, hotelové izby sú fakt slušné aj samotný hotelov na úrovni, ale to mesto je poriadny zážitok, špina, chaos, neorganizovanosť a tomu je to miesto, ktoré stojí za to. Využívame aj možnosť letieť k Himalájom, kedže doteraz sme nemali šnacu z nich niečo vidieť, konečne sme uvideli Mount Everest. Samotný let sa oplatilo absolvovať napriek oblačnosti. Odchádzme do Indie, sme plní očakávania a dostávame sa do reality, ešte väčšia špina a neporiadok, až sa nám zdá neuveriteľné, že po Nepále ešte niečo takéto môže prísť. Ale napriek tomu sme radi, že to prežívame na vlastnej koži, pokračujeme džípmi asi 1,5 hodiny až na vlakovú stanicu v prvom meste, sme úplne dojatí z Indie, ľudia v tme popri cestách vykonávaju potrebu, v meste chaos, pred nami prebieha demonštrácia, stred križovatky začne horieť, andrenalín, strach a predsa to po čom sme túžili, cesta vlakom do Varanasi je opäť niečo nepríjemné.Varanasí je asi to najdojemnejšie čo uvidíte počas tejto expedícii v Indii. Program bol pre mňa nemilým sklamaním, nakoľko väčšinu dňa sme strávili v malych uličkách mimo diania či na predaji hodvábnych šatiek a 3 hodinový obed v najdrahšej reštaurácii, (menu 300 rupíi čo je 4.6€ čo je v Indii dosť), ktorú sme si samozrejme sami platili. K najpodstatnejšiemu vo Varanasi (rieke Ganga, gáty) sme sa dostali až za úplnej tmy, na zatváranie rieky pri západe slnka, prezreli sme čo bolo v programe išlo sa na hotel. Očakával som od toho viac, reakcia sprievodkyne bola, že je možné ísť nadránom ešte raz ku Gange ( na otváranie matky riek) ale nemusia premávať člny kvôli vysokej hladine vody. Ráno bolo predsa krásne, prešiel som uličky, ranný kúpeľ Indov v Gange, previezli sme sa na loďke pozdĺž gátov, prefektný zážitok. Cesta pokračuje autobusom, vlakom do mesta AGRA, Taj-mahal naozaj stojí za to,aj všeko ostatné čo nás až do Dillí čaká. Ubytovanie slušné, samotné Dillí až také zaujímavé nie je. V konečnom dôsledku po odchode z Varanasi už každý len ráta dni kedy budeme doma, bolo to všetko neuveriteľným zážitkom, stálo to za to, ale každí bol unavení už zo všetkého, predĺžením expedície sme boli presne mesiac na cestách a každý deň vyčerpávajúci program(až na Chengdu) až do večera, presuny, obravské zmeny klím. Ale stálo to za to, presne to sme chceli. Aj so všetkými plusmi aj mínusmi. Prišli aj príjemné prekvapenia, ale aj sklamania, či už z miesta, kde sme boli, alebo zo zlýhania organizácie, prístupu sprievodkyne. Napriek tomu sú to dobre investované peniaze a nezabudnuteľné zážitky, odporúčam každému, kto si trúfa na náročné cestovanie niekoľko týždňov a také zmeny klím. Pokiaľ by som išiel opätovne, tak určite nie cez leto ale v jarných mesiacoch, teplo Vás ubíja, z hôr veľa neuvidíte - aj keď na jar či jeseň sa treba pripraviť na väčšiu zimu. Pre upresnenie veci, živým sa hotelierstvom a gastronómiou, som poľovník a rybár, takže z mojích profesionálnych a životných skúseností sa snažím posunúť reálny pohľad na túto expedíciu ostatným záujemcom ďalej. Samotná organizácia, využitie času bolo zo strany BUBO (až na spomínané veci) dobre zorganizované, investícia stála za to a každému, kto chce mať zážitky na niekoľo rokov expedíciu odporúčam, BUBO sprievodcovia sú spoľahliví, majú veci v rámci určeného programu naštudované, určite účasť na tejto expedícii nikto neoľutuje, kto má tie správne informácie a očakávania. Ďakujem aj za ostatných kolegov za možnosť zúčastniť sa tejto skvelej expedície za úplne prijateľné ceny zo strany BUBO. KarolZájazdy:
