Referencie, recenzie a skúsenosti: India (11)

Zdravím BUBO..

Zdravím BUBO. Sedím za stolom v kancelárii a už mesiac od príchodu z BUBO expedície ČTNI sa nemôžem spamať. V hlave mi stále bežia neskutočné panorámy všetkých krajín, ktoré som navštívila. Každý môže vnímať takúto namáhavú expedíciu odlišne, ale ak smiem za mňa povedať, bolo to zatiaľ to najlepšie čo som kedy zažila, cítila a videla! Mesiac behať z mesta do mesta, z miesta na miesto, z krajiny do krajiny s ideálnym načasovaním a dokonalým prepracovaním rozvrhu sa len málokomu podarí. Navyše základ dobrej Expedičky je aj dobrý sprievodca - čo sme my teda mali! Všetok rešpekt pred Macou úžasná ženská plná energie, nekonečného optimizmu a vedomostí nad rámec povinností. V skratke zhrniem: Príchod do Číny bol ohurujúci. :) Megalomanská krajina, ktorá vie očariť svojou klasickou čínskou architektúrou s precízne vypracovanými detailami na každom centimetri. Čínsky národ celkom milý, príjemný a strašne uhučaný:) Strava výborná a rôznorodá. Kto rád experimentuje určite si tu užije. :) Cestovanie vlakom bolo veľmi pohodlné, vlaky sú čisté a je v nich neustále sranda.. Tibet bol moja vysnená krajina, a očakávania s ktorými som do nej vstupovala priam predčila. Príroda bola čarovná a tie obrazy ktoré sa mi zaryli do pamäte nenahradí žiadna fotka ani film... Zažila som tu neuveriteľný kontrast radosti z prírody a duchovného poznania s neskutočným smútkom z politickej situácie ktorá tam panuje. Tibet vyvoláva neopísateľne pocity. Kto nezažije nepochopí... Nepál - krajina snov.. :D Zábava, dobré jedlo, krásna príroda, neobmedzené možnosti. Určite sa vrátim.. A India? - To proste musí každý vidieť a zažiť sám. :D Neuveriteľná pecka. :)) Neviem či to nevyznie hlúpo, ale mne sa tam to prostredie páčilo a užila som si každé jedno prachové zrnko, ktoré na mne pristálo. :D Celá táto cesta mi dala do života strašne veľa a ďakujem BUBO za to, že ste. :) S pozdravom Dia 

Zájazdy:

Čína , Tibet , Nepál , India

Najprv som chcela…

Najprv som chcela písať o nádherných zážitkoch z navštívených miest, ale to za mňa urobia ostatní spokojní a nadšení účastníci expedície a tiež treba dopriať trochu prekvapenia aj tým, ktorí sa ešte len chystajú. Skôr chcem vyzdvihnúť top-prácu BUBO sprievodcu, od ktorej sa odvíja celková spokojnosť a pohoda účastníkov zájazdu. Svoj osud sme zverili do rúk drobného, energického, usmievavého stvorenia menom Maca. Na všetko nás vždy vopred pripravila, reálne vyhodnotila vzniknuté situácie a zvolila správnu taktiku. Neuveriteľne rýchlo zmapovala svoju skupinu a tomu prispôsobovala program. Vďaka jej radám a organizačnému talentu nebol problém s programom pre individualistov, logistikou, riešením akýchkoľvek problémov, výmenou peňazí, vhodným oblečením, črevnými ťažkosťami, dochvíľnosťou, výškovou chorobou,... Za celý čas som ju nevidela namrzenú alebo podráždenú. Svojím optimizmom a dobrou náladou nainfikovala celú expedíciu. Každý deň nás čakalo nejaké dobrodružstvo, zážitok. Keď boli na programe presuny a všetci v autobuse už padali do mdlôb, ozvalo sa jej známe: "Naši, teraz vám porozprávam o...". Vtedy som zbystrila sluch a oceňovala jej vedomosti z kulturológie a miestnych pomerov, robila som si rýchle zápisky, aby mi nič neuniklo. Je super na dovolenke veľa vidieť, ale vidieť a prežiť to s prípravou od človeka, ktorého to zaujíma a baví, je pridaná hodnota. Ešte prezradím na ňu niečo. Má super karmu a šíri to aj na iných. Odkedy som prišla domov, vylámem si nohy, ale mravca nezašliapnem. Spokojná účastníčka expedície Janka Mareková

Zájazdy:

