Referencie, recenzie a skúsenosti: Polárne oblasti (2)

Průvodce nám zprostředkoval krásnou a drsnou zemi zcela excelentně

Průvodce nám zprostředkoval krásnou a drsnou zemi zcela excelentně.

Zájazdy:

Island , Škandinávia

Fascinujúci zájazd plný zážitkov a neočakávaných prekvapení

Mám za sebou prvé vycestovanie za zážitkami s BUBO v destinácii Island - Grónsko. Fascinujúci zájazd plný zážitkov a neočakávaných prekvapení - napr. vo forme predĺženého pobytu v Grónsku kvôli hmle. Spolu s ďalšími tromi spolubojovníkmi sme mali to šťastie vychutnať si Tasiilaq o dva dni dlhšie. Môj vyslovene TOP zážitok z Grónska - plavba medzi ľadovými kryhami a výlet vrtulníkom. Čosi úchvatné.  Veľká vďaka patrí jednoznačne skvelým BUBO sprievodcom Robovi a Miškovi. Ďakujem. 

Zájazdy:

Island , Grónsko , Arktída , Škandinávia

Vynikajúci poznávací zájazd s BUBOm v krajine ohňa a ľadu

Vynikajúci poznávací zájazd s BUBO v krajine ohňa a ľadu, nezabudnuteľný kontakt s krajinou, ktorá je na zemi fotografickým rajom, ostrov, ktorý je dôkazom, že najdokonalejším architektom je samotná príroda. Jej dych vyrážajúce výtvory presvedčia každého človeka, že rozprávková krajina na tomto svete naozaj existuje.

Zájazdy:

Island

Island, Grónsko

Ak máte záujem vidieť, aké úžasné veci dokáže vytvoriť príroda, tak vám vrelo odporúčam navštíviť tieto dva prekrásne ostrovy. Okrem toho budete mať možnosť aspoň trochu spoznať hodnoty, ktoré uprednostňujú ľudia, ktorí tu žijú. Na zájazde, z ktorého som sa vrátila minulý týždeň, som bola mimoriadne spokojná so skvelými službami  BUBO, optimálne zvoleným programom a samozrejme s profesionálnosťou sprievodcu Jozefa. Srdečná vďaka. Táňa Mellová

Zájazdy:

Island , Grónsko (Dánsko) , Grónsko , Arktída , Škandinávia

Nemiznúce spomienky

Už je to pomaly mesiac a pol od návratu z dovolenky, ale pri triedení fotiek do fotoknihy, to človek stále naplno prežíva. Bol to fantastický poznávací zájazd plný zážitkov a milých prekvapení vo forme zabezpečeného kvalitnejšieho bývania, ako bolo naplánované a nečakaných atrakcií ako napr. výlet terénnymi autami na ľadovec s možnosťou "skútrovania" po ľadovcoch. Bolo to výborne zorganizované a vďaka starostlivosti našej Martinky o nás (čo nebolo také jednoduché vyhovieť toľkým rozdielnym ľudským bytostiam), sme sa cítili bezpečne a úplne úžasne. Vždy bola ochotná na všetko odpovedať a veľmi pútavo nám podávala informácie o Islande a Grónsku. Ešte raz ďakujeme. Jankovci

Zájazdy:

Island , Grónsko (Dánsko) , Grónsko , Arktída , Škandinávia

Island-Grónsko a ako som to videla ja

Už som 2 týždne doma zo zájazdu a hlavou mi ešte stále behajú zážitky z tohto kúta sveta. Chcem sa podeliť s tým, čo mňa najviac zaujalo. Konečne som videla ako vyzerá živá alka, malý vtáčik, ktorého som doteraz poznala len z krížovky - arktický vták na 4 písmená. Prekvapili ma sopky, vždy som mala predstavu kuželovitého kopca, napr. Vezuv, Etna a pod. a tu hľa, väčší, či menší ľadovec a pod ním driemu tie vtáky-ohniváky. Ľadovec Eyjafjallajökull, a tá potvora, sopka čo pod ním drieme a narobila toľko problémov pred dvoma rokmi mi pripadal ako zasnežený Chabenec v Nízkych Tatrách. Škoda, že nebol čas prejsť po trávnatom chodníku pomedzi tento ľadovec a susedný Mýrdaljökull, pod ktorým drieme sopka Katla. Viem, trávnatý chodník tam nie je, ale je to krásna predstava. A čo taká Hekla-cesta do pekla (alebo na Stromboli- Verne Cesta do stredu zeme (Už som zvidela veľa vodopádov, ale prejsť poza vodopád Seljalandsfoss, teda vidieť ho aj zo zadnej strany tiež stojí za to. Veľryby, ktorých sme videli niekoľko neplávajú len tak vo Váhu. Stáť jednou nohou na euroázijskom a druhou na severoamerickom kontinente, kde sa láme kontinentálna doska, sa nedarí každý deň. Aj keď tých bočným trhlín je niekoľko. V hlavnom meste Reykjavíku som po dlhom čase ochutnala párok, ktorý chutil ako skutočný párok. V meste, ktoré má 120.000 obyvateľov je 15 kostolov. Pred prezidentovým domov žiadny plot, či živý či kamenný, žiadna ochranka, len malý psík, ktorý si nás nevšímal. Grónsko. Inakší kus Európy, mesačná krajina s nádhernými kvietkami, modrými zvončekmi, fialovými vrbovkami a kvietkami všelijakých iných farieb. Prvý let vrtulníkom. Obrovské, i menšie ľadovce v objatí tyrkysovej vody. Detváky, ako všade na svete, usmiate i hanblivé, veselé, skákali na trampolínach, čo je asi grónskym národným športom. Veruže im chutili slovenské cukríky. Na cintoríne, na všetkých hroboch rovnaké biele kríže, všade veľa umelých kvetov a vykopané jamy. To pre prípad, lebo v zime by sa im ťažko kopalo. V Údolí kvetov dušu hladiace ticho, sem tam prerušované hlukom vodopádu. V meste Tasiilaq v kostole som si zahrala na harmóniu. Pohľad z okna našej izby nádherný a každú chvíľu inakší, vždy očarujúci. Ja som v tých vrchoch videla naše Tatry - Slavkovský štít, Kopky, Žabí kôň, Veľká Vysoká s Dračím i Českým štítom a pod. No a bonus- varený tuleň. Aj keď halušky s bryndzou mi viac chutia. Už hádam dosť. Len ešte srdečná vďaka BUBO za bezchybne pripravený zájazd a špeciálne Ľubovi za perfektné sprievodcovské služby. Bolo to fajn. Ivica

Zájazdy:

Island , Grónsko (Dánsko) , Grónsko , Arktída , Škandinávia

Skvelo zorganizovaná cesta

Dobré ránko prajem, Rada by som sa poďakovala za skvelo zorganizovanú cestu a BUBO sprievodcu Martina. Vyšlo všetko čo malo vyjsť, vrátane počasia. Martin veľmi rýchlo „zapadol“ do partie, upozornil, ukázal, porozprával kadejaké zaujímavosti o krajine, zvieratách, zvykoch... bolo to skrátka SUPER. Ešte raz vďaka, tešíme sa na ďalšie cesty, ktoré, veríme, sa nám podarí uskutočniť - aj o tých sme sa s Martinom rozprávali. Srdečný pozdrav celej partii BUBO.Mgr. Jana Juríková konateľka spoločnosti

Zájazdy:

USA , Kanada , Aljaška (USA)