Čína , Tibet , Nepál , IndiaČTNI 21.04.2013
Človek má určite predstavy ako by mala taka expedícia vyzerať, ale toto bolo niečo oveľa viac. Všetky tie zažitky si budem v hlave triediť snaď ešte rok. Úžasné, nezabudnuteľné. Ako hovovri Macka "Čo vieš,zješ a zažiješ to sa ráta" Macka=100%sprievodca, ďakujem karme že zariadila, aby nas na tejto expedičke sprevádzala práve Macka. Chcem sa poďakovať aj BUBO za super zvládnutú organizáciu celej expedície. Ďakujem a dúfam že sa ešte stretneme:) Andrea ValentováZájazdy:
Čína , Tibet , Nepál , IndiaPerfektná organizácia
Dobrý deň, Chcem sa ešte aj touto cestou poďakovať za perfektnú organizáciu zájazdu ČTNI. Na "strávenie" zážitkov budeme potrebovať veľmi veľa času, Maca je perfektná. V budúcnosti budeme určite v prvom rade pozerať vaše cestovateľské ponuky. S pozdravom Ladislav PechoZájazdy:
Čína , Tibet , Nepál , Indiadokonalý průvodce
Dobrý den, nejsem žádný pisatel, ale s radostí se připojuji k Alence Koníčkové a její velké chvále našeho průvodce Jančiho. Díky Vaší skvělé organizaci, bezva československé partě co se sešla a bezchybné práci Jančiho, jsme s manželem byli nadšeni a myslím, že mluvím za všechny účastníky zájezdu! Odvezli jsme si opravdu nezapomenutelné zážitky, které ani slovy nelze popsat! Strašně moc děkujeme a na poznávačky jedině s Vámi! Bohdan a Kamila PazderoviZájazdy:
Čína , Tibet , Nepál , IndiaExpedička ČTNI sep-okt 2014
Že BUBO robí skvelé expedičky som sa presvedčila už minulý rok pri ceste do Indonézie. A že obrovskú zásluhu na tom, ako takúto dovolenku prežijete majú BUBO sprievodcovia, sa mi opäť potvrdilo. A preto aj tentokrát začnem „ďakovačkou“. Veľká vďaka patrí skvelému sprievodcovi Peťovi za perfektne odvedenú prácu! Ďakujem Peťko za to, že si nás svojou profesionalitou, vedomosťami, dobrou náladou, optimizmom, humorom Tebe vlastným a entuziazmom, previedol touto náročnou cestou cez štyri rôzne krajiny plné prekvapení a zážitkov! Je sakra vidno, že Ťa to neskutočne baví! Lebo keď vystúpite o šiestej ráno, po 14 hodinách z indického vlaku prezývaného aj „vláčik švabáčik“ a privíta vás Peťo, hoci chrípkou zničený, ale s úsmevom na tvári a so slovami „Bubáááci na koneee!! veď vyzeráte lepšie ako večer!!“ zrazu zabudnete na únavnú cestu, okamžite máte dobrú náladu a chce sa vám objavovať nové miesta aj keď nemáte za sebou večernú sprchu a rannú kávičku. Áno, tento zájazd je nabitý zážitkami, presne tak ako som počula z úst sprievodcov na premietaní či v kancelárii BUBO. Je to cesta, ktorá vo vás zanechá hlboké dojmy a musíte ich spracovávať priebežne, lebo inak jeden prichádzajúci zážitok môže premazať nejaký ten spred pár dní. A môže sa vám stať, že doma po návrate, po takmer mesiaci intenzívneho spoznávania, keď triedite