Referencie, recenzie a skúsenosti: Polárne oblasti (3)

Úžasná príroda

Dobrý deň, rada by som sa podelila o niektoré zážitky z dovolenky na Aljaške a v kanadskom Yukone. V úvode sme absolvovali príjemnú túru povedľa ľadovca Exit. Sprevádzalo nás slniečko, takže v cieli nášho výstupu sme si mohli dlhšie posedieť a pokochať sa pohľadom na ľadovec a na skupinu horolezcov, ktorí tam trénovali lezenie a zlaňovanie v zaľadnenom teréne. Neďaleko nás sa veľmi podozrivo kolísali vetvy v hustej húštine. Nikto z nás sa však neodhodlal ísť preskúmať, kto bol pôvodcom tohto javu. Nasledovala úžasná plavba Kenai Fjordmi, kde sme mali možnosť vidieť ako na hladine leňošia morské vydry. Časť plavby nás sprevádzali rozšantené kosatky a alky, na okolitých skalných útesoch sme videli množstvo len tak pohodených uškatcov a tuleňov a veľryby ukazovali fotografom chvost. Keďže nás opäť sprevádzalo slniečko, mali sme možnosť pozorovať „ľadopády“ ktoré sporadicky vznikali na ľadovci ústiacom do mora. Pri prehliadke v národnom parku Denali sme mali šťastie a videli sme kompletnú „top päťku“ živočíchov, žijúcich v tejto oblasti: grizliho, vlkov, losov, sobov Karibu a ovce Dallove. V živote som nevidela krajší západ slnka, ako v Denali. Slnečné lúče zalievali zlatočervenými farbami najvyšší vrch Severoamerického kontinentu Mount McKinley, ktorý bol obklopený „barančekovými obláčikmi“. Bol to mimoriadny úkaz, nielen pre dovolenkárov, ktorí sú obvykle plní eufórie, ale aj pre domácich, ktorí vychádzali na terasu, aby sa pokochali jeho nádherou. Na riečke Klondike sme mali možnosť aspoň trochu zakúsiť „zlatú horúčku“. Vyfasovali sme gumáky, za dve lopaty zlatonosného piesku do ryžovacej panvice a už to začalo. Snaha o čo najväčší úlovok nás v studenej vode riečky pomerne rýchlo zohriala. Po pol hodine, keď nám zlatokopka Erika pomohla nájsť pár drobnučkých zlatiniek, nám oči žiarili šťastím. Všetci sme však pochopili, že sa budeme musieť nadaľej živiť tým, čím sme sa živili doteraz. Pred vstupom do kanadského národného parku Kluane sme absolvovali podrobnú inštruktáž ako sa správať pri stretnutí s medveďom, čo bolo celkom zábavné. Nanešťastie sme si to nemali možnosť vyskúšať v praxi. Satisfakciou nám však boli krásne túry a prechádzky divokou prírodou. To nie je ani zďaleka všetko. Pre záujemcov o tento zájazd bude však príjemné zažiť aj prekvapenia. Na našom zájazde nebola o ne vôbec núdza. Osobitné poďakovanie patrí Mirke, ktorá nás sprevádzala a odšoférovala tisíce kilometrov. Postarala sa o bezpečné presuny našej skupiny a prekvapila nás vynikajúcimi organizačnými schopnosťami, vždy dobrou náladou a bohatými znalosťami o oblastiach, ktorými sme prešli. Úprimná vďaka za pohodovú dovolenku plnú príjemných zážitkov a prekvapení. Prajem vám, aby ste si čo najdlhšie zachovali vysokú úroveň poskytovaných služieb. Tatiana

Zájazdy:

USA , Kanada , Aljaška (USA)

Expedícia Kamčatka – je tento zájazd pre mňa?

