Referencie, recenzie a skúsenosti: Polárne oblasti (4)

Milí Bubáci, rada by som sa s…

Rada by som sa s Vami podelila o svoje dojmy zo zájazdu Aljaška a Yukon s príslovečným dovetkom "volanie divočiny" (direct to be followed - Jack London: The Call of the Wild) v lete 2019. Všetky zájazdy s BUBO sa zapísali do mojej internej aj externej pamäte ako veľmi výnimočné, naozaj každý jeden bol excelentný, no tentokrát márne hľadám slová. Asi žiadne nestačia na to, aby som adekvátne vyjadrila svoje nadšenie :-)! Hneď na úvod napíšem, že nad týmto zájazdom som váhala a o to väčší skeptik vo mne sa vybral do aljašskej a yukonskej divočiny :-). Vysvetlím - mám slabosť na Áziu a Afriku. V Severnej Amerike som nikdy predtým nebola a nehovorím, že som ju vôbec nemala v pláne navštíviť, len neprišiel ten povestný stimul, mala som iné cestovateľské preferencie. Keďže som milovníčkou prírody a náhodou mi na stránke BUBO spočinul zrak práve na tomto perfektnom zájazde s vynikajúcim programom, bolo čiastočne rozhodnuté. Hoci nie som váhavý typ, mala som dilemu, či neísť radšej znova do Afriky (tu mám veľa nesplnených snov - od Etiópie cez Rwandu a Ugandu až po Mozambik) alebo do Ázie (tu mi zostáva už len zopár nesplnených snov). Po pár mailoch s BUBO kanceláriou (mala som zopár otázok, na ktoré som dostala klasicky rýchlu, nápomocnú a ochotnú odpoveď) a podpore môjho okolia (že mám proste ísť), som sa prihlásila. Akékoľvek pochybnosti, či som si vybrala správne, sa začali rýchlo rozplývať doslova pár hodín po prílete do Anchorage (AK), po "oklepaní sa" z dlhšieho letu :-). Dnes teda absolútne velebím svoje rozhodnutie ísť a zažiť AK a YT! Bolo fantasticky, bolo výnimočne! Tie scenérie hoci aj mali samozrejme čo-to spoločné s inými krásnymi, prírodnými miestami, ktoré som navštívila, boli v niečom predsalen odlišné, výnimočné. Neustále bolo na čo pozerať, čo obdivovať. Človeka zrejme omrzí, keď sa v nejakej metropole prechádza námestiami a uličkami pár dní za sebou, no pohľad na prekrásnu, zdravú prírodu, zelené lesy, vysokánske sitky, jazerá, rieky, ľadovce, hory, oblohu a divokú zver neomrzia! Punc unikátnosti a naozaj pravej divočiny tomu dávajú asi tieto faktory - bezprostredný kontakt so zverou, riedko osídlené ohromné územia a dokonca územia, ktoré nie sú dotknuté človekom. AK a YT sú prírodné poklady, ktoré nenechajú chladnými snáď ani presvedčeného "natur-hatera" :-). Itinerár cesty rozoberať nebudem, je opísaný na stránke BUBO a ja dávam klobúk dole pred tým, kto ho vytvoril. Všetko skvelo, vyvážene nakombinované, no a oceňujem aj aktivity rôzneho druhu. Doslova zbožňujem na BUBO zájazdoch, že vždy o + 1 deň si už nepamätám, čo sme robili predošlý deň, tak plnohodnotne sú dni využité, žiadne povaľačstvo :-). Pri road tripe má človek navyše čas vydýchnuť si, rozjímať, fotiť do internej pamäte, tzn. vstrebávať, nasávať