fotky, hlboko lovíte v pamäti „kde toto bolo“? :) NIHAO, TASHI DELEK, NAMASTE Rozmanitá ČÍNA – prechádzame iba niektorými jej mestami a každé je úplne iné! Peking ukazuje tradičnú Čínu, kde sú Číňania ešte uvolnení. Cisársku históriu plnú harmónie podľa Feng Shui striedajú supermoderné stavby, luxusné nákupné centrá a tradičný trh s takými delikatesami ako vyprážané škorpióny či hadie mäso – pochutili sme si :) Zdolávame Veľký čínsky múr, ochutnávame čaje, pekingskú kačku... po pár dňoch už takmer všetci jeme iba paličkami. A pri presune do Shanghaia dostávame prekvapenie – ako prvá BUBO skupina nasadáme do rýchlovlaku! Takže večer už obdivujeme vysvietený Shanghai z výhliadkovej plavby po rieke Huang Pu. Je to zážitok, foťáky cvakajú a neviem či sa pozerať na moderné mrakodrapy na jednej strane alebo na anglické koloniálne stavby na strane druhej. Ráno už testujeme Maglev – vlak, ktorého rýchlosť sa vyšplhá až na 431km/h. Ten protiidúci si takmer nevšimnem, len pocítim silný tlak v oknách keď vedľa prefrčí. Moje obavy z čínskeho lôžkového vlaku prelomia miestni, ktorí sú zhovorčiví, priateľskí a ponúkajú nás aj fazuľovou pálenkou. Ráno vystúpime v Xiane, a hoci prší, obdivujeme terakotovú armádu, preháňame sa na bicykloch po starobylých hradbách a prechádzame sa v moslimskej štvrti, kde končila Hodvábna cesta. Čaká nás posledné čínske mesto Chengdu, už trochu hornatá Čína a ďalší ležadlový vlak. Začínam byť súčasťou Číny a spolu s Číňanmi si varím večeru - zalievam horúcou vodou nudlovú polievku, ktorú som si kúpila na stanici. V daždi obdivujeme Leshanského Budhu – najväčšiu sochu na svete. Na záver Číny ešte pozrieme pandy. Sú úžasné, mám chuť ich pohladkať, objať, zobrať domov, najmä tie pandie mláďatká! Inak pandy sú tak lenivé, že iba prežúvajú bambusy a ani pohnúť sa im nechce, nieto ešte rozmnožovať.... vraj im púšťajú aj motivačné videá, ale ani to s nimi nepohne :) Duchovný TIBET – skoro ráno pristávame v Tibete. Už z lietadla sa pri východe slnka kochám krásnymi výhľadmi na zasnežené hory. Lhasa ma očarí svojou duchovnou atmosférou, ktorú je cítiť v každej časti mesta. V posvätnom okruhu Barkhor sa stačí iba zastaviť a pozerať. Pred nami sa zablysne Joghank - najsvätejší chrám v Tibete. Okolo nás chodia ľudia a odriekajú mantry „Om mani padme húm“, točia motlitebnými mlynčekmi...pridávame sa k nim, prechádzame kóru a každý z nás si niečo praje. Pomaly zabúdam na nadmorskú výšku takmer 4 tisíc metrov, ktorá niektorým nedovolí poriadne sa nadýchnuť. Ani tento nekomfort nás neodradí zdolávať náročnejšie výstupy, aby sme mohli obdivovať ďalšie krásy Tibetu – kláštor Ganden, kde máme šťastie a sledujeme budhistickú ceremóniu. „Vybiehame“ tu aj na posvätnú horu Waikuri zavesiť svoje motlitebné vlajočky vo výške viac ako 4500m nad morom. A vôbec mi neprekáža, že sa občas musím zastaviť, aby som vdýchla dávku kyslíka z fľaše, ktorú som si kúpila v obchodíku vedľa hotela, spolu s vodou a čokoládou. Proste sú tu na turistov pripravení :) Poobede už stúpame po schodoch k slávnemu palácu Potala, ktorý sa týči na vysokej skale nad mestom. S duchovnou Lhasou sa lúčime