Keďže sme dvojka, ktorej vylihovanie na pláži stále nič nehovorí a preferujeme skôr netradičné dovolenky, našu pozornosť upútala ponuku expedičných zájazdov BUBO. Z ich pomysleného súboja vyšla Kamčatka pri predstave nezabudnuteľného pobytu v lone nedotknutej drsnej ruskej prírody ako jasný víťaz. Menší pokles euforického nadšenia nastal len vo chvíli, keď nám v kancelárii oznámili, že tento zájazd sa pre nedostatočný záujem ešte nerealizoval. Nakoniec však všetko dobre dopadlo a prvá desaťčlenná buboexpedičná partia vyznávačov bezprostredného pobytu v prírode bola 15.07.2012 o 06:30 SEČ vyexpedovaná do neskrotnej kamčatskej divočiny. Po krátko medzištátnom lete Viedeň - Moskva nás čakal jeden z najdlhších vnútroštátnych letov, ktorý si každý užíval po svojom. Podaktorí zaspali už na štartovacej dráhe, iní sa kochali pohľadom na krásu nedozierneho ruského územia z vtáčej perspektívy. Po pristáti nás na letisku v Jelizove čakal sprievodca Martin (inak špecialista na fínske dejiny, ale k tomu sa ešte dostanem). Vyzdvihli sme si batožinu a vydali sa do ubytovničky neďaleko Petropavlovsku-Kamčatskeho. Zvyšok dňa sme využili na ochutnávku ruských špecialít v podobe boršču, pelmeňov a vodky, poletovú relaxáciu v „hotelovom“ termálnom bazéniku a bližšie vzájomné zoznámenie sa. Po príjemne strávenom dni sa každý pobral vychutnať si prvú a nadlho i poslednú noc strávenú v pohodlnej posteli, pretože nasledujúcich pár noci sme mali naplánované stráviť v stane. Ráno sme sa zoznámili s ďalšími členmi našej expedície – terénnym autobusom zn. URAL, ktorému síce tiekol olej z motora, ale inak parádne autko, jeho šoférom, horským vodcom Viťom, kuchárom Maximom, jeho pomocníčkou a poďho v ústrety Národnému parku Paratunka. Asfaltovú cestu čoskoro vystriedala prašná štrková cesta ako stvorená pre náš tereňák. Prvú stanovú dedinku sme si založili strategicky pri potôčiku. Pomaličky sa zvečerievalo a my sme sa mierne skrehnutí pod rúškom hmly, za nie príliš priaznivého mrholiaceho počasia snažili postaviť ubytovaniaschopné príbytky. Naši svižnejší a zručnejší ruskí priatelia medzičasom postavili dva veľké stany slúžiace ako kuchyňa a spoločensko-jedálenska miestnosť, kde sme sa po celkom dobre vykonanej práci uchýlili. Tu pri pariacich sa hrnčekoch s čajom a predstave chladnej noci strávenej v stane zrazu zaznela otázka na zamyslenie: „Je tento zájazd pre mňa?“ Po chvíľke ticha však vďaka chutnej večeri, dostatočnému množstvu vodky a začiatočníckemu elánu namiesto paniky zavládlo v stane všeobecné pobavenie. Aj keď počasie ráno nevyzeralo o nič lepšie, všeobecné pobavenie pretrvávalo a veselo sme naskákali do autobusu. Po približne 45 minútovom stúpaní a zdolávaní krkolomného terénu, ktorým Ural prešiel, ako nôž maslom nikdy nedokáže, sme sa ocitli v slnkom zaliatej krajine. Ďalej už po vlastných sme pozvoľna stúpali k sopke Mutnovskij. Chodník, ktorý viedol skalnatým údolím, lemovali malé sírou do žlto-zelena sfarbené krátery s pobublávajúcim bahnom alebo vriacou vodou. Do nosa sa nám tlačil štipľavý sírny zápach, ktorému sme sa snažili ubrániť šatkami. Posledných pár metrov výstupu sme v sypkom sopečnom teréne zvládli pomocou lana a pred našimi očami sa v aktívnom kráteri spustilo prírodné divadlo. Vietor preháňal stúpajúce výpary, vďaka čomu sa striedavo skrývali a odkrývali iné časti krátera a my sme mali pocit, akoby sme každou sekundou stáli na inej sopke. Nebo bolo blankytne modré a okolité svahy krášlili celoročné ľadovcové útvary. Z nemého úžasu nás vytrhla až blížiaca sa skupina Moskvičov, ako miestni nazývali ľudí z Moskvy, ktorej sme museli uvoľniť priestor, pretože na úzky okraj krátera sa zmestila maximálne naša skupina. Pri návrate zo sopky Mutnovskij sme sa rozdelili na dve skupinky – akčnejší dobrovoľníci išli pešo do Malého údolia gejzírov. Tí menej akční sa k nemu nechali doviesť URALom. Akční mali zážitok z turistiky a gejzírov, menej akční z cesty Uralom a rampy, ktorú sa vodičovi podarilo strhnúť pri vstupe do areálu teplárenského závodu. Ďalšie dni si počasie zachovalo slnečný štandard, čo prispelo parádnym výhľadom najskôr zo sopky Gorelij a po cca 6 hodinovom výstupe aj zo sopky Avačinskij. Po piatich dňoch strávených viac (či) menej náročnou turistikou sme sa mihli petropavlovskou