Čína , Tibet , Nepál , India

Milí Bubáci!…

Milí Bubáci! Týždeň cestujem každú noc po neindentifikovateľných mestách a miestach... Nepamätám si, žeby sa mi niečo podobné stalo v minulosti po dovolenke. Ľudia sa ma pýtajú, ako bolo na dovolenke. Ani sama neviem - bol to jednoducho zážitok, ktorý sa nedá opísať. Ako sa dá opísať klasická indická ulica, nepálski a indickí chudobní, ale spokojní ľudia, ktorí sa radi nechali fotografovať, „doprava“ na cestách, imigračný úrad na hranici s Indiou, východ a západ slnka vo Váránasí, či cestovanie v indickom vlaku..? To treba zažiť! Mám stále pocit, že zájazd trval mesiac a nie dva týždne. Absolútne neľutujem, že som sa rozhodla pre tento zájazd. Bol vydarený určite aj vďaka BUBO sprievodcovi Peťovi, ktorý urobil z našej skupiny cestovateľov, jednu celkom fajn ucelenú skupinku. Mám naozaj dobrý dojem z vašich spolupracovníkov, lebo od samého začiatku komunikácie či už mailovej alebo telefonickej, som dostávala okamžité a kvalifikované odpovede. Najskôr som úplne neverila pozitívnym referenciám na vašom webe, ale teraz som sa presvedčila, že sú pravdivé! Určite s vami pôjdem aj v budúcnosti. Rada cestujem, no nepamätám sa, žeby zamestnanci cestovnej kancelárie boli tak oddaní a zanietení ako títo dvaja...Nepoznala som sprievodcu, ktorý by sa tak venoval svojim cestovateľom, ako ten váš. Netreba písať viac...všetky napísané referencie sú pravdivé! Takže ďakujem za super poznávačku, pozdravujem pracovníkov BUBO a všetkých mojich spolucestujúcich.  Gabriela Škorvagová 

Zájazdy:

India , Nepál

Milí Bubáci,…

Milí Bubáci, zájazd Čína, Tibet, Nepál a India bol neskutočný a plný veľmi intenzívnych zážitkov. Vrelo odporúčam všetkým mojim známym. Maca je úžasná sprievodkyňa a aj "krízovú" situáciu v Chengdu zvládla skvele. Už sa neviem dočkať ďalšej dovolenky s BUBO. Ďakujem. S pozdravom Soňa Vargová

Zájazdy:

Čína , Tibet , Nepál , India

Meno: Alžbeta…

Dobrý deň pán Fellner, vrátila som sa zo zájazdu z Číny. Cesta splnila moje očakávania, veľa sme videli, zažili. Všetko aj vďaka výbornému BUBO sprievodcovi Martinovi.  Alžbeta Capková

Zájazdy:

Čína , Tibet , Nepál , India

Októbrová expedícia po ČTNI..