Úžasná príroda

Dobrý deň, rada by som sa podelila o niektoré zážitky z dovolenky na Aljaške a v kanadskom Yukone. V úvode sme absolvovali príjemnú túru povedľa ľadovca Exit. Sprevádzalo nás slniečko, takže v cieli nášho výstupu sme si mohli dlhšie posedieť a pokochať sa pohľadom na ľadovec a na skupinu horolezcov, ktorí tam trénovali lezenie a zlaňovanie v zaľadnenom teréne. Neďaleko nás sa veľmi podozrivo kolísali vetvy v hustej húštine. Nikto z nás sa však neodhodlal ísť preskúmať, kto bol pôvodcom tohto javu. Nasledovala úžasná plavba Kenai Fjordmi, kde sme mali možnosť vidieť ako na hladine leňošia morské vydry. Časť plavby nás sprevádzali rozšantené kosatky a alky, na okolitých skalných útesoch sme videli množstvo len tak pohodených uškatcov a tuleňov a veľryby ukazovali fotografom chvost. Keďže nás opäť sprevádzalo slniečko, mali sme možnosť pozorovať „ľadopády“ ktoré sporadicky vznikali na ľadovci ústiacom do mora. Pri prehliadke v národnom parku Denali sme mali šťastie a videli sme kompletnú „top päťku“ živočíchov, žijúcich v tejto oblasti: grizliho, vlkov, losov, sobov Karibu a ovce Dallove. V živote som nevidela krajší západ slnka, ako v Denali. Slnečné lúče zalievali zlatočervenými farbami najvyšší vrch Severoamerického kontinentu Mount McKinley, ktorý bol obklopený „barančekovými obláčikmi“. Bol to mimoriadny úkaz, nielen pre dovolenkárov, ktorí sú obvykle plní eufórie, ale aj pre domácich, ktorí vychádzali na terasu, aby sa pokochali jeho nádherou. Na riečke Klondike sme mali možnosť aspoň trochu zakúsiť „zlatú horúčku“. Vyfasovali sme gumáky, za dve lopaty zlatonosného piesku do ryžovacej panvice a už to začalo. Snaha o čo najväčší úlovok nás v studenej vode riečky pomerne rýchlo zohriala. Po pol hodine, keď nám zlatokopka Erika pomohla nájsť pár drobnučkých zlatiniek, nám oči žiarili šťastím. Všetci sme však pochopili, že sa budeme musieť nadaľej živiť tým, čím sme sa živili doteraz. Pred vstupom do kanadského národného parku Kluane sme absolvovali podrobnú inštruktáž ako sa správať pri stretnutí s medveďom, čo bolo celkom zábavné. Nanešťastie sme si to nemali možnosť vyskúšať v praxi. Satisfakciou nám však boli krásne túry a prechádzky divokou prírodou. To nie je ani zďaleka všetko. Pre záujemcov o tento zájazd bude však príjemné zažiť aj prekvapenia. Na našom zájazde nebola o ne vôbec núdza. Osobitné poďakovanie patrí Mirke, ktorá nás sprevádzala a odšoférovala tisíce kilometrov. Postarala sa o bezpečné presuny našej skupiny a prekvapila nás vynikajúcimi organizačnými schopnosťami, vždy dobrou náladou a bohatými znalosťami o oblastiach, ktorými sme prešli. Úprimná vďaka za pohodovú dovolenku plnú príjemných zážitkov a prekvapení. Prajem vám, aby ste si čo najdlhšie zachovali vysokú úroveň poskytovaných služieb. Tatiana

Zájazdy:

USA , Kanada , Aljaška (USA)

Expedícia Kamčatka – je tento zájazd pre mňa?