v najväčšom kláštore na svete Drepung. Keď nám Peťo pri večeri chutného jačieho steaku oznámi, že výlet s prespaním v kláštore kvôli zavedeným check pointom na cestách nestíhame, som smutná. Ale iba do momentu kým zacítim atmosféru pôvodného tibetského mesta Gyantse, kde život plynie pokojne, obyvatelia žijú v starodávnych domčekoch, pred dverami „parkujú“ kravy. V Shigatse naša púť po Tibete končí, preskúmame kláštor Tashilumpo s najväčším Budhom budúcnosti a poslednou, ale najdlhšou kórou si upevníme skvelú karmu našej bubáckej skupiny. Tibet vo mne zanecháva silné dojmy, nechce sa mi odtiaľ, a vyhovuje mi, že sa presúvame k nepálskym hraniciam autobusom celý deň. Cesta cez Himaláje je plná krásnych výhľadov na osemtisícovky. Gýčové fotogenické počasie a šťastie vzhliadnuť Mt. Everest sme si my Bubáci „vymlynčekovali“ :) Divoký NEPÁL – K tibetsko–nepálskej hranici prichádzame až večer. Výšky sú prekonané, smäd zahasíme posledným tibetským pivom Lhasa Beer. Na ďalšiu polovicu cesty si pripíjame už nepálskym rumom Khukri. A po dlhom dni padám unavená do postele. V najjednoduchšom ubytovaní z celého zájazdu sa mi spí najlepšie!:) Skoro ráno sa presúvame na hranicu a prechádzame poslednými čínskymi kontrolami. Do Nepálu vkročime po vlastných a s ruksakmi na chrbte. Na hodinkách posúvame čas, odkladáme bundy a dlhé rukávy, už ich nebudeme potrebovať. K BUBO autobusu (áno, BUBO tu má vlastný bus!!) sa dostávame po vyše hodinovom treku cez nádhernú prírodnu scenériu, kde sa nedávno zosunula pôda a inak ako pešo sa tadiaľ nedá prejsť. Našťastie nám ruksaky ponesú miestni, niektorí aj po dva naraz, aby si zarobili. Divoká príroda nás obklopuje celú cestu. Skoro ráno v Nagarkot vstávame, s nádejou, že uvidíme z nepálskej strany Mt. Everest pri východe slnka. Žiadny z presunov do ďalšieho cieľa/hotela nie je nudný. Po ceste do Káthmandu sa zastavujeme v čarovnom meste Bhaktapur, a celé doobedie nasávame jeho stredovekú atmosféru s tehlovou architektúrou a unikátnou drevorezbou. Obedovú Chicken tikka masalu s naanom si už vychutnávame na teraske reštaurácie v Bodnathe a vševidiace Budhove oči nás zo Stupy sledujú. Podvečer sme v Pašupatinah a súčasťou hinduistického pohrebu – spaľovanie mŕtvych, k tomu vodný aj ohňový rituál. Silný zážitok, kopec dymu, sladkastý závan spálených tiel vo vzduchu, zakrývam si tvár šatkou, v miernom šoku odchádzam.... A večerné Káthmandú prekvapuje živou hudbou v rockových baroch. Po náročnom presune plnom rôznorodých zážitkov sa v jednom z nich v Thamel odreagujeme. Skoré ranné vstávanie na výhliadkový let okolo Mt. Everest dá zabrať, ale pohľad zblízka na vrchol tejto osemtisícovky je odmenou za trojhodinový spánok :) V Káthmandú oddychujeme, nakupujeme suveníry, a máme opäť aj šťastie – vidíme červený pochod k najväčšiemu nepálskemu festivalu Nasai. Poobede na pár sekúnd zazrieme jedinú žijúcu bohyňu Kumari, fotíme sa na schodoch kde sedával Jimi Hendrix. Pri presune do národného parku Chitwan si zaraftujeme na himalájskej rieke. Pomyslím si, že si v Chitwane trochu oddýchnem, ale nedá sa :) Keď vidím tú prírodnú scenériu, chcem si ju