Tak si tu sedím, čumím na Bubácke fórum a rozmýšľam : Napísať, nena-písať ? Preboha, však tuším tu už bolo povedané všetko ! Ale rarášok nespí a stále dobiedza: potráp kôru mozgovú a určite na niečo prídeš ... Hovorím si, to sa ľahko povie, ale tie čerstvo natrávené zážitky musím ťahať až kdesi z fusakle.. Takže, moji milí, aj ja som sa jedného krásneho októbrového dňa ocitla na štartovacej čiare ČTNI. Keby mi tak niekedy niekto riekol, že sa potrepem na takúto štreku, kúpim mu bielu košieľku s rukávmi dozadu... Ale stalo sa. Stretávame sa trinásť „ subjektov “ na Nivách, nastupujeme do busu a futášime nach Wien. Všetkým nám v hlave šrotujú koliečka: Aké to bude? Aká bude partia? Ani neviem ako a pristávame v Pekin-gu. Víta nás náš líder Martin. Ten, ktorý z nás oka nespustil počas celého zájazdu, staral sa o nás a zaistil tak pestrý program, že po návrate domov mám normálne absťák. Nadupaný informáciami nás vláči po možných i nemožných chrámoch, stupách a pamiatkach v snahe vytriasť z nás aj poslednú energiu. V Pekingu patrí naša prvá návšteva Olympijskému štadiónu. V miest-nom parku sme svedkami celonárodného spartakiádneho tranzu na čínsky spôsob. Nielenže sa tu lahodne cvičí Tai-chi, hrá sa tu badminton, mastia karty, jeden senior tu dokonca štrikoval kabelky ! Naviac, vypočuli sme si tu aj akúsi „ garden “operu . Tááák, to bola kultúra za pětset ! Popoludní krepčíme po rozľahlom námestí Nebeského pokoja, kde sa nachádza Mauzóleum Mao Ce-tunga. Kráčame ticho, aby sme ho nedajbože, nezobudili ... Neskôr sa metrom presúvame na trh, kde absolvujeme našu prvú ochutnávku paralyzovanej exotiky. Okoštovali sme hada, pečených škorpiónov /mimochodom, veľmi mi chutili /, a zamurovala som to ešte priadkou morušovou. No neskús to ! / Mám sa fajn, životné funkcie sú tiež O.K. / Čaká nás výstup na Veľký čínsky múr, kde sa bojím, či to vydržia moje kolienka. / Museli tie schody urobiť tak vysoké ? ... a prečo ich musí byť toľko ? / A nadišiel čas nášho prvého čínsko-vlakového presunu do Šanghaja. Vo vlaku sa udomácňujeme, upcháme tú zdivenú arktickú klimatizáciu mojou angličtinou, dáme kolovať ohnivej Peťovej vody na šťastnú cestu a počúvame Maťove zážitky. Nálada je perfektná a ešte keď Marta s Jožkom ponúknu nášho lídra nepreclenou poctivou, Slovenskou paštétou, nestačíme sa diviť, ako pri tomto kulinárskom skvoste vyhŕkla Maťkovi z oka slzička. Nuž, aj takto chutí domovina. Skoro ráno vstávame a ideme si robiť rannú hygienu. Aj toto je čosi, na čo sa len tak nezabúda ! Všetko sa tu robí kolektívne, chvalabohu okrem ... Sme v Šanghaji. Absolvujeme výhľad z najvyššej vyhliadkovej plošiny hotela JIN MAO TOWER a fotíme ako o život. Niektorí optimisti kupujú pohľadnice dúfajúc, že jedného dňa nájdu svojich adresátov... V jednej z postranných uličiek nachádzame pravú, nefalšovanú starú Čínu s jej typickým, nezabudnuteľným trhom všetkého hýbajúceho sa či skacka-júceho. Naozajstný skvost oproti tej novej, nabubrelej kráse. Presun Cheng-tu – smer pandičky. Ponáhľame sa, pretože tie mršky lenivé po výdatných raňajkách zalezú do brlôžkov a vy si môžete ... Je im jedno, že vy ste hladní, vymrznutí z vlaku a sotva vidíte na jedno oko. Ale na všetko zabudnete, keď ich uvidíte konečne naživo s bohovským ape-títom chrumkať si ten svoj bambus. Hurá na hotel, teplá sprcha, nádych a výdych a smer Lešan. Už tu na nás nejaký ten piatok čaká najväčší kamenný Budha na svete, vysoký „pouhých“ 71m. A potom aby si sa netočil, nevrtel a nerobil kadejaké smiešne pohyby, keď ho chceš dostať do foťáku, beťára jedného ! Nech je veľký ako chce, ale ten vtesaný pokoj do jeho tváre vás dostane ! No a na záver tohto nášho čínske-ho „ ťaženia “ dali sme sa na már-nosť a absolvovali „zabijácku“ sečuánsku kuchyňu. Hovorí sa, že čo vás nezabije, to vás posilní. V tomto prípade to naozaj platilo dvojnásobne. Absolvovali sme večer „okrúhleho stola “, kde v strede v akýchsi kotloch všetko klokotalo a bublalo /ako v rozprávke o ježibabe / a my sme tam ponárali dobrôtky od výmyslu sveta. Za pár minút, kým sa vyhecovali všetky naše chuťové poháriky na maximum, sme mohli zahájiť s paličkami tajnú operáciu „ ULOV SI, ČO SA TI NEVYŠMYKNE ! “ Bola že to sranda ! Smiech, slzy, krik a gestá – to je tu každodenný spoločenský rituál. Takto sa tu končieva deň... Ráno, sa letecky presúvame do Lhasy, hl.mesta Tibetu. Pristávame v nadmor. výške 3700 m. Zatiaľ všetko O.K., ale postupne to prichádza ... všetko sa s nami príjemne pohupuje, priedušky dostávajú riadne zabrať. Cítim sa ako po riadnej žúrke. Snažím sa nasávať novú atmosféru. Krajina tichá, naoko pokojná. Šok, keď vidíte doslova na každom kroku ozbrojeného čínskeho vojaka, hliadky a obrnené transportéry po celom meste. Čoho