atmosféru. Pokiaľ ide o fakultatívne počiny, osobne vrelo odporúčam let so ski plane ponad Mt. Logan (najvyšší vrch Kanady a po Denali druhý najvyšší vrch Severnej Ameriky) nachádzajúci sa v NP Kluane. Inak, bola to náhoda, pôvodne som totiž mala v pláne let ponad Denali. Len zo zvedavosti som sa išla poinformovať o letoch na ďalší deň, keď sa náhle uvoľnilo jedno miesto a ja som už nasadala do ski plane - nepripravená, bez vody, ešteže som mala foťák na krku :-). Do kariet zahralo aj počasie, ktoré vraj už dlho také krásne nebolo. V rámci tejto Icefield Discovery Tour som preletela ponad najväčšie ľadovcové pole na svete (najväčie mimo pólov), velikánske jazero Kluane, malé smaragdové jazierka, rôzne vrchy v pohorí St. Elias a už spomenutý velikán Mt. Logan s výškou 5 959 m n.n. Ak náhodou nie je zrejmé, čo by som odkázala tým, ktorí uvažujú o tomto zájazde, vyjadrím to explicitne: ak Vás aspoň trošku nadchýna a/alebo dobíja príroda, neísť by bola veľká škoda! Treba zažiť, kým sa tie krásne ľadovce neroztopia! No a teraz už pristúpim k tým, bez ktorých by to nebolo ono - k našej mini partii (bolo nás šesť) a k sprievodkyni Monike. Povedala som Vám to všetkým osobne, no zopakujem aj písomne, že mi bolo s Vami super báječne. Ďakujem Vám za skvelú spoločnosť! A ešte fanfáry pre Moniku - jedna super BUBO sprievodkyňa, neskutočne príjemná osôbka a parťáčka. Keďže BUBO má laťku nastavenú ďaleko nad vysoký štandard, už som si zvykla, že sprievodcovia sú top a považujem za akúsi samozrejmosť, že každý jeden rad radom je pán sprievodca s dokonalou sprievodcovskou výbavou. O tom ma zas a znova presvedčil tento zájazd, lebo veď skvelá Monika :-)! Vyžaruje z nej taký pokoj, peace, harmónia a to veľmi príjemne pôsobí na človeka. O úsmeve ani nehovorím! A keď sa k tomu pridajú aj excelentné zručnosti šoféra, tak už niet o čom. Takže milá Monika, ak toto čítaš, ešte raz naozaj veľmi pekne ďakujem za všetko a úprimne si želám, aby som Ťa ešte zažila/stretla, aby si sprevádzala niečo, kam sa ešte vyberiem! Ďakujem samozrejme aj celej BUBO kancelárii, nezvyknem rátať na prstoch, no teraz som si to všetko pekne zrekapitulovala - išlo o môj jedenásty zájazd Vami :-) a ak prirátam aj jeden bonusový zájazd do L.A. a Vegas, ktorý som pár rokov dozadu dostala od BUBO v rámci vianočnej akcie a na ktorý som vyslala moju sestru, ktorá prišla natešená, spokojná (a čo je doma, to sa počíta), tak to bol dvanásty zájazd s BUBO! Niet väčšieho dôkazu/merítka absolútnej spokojnosti než verný klient - vlastne po toľkých rokoch ruka v ruke s BUBO mi slovo "klient" pripadá neosobne, radšej používam slovo fanúšik! Ďakujem zas a znova a všetko dobré prajem celej kancelárii, nech sa Vám darí ako doposiaľ! Pripájam aj poďakovanie milej a ochotnej Nikole z bubáckeho front office!Šťastné cesty Vám všetkým praje Janka