vychutnať so všetkým čo ponúka – jazdu na slonoch, návštevu slonieho centra a slonie bábätká, trek cez prales – to všetko chcem zažiť. A šťastie našej skupine praje aj tu – kúsok od nás sa pasie nosorožec!! Neuveriteľná INDIA – incredibleee Indiaaaa, toto mi stále beží hlavou. A keď rovnaký slogan vzhliadnem aj v rýchlovlaku (mimochodom, ďalšie „presunové“ prekvapko od BUBO!), musím sa pousmiať. Počula som o Indii veľa, a som pripravená na to najhoršie... už pri vstupe do krajiny, po prekročení hranice z Nepálu vidno rozdiel – neskutočný chaos, množstvo ľudí, všade odpadky a pach krajiny, ťažko sa to popisuje, proste treba zažiť. Džípy nás bláznivou jazdou vozia asi dve hodiny, po ceste sa vyhýbame slonom, kravám, kozám, rikšiam, ľuďom... x-krát mám pocit, že niekoho naberieme, ale náš mladý zručný šofér má rýchlu jazdu pod kontrolou. Smerujeme na stanicu, odtiaľ vlakom smer Varanasi. Toto najsvätejšie mesto hinduizmu je výnimočné svojou atmosférou. A my sme jej súčasťou. Poldňovou jazdou na rikšiach sa dostávame do starej časti mesta. Turistov tu nevidno, pre miestnych sme väčšia atrakcia ako oni pre nás. Vychádzajú von, vykláňajú sa z okien, dotýkajú sa nás. Ľudia posedávajú na uliciach, pred domom majú priviazané svoje ozdobené zvieratká - posvätné kravy, kozy, voly... Prekračujeme odpadky a výkaly zvierat na zemi, spleť elektrických káblov visí nad hlavami... aj toto sem patrí. V moslimskej štvrti sa zastavíme pozrieť na výrobu hodvábu a nakupujeme krásne farebné šatky. Večer sledujeme spaľovanie mŕtvych pri ghatoch a zatvárací ceremoniál rieky Ganga, silný zážitok. Ráno, pri východe slnka, sa plavíme po rieke a vidíme miestnych ako vykonávajú očistné rituály v tej istej rieke, v ktorej pláva popol ich mŕtvych príbuzných. Santalové drevo je už pripravené pre dnešné spaľovanie... Stihneme ešte miesto prvej Budhovej kázne v Sarnath a už sa vezieme v ležadlovom vlaku na západ Indie do Agri. Áno, čakala som, že uvidím zázrak, jeden zo siedmych divov sveta... ale keď sa predo mnou zjaví Tajmahal v plnej svojej kráse, zostanem stáť s otvorenou pusou a zimomriavky mi behajú po celom tele. Túto stavbu lásky som videla na fotkách, ale naživo je tisíckrát krajšia. Láska, s ktorou bol postavený z neho sála ešte dnes. Na Tajmahal sa díval jej staviteľ Sadzhan zo svojho domu oproti - z Červenej pevnosti, z ktorej vyžaruje energia rozprávok Tisíc a jednej noci, neskutočná nádhera. Do Díli sa vezieme po novej diaľnici, ktorá je otvorená iba rok. Miestni ani zvieratá sem nemôžu, takže trošku nuda :) Ale sprievodca Peťo nám nedovolí zaspať. Nadupaný informáciami celú cestu rozpráva o Indii, od jej histórie až po súčasnosť. V Dílí nás víta druhý najvyšší minaret v Indii, fotogenický Kutub Minar. Večer si už pochutnávame na Paneer masala v najlepšej reštaurácii v Indii, iba kúsok od hotela. V posledný deň ešte stíhame na cyklorikšiach staré Dílí, ktoré mi pripomenie Varanasi. Na trhu nakupujeme koreniny, čaje, oriešky a o chvíľu sa prechádzame pri Jama Masjid - najväčšej mešite Indie. Kým doteraz sme počúvali o budhizme a hinduizme, našu viac ako trojtýždňovú cestu ukončíme