sa tí Číňania vlastne boja ? Pochodujúcich a modliacich sa po posvätnom okruhu v Barkhore ? Keďže nás stále prenasleduje nádherné počasie, môžeme si dopriať luxus a jedávame na streche hotela. Na prípitok sme si dali Pheču, čaj s yačím maslom a potom yačí steak s prílohou. Maťko, dobrá voľba ! Napapaní, dobre naladení mierime do Džokhangu. Priblížiť si pri vôni yačích sviečok budhizmus, nasávať chrámovú atmosféru. Ďalší deň nás čaká Palác Potala. Majestátny cez deň, rovnako úchvatný v noci. Frčíme si to horskými sedlami a vďačíme všetkým svätým za vodiča, ktorého máme. Prichádzame do Tingri. Opäť nás víta nádherné počasie. Pred očami sa nám hrdo vypína Mt. Everest a jeho ďalší osemtisíckoví kamoši : Lhoce, Čho Oja, Makalu. Čumíme na tie zasnežené „kopčeky “ asi hodinu a nie a nie sa na ne vynadívať ! Aj keď je tu riadna kosa, nás príjemne hreje na duši. Tá cesta stála za to ! Každý chceme na pamiatku spoločné foto a tak Maťo, ovešaný foťákmi /ako počerný díler digitálok / fotí ako o závod. Dávame si ľahký obed u miestnych a futášime na hranice. Opúšťame Čínu a ocitáme sa v novom svete. Sme v NEPÁLE. Po ceste zažívame ďalší šok, nestačíme vstrebávať tú nádheru tropického nepál. pralesa, s tak úžasne namiešanými farbami jesene. Konečne zazrieme na vlastné oči ryžové políčka. Ááách, tak tu sa pestuje moja obľúbená príloha... Káthmandu. Po raňajkách sa vydávame na Durbar square, kde sa nachádzajú nádherné chrámy a svätyne postavené prevažne v štýle pagod s vyrezávaným exteriérom. Vidíme tu palác Kumari, živej bohyne. Večer ideme opäť na skvelú večeru a potom poď ho do báru na živú muziku. Na stene nechávame pre Bubákov odkaz. Navštívime Pašupatinah, ktorý je najsvätejším hinduistickým chrámom celého Nepálu. Prvý krát tu zhliadneme svätých mužov a zažijeme spaľovanie mŕtvych. Skutočne sila ! Prechádzame sa a fotíme jednu z najkrajších stúp sveta Bodnath, so vševidiacimi Budhovými očami. Očakáva nás Chitwan, kde po ceste zopár z nás okúsi rafting na divokej nepálskej rieke Trisuli. Bolo to super a všetci sme si to užili ! Navečer prichádzame do Ganešovho hotela. Pekný komplex, v blízkosti ktorého sme sa na druhý deň kúpali so slonmi. Madonna mia ! Ráno ideme opäť na „ skusy “. Vyrážame džípom do NP Chitwan, kde absolvujeme terénku opäť na slonoch cez džungľu. Cieľ je jasný, nájsť nosorožca ! Chodíme tu krížom krážom, ako odtrhnutý vagón a hrubokožca nikde ! Keď videl „ slonivod “ naše sklamanie, aspoň nás na tom slonovi pofotil. Nech máme nejaké corpus delicti. Mierime do Lumbini, rodiska Budhu súčasnosti. Zastavujeme sa na obed, po ktorom podnikáme výpravu rikšami na miesto, kde sa narodil Budha. Nádherný areál, so zvyškami nájdených ruín po kláštoroch, kde aj v súčasnosti žijú mnísi. Nastupujeme do busu a vydávame sa smerom indická hranica. Víta nás totálny chaos, špina, hluk, smrad a vlhko. Tu sa definitívne lúčime s Ganešom a čaká nás odvoz do 120 km vzdialeného Bhaktapuru. Prišli sme v čase Oslavy svetla, tak je tu opäť veselo. Varanasi – špina, smrad, neskutočný hluk, trúbenie, všadeprítomná bedač a do toho všetkého sväté kravy. Sme v centre a sledujeme z vtáčej perspektívy spaľovanie mŕtvych. Nechápeme a zároveň chápeme ... Niečo sa v nás vnútri láme a my plní dojmov a štipľavého dymu v nose prcháme preč. Neviem, či môže byť ešte silnejší zážitok. Na schodoch, pod holým nebom tu bez problémov funguje pánsky holič s neobmedzeným pracovným časom. Posedávajú a polihujú tu svätí muži, poskakujú opice a preplietajú sa tu turisti. Sme svedkami otvárania aj zatvárania Gangy. Nastupujú svätí muži so svojim hudobným programom. Je to veľmi sugestívne. Zavítame aj k miest. obchodníkovi s hodvábom. Popoludní odchádzame na železn. stanicu. Hoci vlak meškal 90 minút, my sme v Agre o 10 min. skôr. Maťo tomu nechce veriť! Toto sa mu vraj nestalo za celej éry, čo križuje Indiu. /Maťko, keď načas, tak len s nami. / Počas čakania sme sledovali život na stanici. Chvíľu sa zarozprávam a čo nevidím ? Krava má vrazenú hlavu v smetnom koši a hoduje. Lepší program ako na JOJ-ke ... V Agre si pozrieme Taj Mahal-veľkolepú oslavu lásky k žene napísanú v živých kameňoch. Po raňajkách opúšťame Agru a vydávame sa na strastiplnú 200 km cestu po indickej „ highway “ do Dillí. Aby sme si cestu spestrili, snažíme sa počas nej zachytiť nejakú kuriozitu. A stalo sa ! Medzi dvoma jazdnými pruhmi si chlapík žehlil svoje zvršky ! Popoludní hladní zastavujeme v motoreste Maharadža. Aby sme sa k nemu dostali, musíme to risknúť v protismere cca 300m. A cesta, ktorá nám doma trvá 2-2,5 hod. tu trvá neskutočných 7 hod. ! Skrátka India – krajina plná prekvapení ... Naše putovanie sa nachýlilo ku koncu a my, preplnení zážitkami vraciame sa domov.  Alena 