civilizáciou. Poobzerali sme si mesto, najedli sa v reštaurácii, osviežili si hygienické návyky a vyrazili na sever do Národného parku Kľučevskaja. Asfaltovú cestu čoskoro vystriedala prašná štrková cesta. Štrkovú cestu vystriedala lesná cesta. Po lesnej ceste nasledovali vyjazdené koľaje v hustom brezovom lese, miestami kvalitne rozbahnené. No a keď si šofér pred polorozvodneným korytom rieky spravil pauzu, neverím, tomu, že si väčšina z nás nemyslela, že do väčšej r... sa už určite nedá dostať. Všetko však dobre dopadlo. Kuchár si po ceste v kľude nazbieral kozáky na večeru, napílili a naložili sme drevo na URAL, pretože v tábore, kam sme smerovali, žiadne nebolo a dokonca sme opáčili aj pravé nefalšované kamčatské čučoriedky. No aká idylka. Náš posledný náročnejší výstup smeroval na sopku Ploskij Tolbačik. Jej vrchol sme v období zúriaceho kamčatského leta dosiahli pri teplote 0oC, snehových prehánkach a opäť otázke: „Je tento zájazd pre mňa?“ Ale aspoň sme si uvedomili, že Vianoce sú za dverami a možno by bolo dobré začať uvažovať nad darčekami. Nasledujúci deň sme sa prešli v sopečným prachom zdevastovanom mŕtvom lese a vyšli na poslednú sopku. Z tejto sme mali nádherný výhľadom na lunochodmi skúšanú mesačnú krajinu kontrastujúcu s modrým nebom s plávajúcimi bielymi obláčikmi a zasneženými vrcholkami sopiek v pozadí. Od takej nádhery sa len veľmi ťažko trhal pohľad a osobne sa mi zo všetkým výhľadov páčil najviac. Našu kamčatskú výpravu zavŕšil pohodový splav rieky Bystraja. Počasie nám už nenadelilo toľko slnečných lúčov, ako v predchádzajúcich dňoch a aj ďalšie tri dni skoro vkuse pršalo. Obalili sme sa teda do pršiplášťov, záchranných viest a ruského neoprénu pozostávajúceho z čižiem až po rozkrok a naložili sa do člnov. Chvíle na vode i v tábore sme si za spolupráce ruských priateľov spestrili čulým rybolovom. Neverili sme vlastným očiam, ale v niektorých miestach sa ryby vyhadzovali vysoko do vzduchu, akoby sa samé sa ponúkali na pekáč. V priebehu 10 minút sa aj úplný laik, ktorý videl udicu akurát tak na obrázku, mohol vychvaľoval úctyhodným úlovkom trepotajúcim sa v rukách. Pri predstave slovenského rybára vysedávajúceho celé hodiny s prázdnou udicou mi úprimná ľútosť zovrela srdce. Nechytiť tu počas troch dní ani jednu rybu sa dalo pokojne považovať za umenie. No priznajme si, aj taký umelec sa našiel, ... a ešte stratil aj dva háčiky. Jediné, čo ho ospravedlňuje, je že sa vyznal vo fínskych dejinách; obzvlášť zažiaril v momente, keď na mimochodom nadhodené „meno“ fínskeho generála z obdobia tzv. zimnej vojny: Makamuhomahomäkký, nadšene skríkol: „Áno, to je presne on!“. Vzápätí sa síce spamätal, ale už bolo neskoro. Ale späť k nášmu splavu. Z vlastnoručne nachytaných rýb nám kuchár pripravil vynikajúcu typickú ruskú polievku Uchu a rôzne iné gurmánske špecialitky v podobe steačikov a prvotriedneho čerstvého lososieho bio kaviáru. A nielen z rybárčenia a Maximovej kuchyne sme mali zážitok. Hneď v prvý večer splavu sme mali dokonca také šťastie, že sme videli tri skutočné, živé medvede. A nemyslite si, nebolo to, ako keď sa u nás zvyknú vídať biele myšky. Naozaj, len pár metrov od nášho táboriska sme videli bezstarostne sa poflakujúceho mladého medveďa a na druhom brehu rieky sa promenádovala medvedica s mláďatkom. A zatiaľ čo naši ruskí priatelia s rešpektom cúvali, my sme boli z približujúceho sa medveďa úplne hotoví a snažili sa urobiť čo najlepšie fotky. Poslednú noc sme strávili v hoteli, čo bolo v nadväznosti na nastávajúci let celkom fajn, najmä pri pomyslení na spolucestujúcich a fakt, že sme sa zasa päť dní nesprchovali. Večer sme sa ešte raz celá skupina stretla v hotelovej hale pri výbornom kaviáre, spomienkach. Dúfam, že sa na mňa spolupútnici nenahnevajú, keď za všetkých zhodnotím, že tento zájazd naozaj bol pre nás. Možnosť aspoň chvíľu pozorovať medveďa v prirodzenom prostredí, plaviť sa priezračnou riekou plnou rýb, zdolávať sopky, na vlastnej koži cítiť procesy dejúce sa nevedno ako hlboko pod zemským povrchom a stretnúť nových priateľov, v nás zanechala taký hlboký dojem, že ešte týždeň po návrate domov sme mestom blúdili, ako úbohé prázdne ľudské schránky bez duší – tie, nevediac sa odtrhnúť od nezabudnuteľnej krásy, zostali na výnimočnej Kamčatke. Macka a Juraj