Keďže sme dvojka, ktorej vylihovanie na pláži stále nič nehovorí a preferujeme skôr netradičné dovolenky, našu pozornosť upútala ponuku expedičných zájazdov BUBO. Z ich pomysleného súboja vyšla Kamčatka pri predstave nezabudnuteľného pobytu v lone nedotknutej drsnej ruskej prírody ako jasný víťaz. Menší pokles euforického nadšenia nastal len vo chvíli, keď nám v kancelárii oznámili, že tento zájazd sa pre nedostatočný záujem ešte nerealizoval. Nakoniec však všetko dobre dopadlo a prvá desaťčlenná buboexpedičná partia vyznávačov bezprostredného pobytu v prírode bola 15.07.2012 o 06:30 SEČ vyexpedovaná do neskrotnej kamčatskej divočiny. Po krátko medzištátnom lete Viedeň - Moskva nás čakal jeden z najdlhších vnútroštátnych letov, ktorý si každý užíval po svojom. Podaktorí zaspali už na štartovacej dráhe, iní sa kochali pohľadom na krásu nedozierneho ruského územia z vtáčej perspektívy. Po pristáti nás na letisku v Jelizove čakal sprievodca Martin (inak špecialista na fínske dejiny, ale k tomu sa ešte dostanem). Vyzdvihli sme si batožinu a vydali sa do ubytovničky neďaleko Petropavlovsku-Kamčatskeho. Zvyšok dňa sme využili na ochutnávku ruských špecialít v podobe boršču, pelmeňov a vodky, poletovú relaxáciu v „hotelovom“ termálnom bazéniku a bližšie vzájomné zoznámenie sa. Po príjemne strávenom dni sa každý pobral vychutnať si prvú a nadlho i poslednú noc strávenú v pohodlnej posteli, pretože nasledujúcich pár noci sme mali naplánované stráviť v stane. Ráno sme sa zoznámili s ďalšími členmi našej expedície – terénnym autobusom zn. URAL, ktorému síce tiekol olej z motora, ale inak parádne autko, jeho šoférom, horským vodcom Viťom, kuchárom Maximom, jeho pomocníčkou a poďho v ústrety Národnému parku Paratunka. Asfaltovú cestu čoskoro vystriedala prašná štrková cesta ako stvorená pre náš tereňák. Prvú stanovú dedinku sme si založili strategicky pri potôčiku. Pomaličky sa zvečerievalo a my sme sa mierne skrehnutí pod rúškom hmly, za nie príliš priaznivého mrholiaceho počasia snažili postaviť ubytovaniaschopné príbytky. Naši svižnejší a zručnejší ruskí priatelia medzičasom postavili dva veľké stany slúžiace ako kuchyňa a spoločensko-jedálenska miestnosť, kde sme sa po celkom dobre vykonanej práci uchýlili. Tu pri pariacich sa hrnčekoch s čajom a predstave chladnej noci strávenej v stane zrazu zaznela otázka na zamyslenie: „Je tento zájazd pre mňa?“ Po chvíľke ticha však vďaka chutnej večeri, dostatočnému množstvu vodky a začiatočníckemu elánu namiesto paniky zavládlo v stane všeobecné pobavenie. Aj keď počasie ráno nevyzeralo o nič lepšie, všeobecné pobavenie pretrvávalo a veselo sme naskákali do autobusu. Po približne 45 minútovom stúpaní a zdolávaní krkolomného terénu, ktorým Ural prešiel, ako nôž maslom nikdy nedokáže, sme sa ocitli v slnkom zaliatej krajine. Ďalej už po vlastných sme pozvoľna stúpali k sopke Mutnovskij. Chodník, ktorý viedol skalnatým údolím, lemovali malé sírou do žlto-zelena sfarbené krátery s pobublávajúcim bahnom alebo vriacou vodou. Do nosa sa nám tlačil štipľavý sírny zápach, ktorému sme sa snažili ubrániť šatkami. Posledných pár metrov výstupu sme v sypkom sopečnom teréne zvládli pomocou lana a pred našimi očami sa v aktívnom kráteri spustilo prírodné divadlo. Vietor preháňal stúpajúce výpary, vďaka čomu sa striedavo skrývali a odkrývali iné časti krátera a my sme mali pocit, akoby sme každou sekundou stáli na inej sopke. Nebo bolo blankytne modré a okolité svahy krášlili celoročné ľadovcové útvary. Z nemého úžasu nás vytrhla až blížiaca sa skupina Moskvičov, ako miestni nazývali ľudí z Moskvy, ktorej sme museli uvoľniť priestor, pretože na úzky okraj krátera sa zmestila maximálne naša skupina. Pri návrate zo sopky Mutnovskij sme sa rozdelili na dve skupinky – akčnejší dobrovoľníci išli pešo do Malého údolia gejzírov. Tí menej akční sa k nemu nechali doviesť URALom. Akční mali zážitok z turistiky a gejzírov, menej akční z cesty Uralom a rampy, ktorú sa vodičovi podarilo strhnúť pri vstupe do areálu teplárenského závodu. Ďalšie dni si počasie zachovalo slnečný štandard, čo prispelo parádnym výhľadom najskôr zo sopky Gorelij a po cca 6 hodinovom výstupe aj zo sopky Avačinskij. Po piatich dňoch strávených viac (či) menej náročnou turistikou sme sa mihli petropavlovskou