Zájazdy:

Čína , Tibet , Nepál , India

From: Novitzky …

Namaste BUBO a Macka, čím viac sa časovo vzďaľujeme od zážitkov z Nepálu a Indie, cítime silnejšie úžasnú atmosféru, ktorou sme nevedomky nasiakli. India a Nepál boli prosto úžasné. Zaslúžila sa o to skvelá Macka, ktorá úplne prirodzene nasmerovala naše vnímanie na tú správnu cestu. Macka, palec hore, posielame objatie a pusu. Už sa tešíme na premietanie, tých 1500 našich fotiek nám proste nestačí.   Eva a Otto 

Zájazdy:

India , Nepál

-----Original…

Dobrý deň, s plynutím času si ešte viac uvedomujem ako vynikajúco nám život v Nepále a Indii (zájazdu som sa zúčastnila tohto roku začiatkom októbra) sprostredkovala BUBO sprievodkyňa Macka - naša bývalá študentka kulturológie, ktorá dokázala strhujúcim spôsobom spojiť svoje profesionálne znalosti s osobnou zanietenosťou. Vďaka!  Zuzana Kiczková 

Zájazdy:

India , Nepál

Rád by som…

Rád by som záujemcom o túto expedíciu priblížil moju skúsenosť, moje postrehy a taktiež aj spoločný názor s mojími kolegami, s ktorými sme sa tejto expedície zúčastnili v lete 2011 a zdieľame takmer na vlas rovnaké dojmy. Samotná cesta do Pekingu bola z našej strany bezproblémová. Príchod do tohto mesta je výrazný šok pre nás, nakoľko nás čaká po únavnej ceste mesto plné smogu, tepla, dusna, no napriek tomu sme všetci nadšení, že sme na začiatku toho, čo sme dlhé mesiace plánovali. Hneď prvý deň nám dálo BUBO zabrať, z lietadla sa rovno púšťame do poznávania mesta a jeho najdôležitejších častí. Peking treba vidieť, je to iný svet, človek naozaj pochopí aký dojem tvorí to nespočetné množstvo Číňanov, poriadok, disciplína, všetko iné ako u nás. Čo sa týka využitia času, organizácie, toho čo sme v Pekingu videli a všetko za to stálo, klobúk dole pred BUBO, čas maximálne využitý, perfektne zorganizovaný. Presun vlakom do mesta Shanghai bol novou skúsenosťou, nazval by som to novým adrenalínom, z ktorého sme zo začiatku boli v miernom šoku aká cesta nás čaká, ale nakoniec sme na to v dobrom spomínali, aký bol ten prvý vlak dobrý a komfortný. Návšteva mesta Shanghai stojí za to - nabitý program na celý deň. Program v tomto meste bol opätovne perfektne vymyslený, zorganizovaný, výlet loďou popod mrakodrapy, výstup do výšky 471m a výhľad na celé mesto z najvyššej budovy, voľno v centre mesta bolo príjemným potešením a zážitkom. Prichádzame do mesta Xi-an a sme milo prekvapení, perfektný hotel na úrovni 3-4 hviezdičiek SR, oddych, následne terrakotova armáda, nesmierne teplo.. Prehliadka mesta, individuálny rozchod a túlame sa uličkami, prichádzame na to, že čím ďalej na západ smerujeme, tým su mestá špinavšie a menej organizované. Ráno nás čaká zaujímavý program, a to bicyklovanie po mestských hradbách, je to perfektný mentálny relax a uvoľnenie, opätovne dobre vymyslený program a trošku úlet pred ďalšou cestou vlakom.   