Zájazdy:

Rusko

Stretnutie s medveďom

Sľúbil som napísať niečo o expedícii... Predstavte si že stojíte na brehu rieky v pustatine a zrazu... Medveď... Vôbec si vás nevšíma no pritom vzbudzuje vašu pozornosť. Kvôli dobrému záberu do foťáka ho necháte prísť bližšie a bližšie... Zrazu niekto upozorní že na druhej strane je ešte väčší. A spolu s ním jeden malý. Vtedy vám blysne hlavou čo vás učili o medveďoch v škole. Že je to jeden z najväčších dravcov na planéte. No aj ten veľký dravec sa nakoniec nechá zbabelo odplašiť zvukmi ktoré začne skupinka vášnivých fotografov vydávať.. Predstavte si inú scénu. Stojíte na tom istom brehu rieky v pustatine... A zrazu: ,,Mám!" Na háčiku je pstruh, losos, je ich tu všade veľa. Stane sa z vás lovec a nachytáte chutnú večeru. Stanete sa lovcom. Dravcom. Neutečiete ako medveď. Myšlienka na váš žalúdok vám to nedovolí:) Kto je vlastne väčší dravec? Človek, či medveď? Prečo sa vlastne bojíme medveďov? Bojíme sa medveďov alebo našich vlastností, ktoré na ne vzťahujeme? Alebo sa len bojíme, aby nás medvede nepripravili o prvenstvo v tom, kto je vlastne väčší dravec? Dosť filozofovania, aj keď ticho a rozloha krajiny k tomu nabádajú. Chcem len napísať, že kto zatúži po stretnutí s macom, hor sa na Kamčatku! A aj tie lososy stoja zato :)Zdeno PS: Sprej proti medveďom nie je potrebný, zoberte si o to viac sprejov proti komárom...

Zájazdy:

Rusko , Čukotka

Odporúčame!

S BUBO sme prežili prázdniny v znamení severu. Pred cestou do Nórska a na Island sme si nevedeli predstaviť letné prázdniny vo vetrovkách. Ale BUBO ani teraz nesklamalo. Perfektný program, stopercentný sprievodca Martin, príjemné počasie. Čo viac si priať? Zážitky z tejto krajiny predčili všetky naše očakávania. Neuveriteľne krásna príroda a neskutočne priateľskí ľudia. V uliciach na každom rohu cítiť pohodu, Nóri sa nikam nenáhlia. Sú povestní svojou dôverou, cudzincovi radi pomôžu a popýšia sa svojou krajinou. Plnými dúškami sme si vychutnávali tie najkrajšie miesta a pravdaže rybie špeciality. Tento zájazd radíme mezi naše top cestovateľské zážitky a dúfame, že sa tam ešte niekedy pozrieme. Odporúčame! Anna