ponorením sa do relatívne mladého náboženstva sikhizmu a návštevou Sikhského chrámu. India je čarovnáááá, prekvapujúúúca, neuveriteľnááá!! Buď ju miluješ alebo nenávidíš. Ja to prvé, na prvý pohľad :) BUBO opäť nesklamalo – perfektne naplánovaný zájazd, každá minúta dokonale využitá. A aj vďaka skúsenostiam a nápaditosti Peťa, sme sa každej z krajín dostali pod kožu - či už cez ochutnávku miestnych špecialít, návštevou zákutí miest kam sa bežní turisti nedostanú, spôsobom akým sme sa k miestnym približovali... Všetky zážitky sa na toto fórum ani nezmestia! P.S.: Ak máte pocit, že chcete novými a najmä nevšednými zážitkami zaplniť svoj život, denník, fotoknihu, či načerpať energiu na ďalších pár mesiacov, choďte na expedičku ČTNI s BUBO. Vrelo odporúčam!! MartinaZájazdy:
Čína , Tibet , Nepál , Indianajuzasnejsi zajazd
MILÍ BUBÁCI!! EŠTE DODATOČNE OBROVSKÁÁÁÁÁ VĎAKA ZA JEDEN Z NAJÚŽASNEJŠÍCH ZÁJAZDOV, KTORÉ SME S VAMI ZA 6 ROKOV ABSOLVOVALI!! HLBOKÉ ZÁŽITKY NÁM ZOSTANÚ V PAMÄTI NIELEN KVÔLI PERFEKTNE ZVOLENEJ TRASE 3 ÚŽASNÝCH KRAJÍN, KLÁŠTOROM A BÔŽIKOM OD VÝMYSLU SVETA, ALE SPEČATILA AJ ICH AJ NAŠA/VAŠA AMAZING MACKA))) TASHI DELEK!!!Zájazdy:
Bhután , India , NepálAk sa v budúcnosti vyberiem na cesty, určite s Bubom.
Milí priatelia, ospravedlňte moje oneskorenie, ale o to srdečnejšie chcem vašej cestovnej kancelárii poďakovať za skvelý zájazd do Číny, Tibetu, Nepálu a Indie, ktorého som sa zúčastnil v dňoch 14.9 - 8.10.2009. Zájazd predčil moje očakávania nielen intenzitou zážitkov, ktoré sa dali prirodzene očakávať už samotným výberom trasy, ale najmä organizačným zabezpečením zájazdu. Nazdávam sa, že vyjadrím i pocity ostatných účastníkov expedície, keď vyzdvihnem bezchybnú prácu BUBO sprievodcu Martina, ktorý si získal všetkých účastníkov nielen svojimi organizačnými schopnosťami, ľudským a citlivým prístupom ku každému, ale i svojimi mimoriadnymi znalosťami z histórie i súčasnosti krajín a oblastí, ktorými sme prechádzali. Rád by som mu i touto cestou poďakoval a zaprial Martinovi i vašej cestovnej kancelárii úspechy, ďalší rozvoj v kvalite i kvantite a mnoho spokojných zákazníkov. Ak sa v budúcnosti vyberiem na cesty, určite s BUBO. Všetko dobré, Jozef BanášZájazdy:
Čína , Tibet , Nepál , IndiaCítiť, že v BUBO sa o kulinárstvo zaujímajú a sprievodcovia sú na gurmánstvo školení.
Jaroslav Žídek
executive chef

Cítiť, že v BUBO sa o kulinárstvo zaujímajú a sprievodcovia sú na gurmánstvo školení.
Jaroslav Žídek
executive chef

Táňa Pauhofová
Herečka

V BUBO lovia zážitky. A ja ich chcem loviť spolu s nimi!
Táňa Pauhofová
Herečka

Keďže nie som typ, ktorý len leží na lehátku, BUBO je pre mňa tá najlepšia voľba a bude ňou aj pri výbere najbližšej dovolenky.
Adela Vinczeová
moderátorka

Keďže nie som typ, ktorý len leží na lehátku, BUBO je pre mňa tá najlepšia voľba a bude ňou aj pri výbere najbližšej dovolenky.
Adela Vinczeová
moderátorka

Život ponúka nespočetné množstvo príležitostí vydať sa na cestu. Nepremeškajte ani jedinú.
Pavol Barabáš
cestovateľ

Život ponúka nespočetné množstvo príležitostí vydať sa na cestu. Nepremeškajte ani jedinú.
Pavol Barabáš
cestovateľ