Po ďalšej ceste sme v meste Chengdu, tu tiež absolvujeme povinnú jazdu programu a dostávame sa do Tibetu - je úžasný, perfektný. Dostali sme perfektný, čístý a pekný hotel asi na najlepšom mieste v Lhase. Jedno zo sklamaní Tibetu je maximálne obmedzenie pohybu, fotenia v Lhase, na nejakú voľbosť treba zabudnúť. Ubytovanie cestou je slušné v komfortnom hoteli, dokonca kvôli chladnému počasiu si kúrime na izbe. Tibetské kláštory máme za sebou, sú to zážitky, ktoré sa neopakujú, miesta, ktoré treba vidieť a každého, koho priťahujú východné kultúry tu má čo zaujať a maximálne to odporúčam. Z Tibetu sa zase využilo maximum. Prechod do Nepálu je dosť drastický, obrovská zmena klímy, cez hranice ideme pešo, osobné kontroly Číňanov na prechode. Čína to je extrémna byrokracia a vybaviť si povolenie do Tibetu by sa jednotlivcovi nepodarilo. Tibet máme za sebou, čaká nás teplo, vlhkosť a neuveriteľná špina v mestách, žiadny asfalt, obrovské rokliny. Cesta autobusom je neuveriteľný adrenalín, zosuvy pôd pred nami, presne tak ako je to v popisoch expedície, ale je to perfektný zážitok. Ubytujeme sa cestou do Káthmandú na mieste, kde máme mať výhľad ráno na Himaláje, samozrejme nič z toho sa nekoná kvôli oblačnosti. Cestou nás čaká neuveriteľná príroda, vodopády, ryžové polia, rokliny do Káthmandú, aj celý pobyt je naozaj zaujímavý, hotelové izby sú fakt slušné aj samotný hotelov na úrovni. Využívame aj možnosť letieť k Himalájom, kedže doteraz sme nemali šancu z nich vidieť niečo, konečne sme uvideli Mount Everest. Samotný let sa oplatilo absolvovať napriek oblačnosti - je to mierne nebezpečný let. Pokračujeme do parku Chitwan. Cestou stojíme kvôli raftingu na nepálskej rieke - je to paráda, uvoľnenie, osvieženie a adrenalín v jednom, tento bod cesty bol naozaj príjemný s vytúženým obedom na brehu rieky a poriadným chladeným pivkom. Podvečer prichádame do parku Chitwan. Ubytovanie aj strava - veľmi slušné. Odchádzme do Indie, sme plní očakávania a dostávame sa do reality. Napriek indickému chaosu, sme radi, že to prežívame na vlastnej koži, pokračujeme džípmi až na vlakovú stanicu. V prvom meste, sme úplne dojatí z Indie - v meste totálny chaos, pred nami prebieha demonštrácia, stred križovatky začne horieť, andrenalín, strach a predsa to po čom sme túžili. Váránásí je asi to najdojemnejšie čo uvidíte počas tejto expedícii v Indii. K najpodstatnejšiemu vo Váránásí - rieka Ganga, sme sa dostali až za úplnej tmy, na zatváranie rieky pri západe slnka, prezreli sme čo bolo v programe išlo sa na hotel. Ráno bolo krásne, prešiel som uličky, ranný kúpeľ Indov v Gange, previezli sme sa na loďke pozdĺž gátov, prefektný zážitok. Cesta pokračuje autobusom, vlakom do mesta AGRA, Taj Mahal naozaj stojí za to, aj všeko ostatné, čo nás až do Dillí čaká. Ubytovanie slušné, kvalitné. Bolo to všetko neuveriteľným zážitkom, stálo to za to, presne to sme chceli - všetko vidieť. Sú to dobre investované peniaze a nezabudnuteľné zážitky, odorúčam každému, kto si trúfa na náročné cestovanie niekoľko týždňov a viditeľné zmeny klím. Pokiaľ by som išiel opätovne, tak určite nie cez leto, ale skôr v jarných mesiacoch - teplo nebude také vyčerpávajúce, z hôr veľa neuvidíte - aj keď na jar či jeseň sa treba pripraviť na väčšiu zimu. Samotná organizácia, využitie času bolo zo strany BUBO dobre zorganizované, investícia stála za to a každému kto chce mať zážitky na niekoľko rokov expedíciu skutočne odporúčam. BUBO sprievodcovia sú spoľahliví, majú veci v rámci určeného programu naštudované, určite účasť na tejto expedícii nikto neoľutuje. Ďakujem aj za ostatných kolegov za možnosť zúčastniť sa tejto skvelej expedície za úplne prijateľné ceny zo strany BUBO. Karol