Zájazdy:

Island , Nórsko , Škandinávia

Island

Ak máte záujem vidieť, aké úžasné veci dokáže vytvoriť príroda, tak vám vrelo odporúčam navštíviť Island a Nórsko. Okrem toho budete mať možnosť spoznať hodnoty, ktoré uprednostňujú ľudia, ktorí tu žijú. Na zájazde, z ktorého som sa vrátila minulý týždeň, som bola mimoriadne spokojná so skvelými službami BUBO, optimálne zvoleným programom a samozrejme s profesionálnosťou sprievodcu Jozefa. Srdečná vďaka, Táňa Mellová

Zájazdy:

Island , Nórsko , Škandinávia

Zákaznícka orientácia v praxi

V auguste sme s BUBO absolvovali zájazd do nádherných krajín - Island a Nórsko. Island je krásna a pre nás exotická krajina. Nórsko nam pripomínalo naše Vysoké Tatry. Trochu sme za zájazdu obávali, predsa radšej cestujeme sami a sme sami sebe pánmi. Ale boli sme veľmi milo prekvapení. Všetko klapalo ako hodinky, sprievodcovia (Maťa aj Jozef) boli vynikajúci. Majú veľa poznatkov o danej krajine a robili aj nad rámec svojej práce. Tomu hovoríme zákaznícka orientácia v praxi. Sme veľmi radi, že na Islande sme sa mohli stretnúť aj priamo s Ľubošom Fellnerom. Je úžasné spoznať človeka, ktorý svoj business nerobí len pre peniaze a ktorému záleží na tom, aby aj ostatní niečo dobré a pekné zažili. Nóri vraj veci, ktoré sú morálne, etické, dobré a správne označujú ako nórske. Všetko opačné je nenórske. Celý tento zájazd zrealizovaný ľuďmi z BUBO bol veľmi nórsky :). Tešíme sa na ďalšie cestovanie s BUBO. Všetkým, ktorí váhajú, odporúčame navštíviť obe krajiny práve s BUBO. Ľuba a Peter

Zájazdy:

Nórsko , Škandinávia , Island

Severania vôbec nie sú chladní

Ak sa chcete tri rána po príchode zobúdzať s pocitom - neviem kde sa nachádzam! -identifikovanie priestoru Vám trvá cca 5 minút, po zistení, že sa nachádzate doma, je vám smutno a nemôžete tomu uveriť, po týždni si myslíte, že to bol iba sen, plus ako prídavok postupne prídu pocity, ktoré signalizujú, že vám chýba svetlo - slnko konkrétne o takej desiatej večer a v podstate po celý deň, tak by ste mali navštíviť Island a Nórsko s BUBO. Ak sa chcete cítiť ako milionári, taktiež sa vyberte do týchto dvoch krajín a doma sa budete potmehúdsky usmievať pravdepodobne pri každej cene. Chcete zažiť krajinu, ktorá sa v určitých oblastiach tvárila ako cudzia planéta a hneď na to ako melancholicky rozprávková časť Zeme? Presvedčiť sa o tom, že Severania vôbec nie sú chladní a usmejú sa na vás, keď sa snažíte vhodiť pohľadnicu do poštovej schránky, ale tento úsmev zažijete i hocikde na ulici. Toto je kúsok Islandu, pre niekoho príliš pokojný i keď tam bublocú horúce pramene, a menej zaujímavý ako Nórsko, ale pre mňa krajina s úžasnou silou, vyvolávajúca ohromné emócie, v spolupráci s islandskými koníkmi, ovečkami a fialovými kvietkami všade kde vám pohľad padne, to je Island. Odporúčam v akýchkoľvek dávkach a akýmkoľvek spôsobom, len Islandom v zime si nie som istá, Nórsko určite nesklame - prichádza Oslo a môj šok, ľudia. Predýchávam a o pár hodín sledujeme tancujúcich Nórov v prístave a ochutnávame fantastickú zmrzlinu (a nie poslednýkrát). Krásny pobyt v Oslo plus návšteva podniku v tej časti Oslo, kde žije väčšina prisťahovalcov. Netreba viac prezrádzať :) Smerujeme naprieč nórskou prírodou, ktorá je naozaj majestátna a nikomu nenechá ústa pokope. Žhavíme fotoaparáty, je to kritické, mnoho fotiek je tvorených cez sklo autobusu (nie preto, že by pršalo, naopak už 8. deň svieti slnko). Keby sme stáli na každom mieste, ktoré sme si túžili odfotiť, do dnešného dňa sa nachádzame v Nórsku, čo by mne naozaj neprekážalo. Na celom pobyte sa sprievodca Jozef o nás príkladne stará (hudba, filmy + nechá nás aj spať, aby sme po krátkom oddychu a následnom rýchlom prebudení, riadne nažhavili foťáky, smejúc sa, že máme posledný 36 obrázkový film, alebo to bol niekto iný? Srandičky po celý čas + náš autobusár bol taktiež úžasný. Cítime sa ako v bavlnke. Pokračujeme. Spíme v mestečku, kde sa zastavil čas. Pred zatvoreným obchodom je položená taška s faktúrou - zabudnutý nákup...(veď ten komu patrí si pre to príde, kto by to kradol), tento jeden príklad vystihuje Nórov (i Islanďanov, aspoň sme si teda tvrdenia sprievodcu krok po kroku potvrdzovali). Čakáme kedy na nás v doline Romsdalen v jej malej priemyselnej časti, z továrne vyskočia zombíci, ale nestalo sa tak, iba figurína v kaderníctve sa zmenila na živú tetu, jednoducho sme neočakávali živých ľudí. Nasledujúca slnečná noc (táto bola trošku pod mrakom) sa odohrá v hoteli pri vodopáde, ja si otváram na spánok okno- musím ho počuť a závesy z princípu nepoužívam, veď kedy najbližšie zažijem toľko svetlých nocí? Ostrov, mestečko Maloy...budem prezrádzať viac? Nie, tiež ako všetko doteraz i toto treba zažiť naživo, preto tak stručne a zároveň zdĺhavo. Iba pár slov: svätojánske ohne, ochutnávka niečoho ako krupicová kaša, ktorej názov si naozaj nepamätám, domáce koláče, ktorým mnohí podľahli :), predtým nejaké tie moje pády na kameňoch plus trieska v prste. Nevadí. Iba si potvrdzujem, že sa mi nesníva. Odchádzame smer Bergen, ja by som ešte ostala. Bergen je mesto krásne...čo povedať. Návšteva Akvária a rozkošní tučniaci. Rybací puch na rybacom trhu, ktorý vám skriví tvár, opäť nevadí, veď sme silné povahy. Z centra mesta sa za krátky čas môžete dostať do lona prírody- jednoducho krásne lesy,... Jeden a pol dňa je jednoducho málo. Bergen má jednu chybu - letíme práve z neho domov, na Slovensko. Island alebo Nórsko? Island milujem, do Nórska sa presťahujem. Rozhodujete sa či cestovať s BUBO? Ja nie, lebo mám jasne preukázateľnú závislosť, tak aspoň objavujem krok po kroku celú BUBO internetovú stránku. Chcem sa svojej závislosti zbaviť? Nie! Preto uvažujem o ďalšej ceste s BUBO, kedže som študentka, horlivo premýšľam o zájazde typu eurokemping. Tvrdá práca musí začať, v cieli bude odmena. Veď s BUBO to stálo za to, preto to treba vyskúšať opäť. P.S. Len doteraz neviem, kto nám vybavil počasie, krása - slnečné dni, slnečné noci :) Ďakujem všetkým i v BUBO i účastníkom zájazdu (ktorých som detailne nespoznala, ale boli ste príjemní)..  S pozdravom Andrea Pechová

Zájazdy:

Island , Nórsko , Škandinávia

"BUBO vždy ví, kde jsme byly, kde jsme a kde budeme

Ještě jednou díky za super dovolenou, ke které přispěl Tvůj přístup k "práci / zaměstnání", protože pro Tebe je to práce a jednoznačně bylo vidět, že v Tvém případě je to i koníček. Obecně, ale nutno říct, že pro BUBO, je toto zřejmě samozřejmostí, protože i při cestování po 14ti provinciích Kuby jsme se setkali se stejným přístupem. Co se týče destinace, Island i Norsko jsou krásné země, které stojí za to navštívit, zejména pro ty, kteří mají rádi lesy, vodu, skály a k tomu moře, které u nás není a ještě různost podnebí a to vše možno zažít doslova na jednom místě krajiny. Vzhledem k tomu, že preferujeme fotky přírody, našli jsme jednu fotku, která charakterizuje BUBO atmosféru a kterou bychom okomentovali následovně: "BUBO vždy ví, kde jsme byly, kde jsme a kde budeme". Ještě přikládám dokument, který se vztahuje k naší cestě a k Tvým informacím. Možná jsi ho už viděl. Krátký dokument jak proběhla revoluce na Islandu. Velmi poučné pro všechny evropské země! http://www.youtube.com/watch?v=xXekFsv-NuY Ještě jednou díky a když se nestane něco nepředvídatelného, určitě s BUBO někam vyrazíme. Měj se pěkně. Zdraví Olga a Olda Rybnikářovi

Zájazdy:

Island , Nórsko , Škandinávia

Výnimočné zážitky

Od návratu domov uplynuli už skoro dva týždne, ale dojmy tak ľahko nevyprchajú. Svojou nedotknutou krásou nás očaril najmä Island. Každý deň sme videli inú tvár krajiny. Od ľadovca a pustej mesačnej krajiny až po zelené plochy na juhu. Perličkou bol aj adrenalín zo skútrov a doslova urehotaná cesta naspäť. Nezabudnuteľná bola aj atmosféra Reykjaviku, kde z každého kúta sálal zvláštny pokoj a vyrovnanosť. Bude to asi zásluhou obyvateľov, ktorí sa javili ako nekonformní ale vyrovnaní a priateľskí. Nórsko bolo fajn. Nádherná krajina so strmými fjoradmi, tyrkysovou vodou z ľadovcov, zelenou trávou, farmami na neuveriteľných miestach a nespočetnými vodopádmi. Tragikomickým zážitkom bola cesta na ľadovec Briksdalsbreen, kde sa vrčiace vozíky, obsadené turistami predierali pomedzi peších až pod ľadovec. Komerčnosť asi nemá hranice nikde vo svete... K nezabudnuteľným patrí aj nášvteva majáku akoby "na konci sveta", kde bolo počuť len šum mora, vietor a čajky. Mestá Oslo a Bergen majú tiež svoje čaro. Skĺbenie moderného a historického je zaujímavé... Za tých dvanásť dní je naozaj veľmi veľa zážitkov a skúseností. Máme o čom rozmýšľať a na čo spomínať. Veľký podiel na našich zážitkoch má naša BUBO sprievodkyňa Majka, ktorá všeto zvládala na jednotku. Od pútavého, niekedy aj zábavného rozprávania v autobuse až po organizačné veci a riešenie drobných problémov. Starala sa o všetkých veľmi ochotne, dôsledne a s humorom. Dokázala nám sprostredkovať svoje skúsenosti a poznatky. Mohli sme zainteresovane "nasávať" všetko dookola. Ďakujeme. Ildikó a Tibor

Zájazdy:

Island , Škandinávia , Nórsko

Antarktída 2012

Dokonalý zážitok. Taký som mala pocit, keď som videla celú bielo-modrú nádheru Antarktídy, diaľky obzoru zahalené do jemne sivo-fialových odtieňov. Nedajte sa odradiť vlnami Drakeovho prielivu, predsa musíte prekonať nejaké prekážky pred dosiahnutím svojho cieľa, túžby zažiť niečo veľkolepé. Toto všetko Vás čaká pri vyloďovaní sa na zodiaky, Váš blízky kontakt s ľadovcami, tučniakmi, tuleňmi, a keď budete mať šťastie, tak aj s veľrybami. Príroda Vás očarí a zanechá vo Vás nezabudnuteľný pocit. Pohodlie, ako aj všetky služby na lodi Vás prekvapia a dožičia Vám oddych a pohodu. Kuchyňa zase svojou ponukou a servisom môže konkurovať najlepším hotelom. Cestovná kancelária BUBO správne zaradila tento zájazd medzi komfort, nič Vám nebude chýbať. Ďakujem a vrelo odporúčam. Neoľutujete! Ľubica Vilinovičová

Zájazdy:

Antarktída , Argentína , Čile , Južné Shetlandské ostrovy

Bola to nádhera, pri ktorej sa tajil dych

Antarktída – svetadiel veľmi tajomný, vzdialený, nedostupný. Ani vo sne by ma nenapadlo, že ho raz navštívim. V roku 2009 som sa spolu s manželom a ďalšími odvážnymi cestovateľmi zúčastnila prekrásneho zájazdu s BUBO po Antarktíde. Máme už precestované rôzne kúty sveta, ale pri tomto zájazde sme nevedeli čo máme očakávať. Pri rozhodovaní nás veľmi ovplyvnila skutočnosť, že sprievodcom bude Jožko, s ktorým sme už boli na cestách a vedeli sme, že má neskutočné vedomosti, je priateľský, má všeobecný rozhľad, maximálne ochotný a ľudský prístup ku všetkým. Zájazd bol perfektne pripravený. Po dlhom lete cez Buenos Aires sme doleteli do najjužnejšieho mesta na svete – Ushuaia v Ohňovej zemi. Ako bonus nám BUBO pripravilo výlet do národného parku Tierra del Fuego. A potom už nalodenie a dva dni plavby, aby sme uvideli prvé plávajúce ľadovce. Bola to nádhera, pri ktorej sa tajil dych. Ľadovce väčšie než naša loď. Veľmi zaujímavé bolo prvé vylodenie. Nastupovali sme do člnov Zodiac, obutí do vysokých gumených čižiem. Všetko prebehlo hladko a toto nastupovanie a vystupovanie na pevninu jednotlivých ostrovov sa opakovalo každý deň dvakrát. Mali sme možnosť pozerať sa celkom zblízka na ľadové kryhy, videli sme belasé a tyrkysové ľadovce, ktoré vznikli z vody, ľadu a vetra a vytvárali rôzne tvary. Videli sme a pozorovali kolónie tučniakov a tulene. Krásne bolo pozorovať plávajúce veľryby. Celá skupina ich plávala pred našou loďou. Okrem týchto prírodných krás bolo o nás postarané na 100 % čo sa týka ubytovania aj stravy. Šéfkuchár si vyslúžil našu pochvalu a poďakovanie, ako aj celá posádky spolu s kapitánom. Náš sprievodca Jožko bol neustále k dispozícii, každé ráno z kapitánskeho mostíka nám upresňoval program, ktorý nás čaká a vytvoril vynikajúcu atmosféru počas celej našej plavby. Bol to jedinečný, fantastický zájazd. Každému, kto má možnosť a zvažuje účasť na tomto zájazde vrelo odporúčame. Ťažko sa píše o tom všetkom čo sme zažili. Treba to vidieť, precítiť ten neskutočný kľud, pohodu, nekonečné ľadovce, počúvať škriekajúce tučniaky, pozorovať vtáky na oblohe a sledovať veľryby. Ešte raz vďaka celému BUBO kolektívu a nášmu sprievodcovi, ktorý nám pripravil nezabudnuteľné zážitky. Oľga a Pavol Kinčešovci

Zájazdy:

Antarktída , Argentína , Čile , Južné Shetlandské ostrovy

Antarktída 2012

O Antarktíde som sníval už od detstva. Cestujúc s BUBO som začal plniť svoje sny. Bolo už načase navštíviť tento kontinent. Mal som určitú predstavu o tom, čo ma čaká na tejto ceste. S BUBO to bolo vždy na úrovni a bol som nadmieru spokojný. To som ale netušil, koľko zážitkov ma bude čakať. Naša partia bola perfektná, obsluha a jedlo na lodi ako v špičkových hoteloch, mali sme príjemné počasie. Našim sprievodcom bol Ľuboš Fellner. Od tej doby, čo sme sa vrátili, som absolvoval viac ako tucet návštev. Denne som ukazoval fotky a videá zo zájazdu. Matka kŕmiace malé tučniatko, tuleň leopardí oddychujúc pár metrov od nás, veľryba plávajúca pod našim člnom, bielo-modré ľadovce naokolo, všadeprítomná modro-bielo-čierno farebná kompozícia charakterizujúca tento kontinent. Milujem prírodu, tú panenskú, očarujúcu, nedotknutú prírodu. Tu som ju dostal. Nezabudnuteľný pocit, nezabudnuteľné zážitky. Zážitky patriace už k tým najkrajším v mojom živote. Ďakujem Ľubošovi Fellnerovi za perfektnú organizáciu zájazdu. Ondrej Berta

Zájazdy:

Antarktída , Argentína , Čile , Južné Shetlandské ostrovy