civilizáciou. Poobzerali sme si mesto, najedli sa v reštaurácii, osviežili si hygienické návyky a vyrazili na sever do Národného parku Kľučevskaja. Asfaltovú cestu čoskoro vystriedala prašná štrková cesta. Štrkovú cestu vystriedala lesná cesta. Po lesnej ceste nasledovali vyjazdené koľaje v hustom brezovom lese, miestami kvalitne rozbahnené. No a keď si šofér pred polorozvodneným korytom rieky spravil pauzu, neverím, tomu, že si väčšina z nás nemyslela, že do väčšej r... sa už určite nedá dostať. Všetko však dobre dopadlo. Kuchár si po ceste v kľude nazbieral kozáky na večeru, napílili a naložili sme drevo na URAL, pretože v tábore, kam sme smerovali, žiadne nebolo a dokonca sme opáčili aj pravé nefalšované kamčatské čučoriedky. No aká idylka. Náš posledný náročnejší výstup smeroval na sopku Ploskij Tolbačik. Jej vrchol sme v období zúriaceho kamčatského leta dosiahli pri teplote 0oC, snehových prehánkach a opäť otázke: „Je tento zájazd pre mňa?“ Ale aspoň sme si uvedomili, že Vianoce sú za dverami a možno by bolo dobré začať uvažovať nad darčekami. Nasledujúci deň sme sa prešli v sopečným prachom zdevastovanom mŕtvom lese a vyšli na poslednú sopku. Z tejto sme mali nádherný výhľadom na lunochodmi skúšanú mesačnú krajinu kontrastujúcu s modrým nebom s plávajúcimi bielymi obláčikmi a zasneženými vrcholkami sopiek v pozadí. Od takej nádhery sa len veľmi ťažko trhal pohľad a osobne sa mi zo všetkým výhľadov páčil najviac. Našu kamčatskú výpravu zavŕšil pohodový splav rieky Bystraja. Počasie nám už nenadelilo toľko slnečných lúčov, ako v predchádzajúcich dňoch a aj ďalšie tri dni skoro vkuse pršalo. Obalili sme sa teda do pršiplášťov, záchranných viest a ruského neoprénu pozostávajúceho z čižiem až po rozkrok a naložili sa do člnov. Chvíle na vode i v tábore sme si za spolupráce ruských priateľov spestrili čulým rybolovom. Neverili sme vlastným očiam, ale v niektorých miestach sa ryby vyhadzovali vysoko do vzduchu, akoby sa samé sa ponúkali na pekáč. V priebehu 10 minút sa aj úplný laik, ktorý videl udicu akurát tak na obrázku, mohol vychvaľoval úctyhodným úlovkom trepotajúcim sa v rukách. Pri predstave slovenského rybára vysedávajúceho celé hodiny s prázdnou udicou mi úprimná ľútosť zovrela srdce. Nechytiť tu počas troch dní ani jednu rybu sa dalo pokojne považovať za umenie. No priznajme si, aj taký umelec sa našiel, ... a ešte stratil aj dva háčiky. Jediné, čo ho ospravedlňuje, je že sa vyznal vo fínskych dejinách; obzvlášť zažiaril v momente, keď na mimochodom nadhodené „meno“ fínskeho generála z obdobia tzv. zimnej vojny: Makamuhomahomäkký, nadšene skríkol: „Áno, to je presne on!“. Vzápätí sa síce spamätal, ale už bolo neskoro. Ale späť k nášmu splavu. Z vlastnoručne nachytaných rýb nám kuchár pripravil vynikajúcu typickú ruskú polievku Uchu a rôzne iné gurmánske špecialitky v podobe steačikov a prvotriedneho čerstvého lososieho bio kaviáru. A nielen z rybárčenia a Maximovej kuchyne sme mali zážitok. Hneď v prvý večer splavu sme mali dokonca také šťastie, že sme videli tri skutočné, živé medvede. A nemyslite si, nebolo to, ako keď sa u nás zvyknú vídať biele myšky. Naozaj, len pár metrov od nášho táboriska sme videli bezstarostne sa poflakujúceho mladého medveďa a na druhom brehu rieky sa promenádovala medvedica s mláďatkom. A zatiaľ čo naši ruskí priatelia s rešpektom cúvali, my sme boli z približujúceho sa medveďa úplne hotoví a snažili sa urobiť čo najlepšie fotky. Poslednú noc sme strávili v hoteli, čo bolo v nadväznosti na nastávajúci let celkom fajn, najmä pri pomyslení na spolucestujúcich a fakt, že sme sa zasa päť dní nesprchovali. Večer sme sa ešte raz celá skupina stretla v hotelovej hale pri výbornom kaviáre, spomienkach. Dúfam, že sa na mňa spolupútnici nenahnevajú, keď za všetkých zhodnotím, že tento zájazd naozaj bol pre nás. Možnosť aspoň chvíľu pozorovať medveďa v prirodzenom prostredí, plaviť sa priezračnou riekou plnou rýb, zdolávať sopky, na vlastnej koži cítiť procesy dejúce sa nevedno ako hlboko pod zemským povrchom a stretnúť nových priateľov, v nás zanechala taký hlboký dojem, že ešte týždeň po návrate domov sme mestom blúdili, ako úbohé prázdne ľudské schránky bez duší – tie, nevediac sa odtrhnúť od nezabudnuteľnej krásy, zostali na výnimočnej Kamčatke. Macka a Juraj