Zájazdy:

Kanada , Aljaška (USA) , USA

Veľká vďaka a uznanie BUBO za perfektnú expedíciu na zimnú Sibír

Sibír – sobie slávnosti s BUBO Veľká vďaka uznanie BUBO za perfektnú expedíciu na zimnú Sibír počas polárnej noci. Umožnila nám spoznať malý a nám neznámy kúsok obrovskej krajiny. Tou neznámou časťou veľkej krajiny Rusko boli republika Komi a Yamalsko-nenecká autonómna oblasť. Boli sme pripravení na veľkú zimu, ale neboli sme pripravení na skutočný súčasný život polárnej oblasti niekdajších gulagov. Mestá - Vorkuta, Salechard – vybudované a kultúrne, na úrovni normálnej civilizácie, pravda prispôsobené polárnej oblasti, kde večne zamrznutý permafrost je určujúcim faktorom výstavby. Hotely dobré a ešte lepšie. Strava v hoteloch a reštauráciach kvalitná, pestrá a vzhľadom na dostatok, či prevahu rýb, aj zdravá a racionálna. Obchody dobre zásobené tak potravinami, ako aj iným všetkým možným tovarom. Len zohľadnujúce potreby miestnej oblasti. A srdeční ústretoví ľudia, tak sa snažili dať nám maximum informácií, zážitkov a aktivít. Program zaujímavý. Vorkuta – mesto nad polárnym kruhom, založené pred 75 rokmi, práve oslavovalo toto výročie. V tom čase objavené zásoby uhlia sú hlavným zdrojom príjmov a života mesta. A tak sme boli účastníkmi osláv, so všetkou slávou – galavečer s kultúrnym programom (presne ako u nás). Ohňostroj, večerná šou vonku (- 28 C), a hlavne sobie preteky. Priamo v meste a po hlavnej ulici. Snehu bolo dosť. Zážitkom bola celodenná cesta vlakom cez Ural. S občasnými zastávkami. Veľa snehu, treskúci mráz, sem tam nejaká budova /na tých zastávkach/. Na jednej bola predajňa – bufet, potraviny a tak. Potulky počas zastávok šírou Sibírou. Vlak čistý a príjemný. Spolucestujúce domáce žienky – ako vysvitlo členky kmeňa Nenetsov - nám predviedli svoje „vystúpenie“ v chodbičke vlaku. Najúžasnejším zážitkom však boli 2 dni v tundre – pravej sibírskej, kde nás dopravili v tme tmúcej, 3 vysokánske „Trekali“. Uprostred polárnej tundry 3 čumy – to sú príbytky „olenovodov“ . V jednom čume sme sa stali hosťami tejto rodiny. Maličký priestor – ale zmestili sme sa všetci, sediac na sobích kožušinách. Stále bol plný stolík sobích dobrôt, guláš, surové ryby, mrazené čučoriedky, a čaj a čaj. Šírošíra tundra, ticho. Slnko vyšlo tak o 9,30 hod. a zapadá po 14-tej. Polárna noc. Len soby sa na nás vykašlali, a celé Gríšovo stádo /cca 1 800 ks/ bolo kdesi ďaleko. Darmo ho od rána hľadali na 2 snežných skútroch. Takže plánované túry na sobích záprahoch sa nekonali. Prechod - prejazd cez zamrznutý 2 km široký Ob. Len druhý deň čo rieka zamrzla tak, že mohli spustiť dopravu po nej. Inak premáva trajekt. Salechard krásne mesto– leží priamo na polárnom kruhu. Budovy, obytné či športové kultlúrne, štátne – pekné, farebné, každá architektonicky iná. Široké ulice, semafory. Zima ukrutná – 34 – 38o C, ale na letisku -40o C. V hoteli Arktika, tak ako v každej budove teplo, teplúčko. Polárny kruh na okraji mesta. Nikde nikoho – okrem deduška Mráza, ktorý nás čakal. A mal pripravený pre každého dokument, že sme tam naozaj boli. Aktivít aj v tomto meste bolo veľa. Úžasné zážitky – zásluhou kolektívu BUBO, všetko pod palcom šéfa Ľ. Fellnera. Celé to vymyslel, zabezpečil, čo teda nebolo vôbec jednoduché, a tiež to s nami absolvoval. Perfektná cesta. Vďaka.

Zájazdy:

Rusko

Chcem ešte raz poďakovať za pekné zážitky

Chcem sa podeliť so svojimi zážitkami zo zájazdu za Polárnou žiarou v novembri 2018. Ešte raz ďakujem za pekné zážitky, ktoré sme zažili počas tohto výletu. BUBO sprievodkyňa bola ochotná a dokonale nás previedla všetkými atrakciami počas zájazdu. Sme všetci veľmi spokojní. Už sa tešíme na budúci výlet k Mŕtvemu moru budúci rok v apríli. S pozdravom MUDr  Ladislav Foldes

Zájazdy:

Nórsko , Škandinávia

Průvodce nám zprostředkoval krásnou a drsnou zemi zcela excelentně

Průvodce nám zprostředkoval krásnou a drsnou zemi zcela excelentně.

Zájazdy:

Island , Škandinávia

Fascinujúci zájazd plný zážitkov a neočakávaných prekvapení

Mám za sebou prvé vycestovanie za zážitkami s BUBO v destinácii Island - Grónsko. Fascinujúci zájazd plný zážitkov a neočakávaných prekvapení - napr. vo forme predĺženého pobytu v Grónsku kvôli hmle. Spolu s ďalšími tromi spolubojovníkmi sme mali to šťastie vychutnať si Tasiilaq o dva dni dlhšie. Môj vyslovene TOP zážitok z Grónska - plavba medzi ľadovými kryhami a výlet vrtulníkom. Čosi úchvatné.  Veľká vďaka patrí jednoznačne skvelým BUBO sprievodcom Robovi a Miškovi. Ďakujem. 