Zájazdy:

Čína , Tibet , Nepál , India

OD: BUBO FORUMDňa…

Uplynul jeden pracovný týždeň odvtedy, čo sme sa vrátili domov z ČTNI (Čína - Tibet - Nepál - India). Ešte stále si nemôžeme zvyknúť na bežné pomery, zdá sa nám čudné, že nikto okolo nás neustále netrúbi, že je tu akosi menej ľudí a že všetci hovoria po slovensky. Chýbajú nám vlakové a autobusové presuny, ale i partia ľudí, s ktorými sme strávili štyri týždne. Teraz, pri triedení fotiek si uvedomujeme, čo všetko sme videli a zažili. Okrem dvoch novodobých divov sveta (Taj Mahal a Veľký čínsky múr) to bolo množstvo pamiatok, kláštorov a iných zaujímavých miest. Ešte dlho budú v nás doznievať dojmy z krásneho zájazdu. Chceme poďakovať aj nášmu BUBO sprievodcovi Peťovi za to, že nám sprostredkoval nevšedné zážitky, odovzdal nám množstvo vedomostí, naučil nás veľa pojmov, na ktorých sme si išli jazyk dolámať (bodisattva Avalokitešvára), ale aj rozumieť inej kultúre. Bez neho by sme boli stratení (niekedy doslovne). Napriek tomu, že sme niektoré veci brali v zrýchlenom tempe, vždy mal pre nás čas, snažil sa nám vyjsť v ústrety. Aj vďaka jeho ľudskému prístupu zostane tento zájazd pre nás nezabudnuteľný. A vďaka aj BUBO za korektný prístup. 

Zájazdy:

Čína , Tibet , Nepál , India

Cina-Tibet-Nepal…

Cina-Tibet-Nepal-India Jednou vetou: ” S jakou láskou vzpomínám na ten krásný měsíc, kdy člověk musel jen to co chtěl....” Tak sme teda stastne doma po 26 dnoch expedicie Cina-Tibet-Nepal-India. Po pristati na viedenskom letisku vcera rano sme uz akosi nemohli potlacat realitu. V autobuse nezaznelo Martinove "prijemne dobre rano" s jeho typickym potmehudskym usmevom a ani nas necakalo v ten den nic mimoriadne. Pozerali sme pred seba na prazdnu dialnicu, po ktorej sme uhanali nechutnou 120-kou oproti indickej 50-tke a na ktorej nebola jedina tava, slon, ani kon, ziadna motoriksa so 7 ludmi namiesto troch, ani cyklista v protismere - jednoducho strasna nuda! Z melancholie nas prebral vychod slnka za rakuskymi veternymi vrtulami, ktory sme ozlomkrky fotili, len aby nam pripomenul vychod slnka na Gange, ked sme sedeli na lodicke, sledovali kupajucich sa Indov, ktori sa usmievali, modlili a nakoniec si nas aj fotili ako atrakciu, ked sme sa k nim pridali. Niekomu mozno zbehol pred ocami film z nepalskeho Chitwanu, kde sme videli vychadzat slnko nad jazerom v pralese, pri hrajucich sa opiciach a ocakavani dalsich zvieratiek - ukaze sa nam znova krokodil? Uvidime dalsie nosorozce, ako ked sme boli na vylete na slonoch? A uz vyskakuju dalsie a dalsie nezabudnutelne obrazy - uchvatny Lesansky Budha, ktory je permanentne nad vecou uz nejakych par storoci a nadalej sa usmieva tym svojim sposobom "och, ved ja viem":); nekonecne vykrutene striesky Zakazaneho mesta a Letneho palaca; v parku cviciaci cinski dochodcovia, ktori si takto udrziavaju na svoj vek vybornu kondiciu; napchavajuce sa pandy v parku a my napchavajuci sa vsetkym moznym cez nekonencne misky ryze a kosiky naanov,cez jacie steaky, nudle, baranov, psy, macky, hady, tofu, priadky morusove a co vsetko este! Denna konverzacie typu: Is it spicy? Noooot very spicy. Just a little. I want spicy. Very spicy, ok? Yes, my friend, very spicy:) It’s coming.... Nie malej casti skupinky bude chybat Lhasa so vznesenou Potalou a Jokhangom, s odvsadial znejucim "Ooom mani padme hum", okolo ktoreho v nekonecnych prudoch kruzia veriaci, tocia motlitebnymi mlyncekmi, niektori sa hadzu na zem a meraju vzdialenost svojim telom, a su tak hrdo, smutne a vzdialene krasni....Necudo, ze viaceri sme mali z tohto miesta zimomriavky, a necakane a nevysvetlitelne silne duchovne zazitky... Tazko povedat, kolko obyvatelov tibetsko-nepalskeho pohranicia si po veceroch spieva Macejko, Macejko, ale polozili sme tomuto zanru statocny zaklad, postaveny na znackovej whisky Royal Stag a odusevnenom bubnovani nasho hlavneho fotografa, na ktoreho je cela Snina pravom pysna! Vytrvaly hon na Mt.Everest daval tusit, ze sa nedame tak lahko odradit- vzdy sme cakali, dufali, aj v lietadle uz sedeli...ale nakoniec ostal pre nas tajomstvom a vyzvou - kto sa za nim este vrati? Obehne niekto Anapurnu? Uvidime sa v Mt.Everest Base Campe? Alebo zazijeme este nakupnu horucku v Kathmandu? Saly, vetrovky, mandaly, magnetky, a vsetko mozne aj nemozne v uzkych ulickach, par sto metrov od bizarnych chramov, pravych a nepravych svatych muzov a naozajstnej zivej bohyne Kumari, ktora sa nam necakane ukazala a podla jej vzhladu sme usudili, ze sa asi casto nehra s detmi na ulici...Niekomu bude chybat nadherna architektura Bakhtapuru s chramami pre Kali, miniaturne bozstva, a kadejake ine bozstva a so zenami v nadhernych farebnych saari, ktore vlacia po spinavych uliciach s permanentnym cervenym prachom. No a kto by zabudol na rafting s vodnymi bojmi medzi clnmi o cervene vedierko? A na uchvatny, jednoduchy pokoj v zelenom pohodovom Chitwane, kde sa bolo treba "len" vyhnut slonom a pri kupani s nimi v rieke pokial mozno nespadnut pod ich malu neznu tlapku? A co dodat k Indiaaaa, incredible Indiaaa...? Biely a dokonaly Taj Mahal v kontraste so vsetkym tym bordelom a smradom a trubenim a otravnymi predavacmi; najstarsia stupa nasej planety a ludia zijuci zo dna na den (alebo aj menej) v bizarnom Varanasi, ktore by skutocne nevymyslel ani Jakubisko s Fellinim dohromady a v ktorom sme my vliezli do Gangy, vytvoriac tak Bubacky rekord... Stale sa vynaraju nove a nove spomienky, ktore sme zazili len a len my, a ktore nam nikto nikdy neukradne. ANO, bola to rovnaka trasa, ako maju ine skupiny. ANO, mali sme skuseneho sprievodcu Martina, ktory nam reziroval tieto krasne, ale zaroven narocne dni a pomahal nam absorbovat a spracovat maximum z toho, co sme mohli vidiet, ale pre kazdeho z nas ostane tato vyprava len a len "nasa"- vynimocna a nezabudnutelna!:) Tato cesta dopadla skvele – zacali sme ako skupina, skoncili sme ako tim “v jednej posteli” - vdaka uzasnemu espritu vsetkych, co sme spolu prezili jeden vynimocny mesiac a samozrejme aj vdaka Martinovi, ktory nas neustale prekvapoval - putavym podanim svojich encyklopedickych znalosti, svojim ludskym pristupom, (rozumej clovecinou), humorom a energiou... :) No a to, ze uplne vsetko aj v tychto krajinach klapalo ako hodinky, pri tom mnozstve lokalnych sprievodcov, partnerov, dopravy, presunov je priam taky maly Bubo zazrak – Dakujeme za skvelu organizaciu! Maja, Miska, Mimi, Marus, Libusa, Valerie, Zuzka Karelova, Katka, Maros, Martin, Milan, Milan, Milan, Milan, Miso

Zájazdy:

Čína , Tibet , Nepál , India

Ani neviem odkial…

Ani neviem odkiaľ začať. Spomienky na túto expedíciu s ami tlačia v hlave jedna cez druhú. Všetky sú nádherné a krásne. Krajší mesiac vo svojom živote som ešte nezažila. Chcem poďakovať BUBO za to, že organizuje takúto cestovateľskú lahôdku. Je to len pár dní, čo sme sa vrátili a nemôžem prestať myslieť na tú nádheru, obrovské krajiny, ktoré sme prešli, na biedu ale aj na úsmevy - najmä Tibeťaňov. Naozaj neviem povedať čo bolo naj. Každá z týchto krajín mala v sebe niečo neopakovateľné. Ale nakoniec ma najviac dostala India - tak rozpoluplná a bizarná.  Libuša Šusteková 

Zájazdy:

Čína , Tibet , Nepál , India