Zájazdy:

Rusko

Stretnutie s medveďom

Sľúbil som napísať niečo o expedícii... Predstavte si že stojíte na brehu rieky v pustatine a zrazu... Medveď... Vôbec si vás nevšíma no pritom vzbudzuje vašu pozornosť. Kvôli dobrému záberu do foťáka ho necháte prísť bližšie a bližšie... Zrazu niekto upozorní že na druhej strane je ešte väčší. A spolu s ním jeden malý. Vtedy vám blysne hlavou čo vás učili o medveďoch v škole. Že je to jeden z najväčších dravcov na planéte. No aj ten veľký dravec sa nakoniec nechá zbabelo odplašiť zvukmi ktoré začne skupinka vášnivých fotografov vydávať.. Predstavte si inú scénu. Stojíte na tom istom brehu rieky v pustatine... A zrazu: ,,Mám!" Na háčiku je pstruh, losos, je ich tu všade veľa. Stane sa z vás lovec a nachytáte chutnú večeru. Stanete sa lovcom. Dravcom. Neutečiete ako medveď. Myšlienka na váš žalúdok vám to nedovolí:) Kto je vlastne väčší dravec? Človek, či medveď? Prečo sa vlastne bojíme medveďov? Bojíme sa medveďov alebo našich vlastností, ktoré na ne vzťahujeme? Alebo sa len bojíme, aby nás medvede nepripravili o prvenstvo v tom, kto je vlastne väčší dravec? Dosť filozofovania, aj keď ticho a rozloha krajiny k tomu nabádajú. Chcem len napísať, že kto zatúži po stretnutí s macom, hor sa na Kamčatku! A aj tie lososy stoja zato :)Zdeno PS: Sprej proti medveďom nie je potrebný, zoberte si o to viac sprejov proti komárom...

Zájazdy:

Rusko , Čukotka

Odporúčame!

S BUBO sme prežili prázdniny v znamení severu. Pred cestou do Nórska a na Island sme si nevedeli predstaviť letné prázdniny vo vetrovkách. Ale BUBO ani teraz nesklamalo. Perfektný program, stopercentný sprievodca Martin, príjemné počasie. Čo viac si priať? Zážitky z tejto krajiny predčili všetky naše očakávania. Neuveriteľne krásna príroda a neskutočne priateľskí ľudia. V uliciach na každom rohu cítiť pohodu, Nóri sa nikam nenáhlia. Sú povestní svojou dôverou, cudzincovi radi pomôžu a popýšia sa svojou krajinou. Plnými dúškami sme si vychutnávali tie najkrajšie miesta a pravdaže rybie špeciality. Tento zájazd radíme mezi naše top cestovateľské zážitky a dúfame, že sa tam ešte niekedy pozrieme. Odporúčame! Anna

Zájazdy:

Island , Nórsko , Škandinávia

Island

Ak máte záujem vidieť, aké úžasné veci dokáže vytvoriť príroda, tak vám vrelo odporúčam navštíviť Island a Nórsko. Okrem toho budete mať možnosť spoznať hodnoty, ktoré uprednostňujú ľudia, ktorí tu žijú. Na zájazde, z ktorého som sa vrátila minulý týždeň, som bola mimoriadne spokojná so skvelými službami BUBO, optimálne zvoleným programom a samozrejme s profesionálnosťou sprievodcu Jozefa. Srdečná vďaka, Táňa Mellová

Zájazdy:

Island , Nórsko , Škandinávia