Zájazdy:

Island , Grónsko , Arktída , Škandinávia

Vynikajúci poznávací zájazd s BUBOm v krajine ohňa a ľadu

Vynikajúci poznávací zájazd s BUBO v krajine ohňa a ľadu, nezabudnuteľný kontakt s krajinou, ktorá je na zemi fotografickým rajom, ostrov, ktorý je dôkazom, že najdokonalejším architektom je samotná príroda. Jej dych vyrážajúce výtvory presvedčia každého človeka, že rozprávková krajina na tomto svete naozaj existuje.

Zájazdy:

Island

Island, Grónsko

Ak máte záujem vidieť, aké úžasné veci dokáže vytvoriť príroda, tak vám vrelo odporúčam navštíviť tieto dva prekrásne ostrovy. Okrem toho budete mať možnosť aspoň trochu spoznať hodnoty, ktoré uprednostňujú ľudia, ktorí tu žijú. Na zájazde, z ktorého som sa vrátila minulý týždeň, som bola mimoriadne spokojná so skvelými službami  BUBO, optimálne zvoleným programom a samozrejme s profesionálnosťou sprievodcu Jozefa. Srdečná vďaka. Táňa Mellová

Zájazdy:

Island , Grónsko (Dánsko) , Grónsko , Arktída , Škandinávia

Nemiznúce spomienky

Už je to pomaly mesiac a pol od návratu z dovolenky, ale pri triedení fotiek do fotoknihy, to človek stále naplno prežíva. Bol to fantastický poznávací zájazd plný zážitkov a milých prekvapení vo forme zabezpečeného kvalitnejšieho bývania, ako bolo naplánované a nečakaných atrakcií ako napr. výlet terénnymi autami na ľadovec s možnosťou "skútrovania" po ľadovcoch. Bolo to výborne zorganizované a vďaka starostlivosti našej Martinky o nás (čo nebolo také jednoduché vyhovieť toľkým rozdielnym ľudským bytostiam), sme sa cítili bezpečne a úplne úžasne. Vždy bola ochotná na všetko odpovedať a veľmi pútavo nám podávala informácie o Islande a Grónsku. Ešte raz ďakujeme. Jankovci

Zájazdy:

Island , Grónsko (Dánsko) , Grónsko , Arktída , Škandinávia

Island-Grónsko a ako som to videla ja

Už som 2 týždne doma zo zájazdu a hlavou mi ešte stále behajú zážitky z tohto kúta sveta. Chcem sa podeliť s tým, čo mňa najviac zaujalo. Konečne som videla ako vyzerá živá alka, malý vtáčik, ktorého som doteraz poznala len z krížovky - arktický vták na 4 písmená. Prekvapili ma sopky, vždy som mala predstavu kuželovitého kopca, napr. Vezuv, Etna a pod. a tu hľa, väčší, či menší ľadovec a pod ním driemu tie vtáky-ohniváky. Ľadovec Eyjafjallajökull, a tá potvora, sopka čo pod ním drieme a narobila toľko problémov pred dvoma rokmi mi pripadal ako zasnežený Chabenec v Nízkych Tatrách. Škoda, že nebol čas prejsť po trávnatom chodníku pomedzi tento ľadovec a susedný Mýrdaljökull, pod ktorým drieme sopka Katla. Viem, trávnatý chodník tam nie je, ale je to krásna predstava. A čo taká Hekla-cesta do pekla (alebo na Stromboli- Verne Cesta do stredu zeme (Už som zvidela veľa vodopádov, ale prejsť poza vodopád Seljalandsfoss, teda vidieť ho aj zo zadnej strany tiež stojí za to. Veľryby, ktorých sme videli niekoľko neplávajú len tak vo Váhu. Stáť jednou nohou na euroázijskom a druhou na severoamerickom kontinente, kde sa láme kontinentálna doska, sa nedarí každý deň. Aj keď tých bočným trhlín je niekoľko. V hlavnom meste Reykjavíku som po dlhom čase ochutnala párok, ktorý chutil ako skutočný párok. V meste, ktoré má 120.000 obyvateľov je 15 kostolov. Pred prezidentovým domov žiadny plot, či živý či kamenný, žiadna ochranka, len malý psík, ktorý si nás nevšímal. Grónsko. Inakší kus Európy, mesačná krajina s nádhernými kvietkami, modrými zvončekmi, fialovými vrbovkami a kvietkami všelijakých iných farieb. Prvý let vrtulníkom. Obrovské, i menšie ľadovce v objatí tyrkysovej vody. Detváky, ako všade na svete, usmiate i hanblivé, veselé, skákali na trampolínach, čo je asi grónskym národným športom. Veruže im chutili slovenské cukríky. Na cintoríne, na všetkých hroboch rovnaké biele kríže, všade veľa umelých kvetov a vykopané jamy. To pre prípad, lebo v zime by sa im ťažko kopalo. V Údolí kvetov dušu hladiace ticho, sem tam prerušované hlukom vodopádu. V meste Tasiilaq v kostole som si zahrala na harmóniu. Pohľad z okna našej izby nádherný a každú chvíľu inakší, vždy očarujúci. Ja som v tých vrchoch videla naše Tatry - Slavkovský štít, Kopky, Žabí kôň, Veľká Vysoká s Dračím i Českým štítom a pod. No a bonus- varený tuleň. Aj keď halušky s bryndzou mi viac chutia. Už hádam dosť. Len ešte srdečná vďaka BUBO za bezchybne pripravený zájazd a špeciálne Ľubovi za perfektné sprievodcovské služby. Bolo to fajn. Ivica

Zájazdy:

Island , Grónsko (Dánsko) , Grónsko , Arktída , Škandinávia

Skvelo zorganizovaná cesta

Dobré ránko prajem, Rada by som sa poďakovala za skvelo zorganizovanú cestu a BUBO sprievodcu Martina. Vyšlo všetko čo malo vyjsť, vrátane počasia. Martin veľmi rýchlo „zapadol“ do partie, upozornil, ukázal, porozprával kadejaké zaujímavosti o krajine, zvieratách, zvykoch... bolo to skrátka SUPER. Ešte raz vďaka, tešíme sa na ďalšie cesty, ktoré, veríme, sa nám podarí uskutočniť - aj o tých sme sa s Martinom rozprávali. Srdečný pozdrav celej partii BUBO.Mgr. Jana Juríková konateľka spoločnosti

Zájazdy:

USA , Kanada , Aljaška (USA)

Úžasná príroda

Dobrý deň, rada by som sa podelila o niektoré zážitky z dovolenky na Aljaške a v kanadskom Yukone. V úvode sme absolvovali príjemnú túru povedľa ľadovca Exit. Sprevádzalo nás slniečko, takže v cieli nášho výstupu sme si mohli dlhšie posedieť a pokochať sa pohľadom na ľadovec a na skupinu horolezcov, ktorí tam trénovali lezenie a zlaňovanie v zaľadnenom teréne. Neďaleko nás sa veľmi podozrivo kolísali vetvy v hustej húštine. Nikto z nás sa však neodhodlal ísť preskúmať, kto bol pôvodcom tohto javu. Nasledovala úžasná plavba Kenai Fjordmi, kde sme mali možnosť vidieť ako na hladine leňošia morské vydry. Časť plavby nás sprevádzali rozšantené kosatky a alky, na okolitých skalných útesoch sme videli množstvo len tak pohodených uškatcov a tuleňov a veľryby ukazovali fotografom chvost. Keďže nás opäť sprevádzalo slniečko, mali sme možnosť pozorovať „ľadopády“ ktoré sporadicky vznikali na ľadovci ústiacom do mora. Pri prehliadke v národnom parku Denali sme mali šťastie a videli sme kompletnú „top päťku“ živočíchov, žijúcich v tejto oblasti: grizliho, vlkov, losov, sobov Karibu a ovce Dallove. V živote som nevidela krajší západ slnka, ako v Denali. Slnečné lúče zalievali zlatočervenými farbami najvyšší vrch Severoamerického kontinentu Mount McKinley, ktorý bol obklopený „barančekovými obláčikmi“. Bol to mimoriadny úkaz, nielen pre dovolenkárov, ktorí sú obvykle plní eufórie, ale aj pre domácich, ktorí vychádzali na terasu, aby sa pokochali jeho nádherou. Na riečke Klondike sme mali možnosť aspoň trochu zakúsiť „zlatú horúčku“. Vyfasovali sme gumáky, za dve lopaty zlatonosného piesku do ryžovacej panvice a už to začalo. Snaha o čo najväčší úlovok nás v studenej vode riečky pomerne rýchlo zohriala. Po pol hodine, keď nám zlatokopka Erika pomohla nájsť pár drobnučkých zlatiniek, nám oči žiarili šťastím. Všetci sme však pochopili, že sa budeme musieť nadaľej živiť tým, čím sme sa živili doteraz. Pred vstupom do kanadského národného parku Kluane sme absolvovali podrobnú inštruktáž ako sa správať pri stretnutí s medveďom, čo bolo celkom zábavné. Nanešťastie sme si to nemali možnosť vyskúšať v praxi. Satisfakciou nám však boli krásne túry a prechádzky divokou prírodou. To nie je ani zďaleka všetko. Pre záujemcov o tento zájazd bude však príjemné zažiť aj prekvapenia. Na našom zájazde nebola o ne vôbec núdza. Osobitné poďakovanie patrí Mirke, ktorá nás sprevádzala a odšoférovala tisíce kilometrov. Postarala sa o bezpečné presuny našej skupiny a prekvapila nás vynikajúcimi organizačnými schopnosťami, vždy dobrou náladou a bohatými znalosťami o oblastiach, ktorými sme prešli. Úprimná vďaka za pohodovú dovolenku plnú príjemných zážitkov a prekvapení. Prajem vám, aby ste si čo najdlhšie zachovali vysokú úroveň poskytovaných služieb. Tatiana

Zájazdy:

USA , Kanada , Aljaška (USA)

Expedícia Kamčatka – je tento zájazd pre mňa?

Keďže sme dvojka, ktorej vylihovanie na pláži stále nič nehovorí a preferujeme skôr netradičné dovolenky, našu pozornosť upútala ponuku expedičných zájazdov BUBO. Z ich pomysleného súboja vyšla Kamčatka pri predstave nezabudnuteľného pobytu v lone nedotknutej drsnej ruskej prírody ako jasný víťaz. Menší pokles euforického nadšenia nastal len vo chvíli, keď nám v kancelárii oznámili, že tento zájazd sa pre nedostatočný záujem ešte nerealizoval. Nakoniec však všetko dobre dopadlo a prvá desaťčlenná buboexpedičná partia vyznávačov bezprostredného pobytu v prírode bola 15.07.2012 o 06:30 SEČ vyexpedovaná do neskrotnej kamčatskej divočiny. Po krátko medzištátnom lete Viedeň - Moskva nás čakal jeden z najdlhších vnútroštátnych letov, ktorý si každý užíval po svojom. Podaktorí zaspali už na štartovacej dráhe, iní sa kochali pohľadom na krásu nedozierneho ruského územia z vtáčej perspektívy. Po pristáti nás na letisku v Jelizove čakal sprievodca Martin (inak špecialista na fínske dejiny, ale k tomu sa ešte dostanem). Vyzdvihli sme si batožinu a vydali sa do ubytovničky neďaleko Petropavlovsku-Kamčatskeho. Zvyšok dňa sme využili na ochutnávku ruských špecialít v podobe boršču, pelmeňov a vodky, poletovú relaxáciu v „hotelovom“ termálnom bazéniku a bližšie vzájomné zoznámenie sa. Po príjemne strávenom dni sa každý pobral vychutnať si prvú a nadlho i poslednú noc strávenú v pohodlnej posteli, pretože nasledujúcich pár noci sme mali naplánované stráviť v stane. Ráno sme sa zoznámili s ďalšími členmi našej expedície – terénnym autobusom zn. URAL, ktorému síce tiekol olej z motora, ale inak parádne autko, jeho šoférom, horským vodcom Viťom, kuchárom Maximom, jeho pomocníčkou a poďho v ústrety Národnému parku Paratunka. Asfaltovú cestu čoskoro vystriedala prašná štrková cesta ako stvorená pre náš tereňák. Prvú stanovú dedinku sme si založili strategicky pri potôčiku. Pomaličky sa zvečerievalo a my sme sa mierne skrehnutí pod rúškom hmly, za nie príliš priaznivého mrholiaceho počasia snažili postaviť ubytovaniaschopné príbytky. Naši svižnejší a zručnejší ruskí priatelia medzičasom postavili dva veľké stany slúžiace ako kuchyňa a spoločensko-jedálenska miestnosť, kde sme sa po celkom dobre vykonanej práci uchýlili. Tu pri pariacich sa hrnčekoch s čajom a predstave chladnej noci strávenej v stane zrazu zaznela otázka na zamyslenie: „Je tento zájazd pre mňa?“ Po chvíľke ticha však vďaka chutnej večeri, dostatočnému množstvu vodky a začiatočníckemu elánu namiesto paniky zavládlo v stane všeobecné pobavenie. Aj keď počasie ráno nevyzeralo o nič lepšie, všeobecné pobavenie pretrvávalo a veselo sme naskákali do autobusu. Po približne 45 minútovom stúpaní a zdolávaní krkolomného terénu, ktorým Ural prešiel, ako nôž maslom nikdy nedokáže, sme sa ocitli v slnkom zaliatej krajine. Ďalej už po vlastných sme pozvoľna stúpali k sopke Mutnovskij. Chodník, ktorý viedol skalnatým údolím, lemovali malé sírou do žlto-zelena sfarbené krátery s pobublávajúcim bahnom alebo vriacou vodou. Do nosa sa nám tlačil štipľavý sírny zápach, ktorému sme sa snažili ubrániť šatkami. Posledných pár metrov výstupu sme v sypkom sopečnom teréne zvládli pomocou lana a pred našimi očami sa v aktívnom kráteri spustilo prírodné divadlo. Vietor preháňal stúpajúce výpary, vďaka čomu sa striedavo skrývali a odkrývali iné časti krátera a my sme mali pocit, akoby sme každou sekundou stáli na inej sopke. Nebo bolo blankytne modré a okolité svahy krášlili celoročné ľadovcové útvary. Z nemého úžasu nás vytrhla až blížiaca sa skupina Moskvičov, ako miestni nazývali ľudí z Moskvy, ktorej sme museli uvoľniť priestor, pretože na úzky okraj krátera sa zmestila maximálne naša skupina. Pri návrate zo sopky Mutnovskij sme sa rozdelili na dve skupinky – akčnejší dobrovoľníci išli pešo do Malého údolia gejzírov. Tí menej akční sa k nemu nechali doviesť URALom. Akční mali zážitok z turistiky a gejzírov, menej akční z cesty Uralom a rampy, ktorú sa vodičovi podarilo strhnúť pri vstupe do areálu teplárenského závodu. Ďalšie dni si počasie zachovalo slnečný štandard, čo prispelo parádnym výhľadom najskôr zo sopky Gorelij a po cca 6 hodinovom výstupe aj zo sopky Avačinskij. Po piatich dňoch strávených viac (či) menej náročnou turistikou sme sa mihli petropavlovskou civilizáciou. Poobzerali sme si mesto, najedli sa v reštaurácii, osviežili si hygienické návyky a vyrazili na sever do Národného parku Kľučevskaja. Asfaltovú cestu čoskoro vystriedala prašná štrková cesta. Štrkovú cestu vystriedala lesná cesta. Po lesnej ceste nasledovali vyjazdené koľaje v hustom brezovom lese, miestami kvalitne rozbahnené. No a keď si šofér pred polorozvodneným korytom rieky spravil pauzu, neverím, tomu, že si väčšina z nás nemyslela, že do väčšej r... sa už určite nedá dostať. Všetko však dobre dopadlo. Kuchár si po ceste v kľude nazbieral kozáky na večeru, napílili a naložili sme drevo na URAL, pretože v tábore, kam sme smerovali, žiadne nebolo a dokonca sme opáčili aj pravé nefalšované kamčatské čučoriedky. No aká idylka. Náš posledný náročnejší výstup smeroval na sopku Ploskij Tolbačik. Jej vrchol sme v období zúriaceho kamčatského leta dosiahli pri teplote 0oC, snehových prehánkach a opäť otázke: „Je tento zájazd pre mňa?“ Ale aspoň sme si uvedomili, že Vianoce sú za dverami a možno by bolo dobré začať uvažovať nad darčekami. Nasledujúci deň sme sa prešli v sopečným prachom zdevastovanom mŕtvom lese a vyšli na poslednú sopku. Z tejto sme mali nádherný výhľadom na lunochodmi skúšanú mesačnú krajinu kontrastujúcu s modrým nebom s plávajúcimi bielymi obláčikmi a zasneženými vrcholkami sopiek v pozadí. Od takej nádhery sa len veľmi ťažko trhal pohľad a osobne sa mi zo všetkým výhľadov páčil najviac. Našu kamčatskú výpravu zavŕšil pohodový splav rieky Bystraja. Počasie nám už nenadelilo toľko slnečných lúčov, ako v predchádzajúcich dňoch a aj ďalšie tri dni skoro vkuse pršalo. Obalili sme sa teda do pršiplášťov, záchranných viest a ruského neoprénu pozostávajúceho z čižiem až po rozkrok a naložili sa do člnov. Chvíle na vode i v tábore sme si za spolupráce ruských priateľov spestrili čulým rybolovom. Neverili sme vlastným očiam, ale v niektorých miestach sa ryby vyhadzovali vysoko do vzduchu, akoby sa samé sa ponúkali na pekáč. V priebehu 10 minút sa aj úplný laik, ktorý videl udicu akurát tak na obrázku, mohol vychvaľoval úctyhodným úlovkom trepotajúcim sa v rukách. Pri predstave slovenského rybára vysedávajúceho celé hodiny s prázdnou udicou mi úprimná ľútosť zovrela srdce. Nechytiť tu počas troch dní ani jednu rybu sa dalo pokojne považovať za umenie. No priznajme si, aj taký umelec sa našiel, ... a ešte stratil aj dva háčiky. Jediné, čo ho ospravedlňuje, je že sa vyznal vo fínskych dejinách; obzvlášť zažiaril v momente, keď na mimochodom nadhodené „meno“ fínskeho generála z obdobia tzv. zimnej vojny: Makamuhomahomäkký, nadšene skríkol: „Áno, to je presne on!“. Vzápätí sa síce spamätal, ale už bolo neskoro. Ale späť k nášmu splavu. Z vlastnoručne nachytaných rýb nám kuchár pripravil vynikajúcu typickú ruskú polievku Uchu a rôzne iné gurmánske špecialitky v podobe steačikov a prvotriedneho čerstvého lososieho bio kaviáru. A nielen z rybárčenia a Maximovej kuchyne sme mali zážitok. Hneď v prvý večer splavu sme mali dokonca také šťastie, že sme videli tri skutočné, živé medvede. A nemyslite si, nebolo to, ako keď sa u nás zvyknú vídať biele myšky. Naozaj, len pár metrov od nášho táboriska sme videli bezstarostne sa poflakujúceho mladého medveďa a na druhom brehu rieky sa promenádovala medvedica s mláďatkom. A zatiaľ čo naši ruskí priatelia s rešpektom cúvali, my sme boli z približujúceho sa medveďa úplne hotoví a snažili sa urobiť čo najlepšie fotky. Poslednú noc sme strávili v hoteli, čo bolo v nadväznosti na nastávajúci let celkom fajn, najmä pri pomyslení na spolucestujúcich a fakt, že sme sa zasa päť dní nesprchovali. Večer sme sa ešte raz celá skupina stretla v hotelovej hale pri výbornom kaviáre, spomienkach. Dúfam, že sa na mňa spolupútnici nenahnevajú, keď za všetkých zhodnotím, že tento zájazd naozaj bol pre nás. Možnosť aspoň chvíľu pozorovať medveďa v prirodzenom prostredí, plaviť sa priezračnou riekou plnou rýb, zdolávať sopky, na vlastnej koži cítiť procesy dejúce sa nevedno ako hlboko pod zemským povrchom a stretnúť nových priateľov, v nás zanechala taký hlboký dojem, že ešte týždeň po návrate domov sme mestom blúdili, ako úbohé prázdne ľudské schránky bez duší – tie, nevediac sa odtrhnúť od nezabudnuteľnej krásy, zostali na výnimočnej Kamčatke. Macka a Juraj

Zájazdy:

Rusko