Referencie, recenzie a skúsenosti (119)

Skvele…

Skvele zorganizované, všetko klapalo ako hodinky. Skvelá partia ľudí a vynikajúca BUBO sprievodkyňa Katrin - dostala nás svojimi vedomosťami, znalosťou prostredia, ochotou, prístupom. Aj vďaka nej bol tento zájazd taký super. Ďakujeme BUBO. 

Zájazdy:

Vietnam , Kambodža

Ahojte „moji“…

Ahojte „moji“ Takto nás každé ráno privítala Monika a vyrazili sme po pamiatkach. Dnes je to už takmer týždeň od nášho návratu z Číny a stále sa nemôžeme aklimatizovať. Dôvod je prostý - Čínu treba naozaj zažiť a potom všetci pochopia. Každý sa ma pýta, čo sa mi najviac páčilo a ja každému odpovedám všetko! Každé mestečko, každý zážitok mal svoje čaro. Sme veľmi radi, že sme sa rozhodli pre tento BUBO zájazd. Chceme poďakovať miestnym čínskym sprievodcom a našej BUBO sprievodkyni Monike, ktorá bola úplne super. Už teraz rozmýšľame, kam pôjdeme najbližšie... toto bol náš prvý zájazd s BUBO, ale určíte nie posledný! Ešte raz veľká vďaka Monike a BUBO kancelárii.  S pozdravom Jojo a Katka 

Zájazdy:

Čína

tento zájazd je…

Tento zájazd je úžasný a takmer 2 týždne po návrate si uvedomujem, ako je Japonsko a jeho fungovanie návykové. A toto je asi jediná negatívna vec na tomto tripe - zistíte, že veci, ktoré by mali u nás fungovať úplne prirodzene Vám chýbajú a vraciate sa do európskej reality (teda skôr do tej slovenskej). Vyjadrujem veľké poďakovanie a obdiv Martinovi za parádne 2 týždne, úžasné zážitky a možnosť spoznať túto fantastickú krajinu.  Braňo Hanzel 

Zájazdy:

Japonsko

Asi pred dvoma…

Asi pred dvoma týždňami sa naša skupina vrátila z cesty Po stopách Mayov. K písaniu som sa rozhýbala až teraz, vďaka jednému zo spolucestovateľov (Pišta, ďakujem ti!), keďže mi vo veľkom začal posielať sľúbené fotky :) Ubehlo to všetko tak rýchlo a vo mne zostali nezmazateľné spomienky. Prešli sme si 5 krajín (Mexiko, Belize, Guatemala, Honduras a El Salvador). Keď som sa vrátila domov, každý sa ma pýtal, čo bolo úplne naj. Ja mám pred očami stále tie výrazy tvárí domorodých obyvateľov. Ich hnedé okrúhle oči plné očakávania niečoho, čo možno nikdy nepríde. Ukrývali v sebe všetko – otvorenosť, láskavosť, chuť rásť, hoci výška je občas nutne daná a niet kam ísť. Mexičania sú presne ako z telenovely: rifle, kožený opasok, košeľa a veľký úsmev a sem tam ten kowboyský klobúk. Jedlá čo nemajú chuť a nádherné azúrové pláže. Vystreté pyramídy, ktoré sú rovno nad Karibikom a sprievodca, ktorý sa pýši tým, že v máji sa mu narodí May – syn. Leguány hádžu pózy na skalách a mi sa predbiehame v tom, kto má lepší záber. Černošské Belize trochu naháňa strach a my sa nevieme dočkať rána :) Ale večerná prechádzka na zelenom ihrisku plnom detí, mladých a stánkov z ktorých štipľavá chuť priam sálala zahnala naše obavy. Navyše, ešte v Belize sa nám podarilo umyť si zuby cukrovou trstinou :-P Veľká sranda bola aj skupina „Kokosový olej“. Keď začali hrať, rýchlo sme im dali peniaze, aby prestali :) skupina bola založená asi veľmi rýchlo – v momente, ako nás zbadali v meste :) Guatemala je pre mňa krajina zázrakov, kde je dorozumievacím jazykom úsmev, alebo spenglish (mix španielčiny a angličtiny). Ale ja odporúčam ten úsmev – dohodnete sa skôr :D Vďaka našej BUBo sprievodkyni Katke sa predo mnou otvoril dávny svet Mayskej civilizácie a jej dobytia. Všetko na tom je fascinujúce a ešte fascinujúcejšie bolo ako to Katka podala. – Ako sa dobyvateľ Cortes objavil v zbroji na koni a leskol sa ako Syn z Nebies – a Mayovia mu to uverili.. Dychtivo som hltala každé slovo. Všetko som si predstavovala a v duchu som sa preniesla do tej smutnej doby kedy sa existencia jednej civilizácie začala rozpadať a ich dni slávy sa blížili nenávratne ku koncu. Mayovia, ktorí sa počas ich vlastnej histórie v bielych iba sklamali sa dnes na nás opäť usmievajú a dávajú nám aj to posledné lebo veria v dobro. Dojalo ma, keď nám v jednom domčeku na rieke Isabal otec rodiny dal to najvzácnejšie čo doma mal – ľad – len aby nám zvedavým turistom predviedol ako z neho pripravuje zmrzlinu. Pre nás všetkých bol obrovský zážitok presun po pralese El Petén a postupné objavovanie odkrytých pyramíd a opäť – starého sveta Mayov. Tu vznikli fotky, z ktorých mám dnes najväčšiu radosť – opičky Spider Monkey – mláďa vykúkajúce z maminkinho vaku. Honduraské dedinky nás objali svojou zeleňou a ich kopce pred nami akoby skrývali Mayské komunity, ktoré ešte stále žijú tradičným spôsobom – aspoň sa to tak hovorí. Ale tradície v modernom svete sa len ťažko udržujú. Dva protipóly na seba narážajú a to nutne spôsobuje že pevná pôda pod nohami sa akoby strácala pred očami tak našimi ako ich. Mala som pocit že všetky zvieratá sú domáce – nielen psy a sliepky, ale všetky! Aj tie, ktoré my považujeme za divoké. Supy sa tiež tvárili, že majú svoj domov u domácich :) Po hrebeňoch krajiny sme prešli na koňoch. Pre mňa osobne to bol skvelý zážitok. Mala som to šťastie že mi bola pridelená kobyla menom Butterfly, ktorá ma poslúchala na slovo a ja som si cválala, až sa za mnou prášilo so širokým úsmevom na tvári. Mám ešte jednu spomienku, na ktorú nikdy nezabudnem a ktorá nejakú časť vo mne určite zmenila. Spomienka, ktorú ale nedokážem a možno nechcem opísať. Jeden pohľad hnedých očí, ktorí chcel tak veľmi zmeniť svet... ten svoj - vlastný... El Salvador nás vytrhol zo sna svojimi čiernymi plážami a hrôzostrašnými vlnami, a omámil silnou arómou na neuveriteľnom rybom trhu. Najviac na mňa zapôsobila tá pohostinnosť, skromnosť a chuť bojovať. Ako povedala Katka: „Salvador sa snaží.“ Bolo to cítiť všade, Salvador sa naozaj s veľkou chuťou zbiera z popola a zo všetkých síl pre nás znáša to najlepšie čo má. Spolu s Katkou aj ja držím Salvadoru palce. Okrem toho, varia skvelé morské príšery, ktorých čerstvosť sa vám rozplýva na jazyku :) Púť sme ukončili znova v Guatemale, kde sme navštívili školu do ktorej chodia Mayské deti, prešli sa po Antigue – meste kde je trávenie dôchodku „in“ a vystúpili sme na sopku Pakkaya, kde sme si nad horúcimi lávovými kameňmi opiekli marshmallow. Katka, ďakujem hlavne tebe za to, že si z mojej cesty urobila zážitok. Si neskutočne schopná a šikovná. Každý jeden veľký problém si vyriešila, splnila si aj najabsurdnejšie požiadavky mojich spolucestujúcich, bola si neskutočne ústretová, milá a starala si sa o nás ako o vlastné deti :) Zažili sme toho určite viac, možno si každý z nás pamätá niečo iné, ale toto je to, čo ostalo vo mne a čo som si priniesla späť domov. Tak, keď sa ma znova niekto opýta, čo bolo to naj – poviem určite – obyvatelia Strednej Ameriky, pretože sú to práve ich snahy, sny, úsmevy a chuť bojovať, ktoré ma inšpirovali k napísaniu tohto článku. Spoznanie ich reality mňa samu obohatilo v mnohých veciach. Držím im palce, aby bolo v ich silách a osude zlé veci zmeniť a tie dobré zanechať. Veľa šťastia!

Zájazdy:

Mexiko , Belize , Guatemala , Honduras , Salvador

Už je to pomaly…

Už je to pomaly mesiac, čo sme sa vrátili z Kuby a je najvyšší čas napísať zopár ďakovných riadkov na BUBO a hlavne na Ivana - nášho BUBO sprievodcu. Kuba absolut total je evidentne super zájazd sám o sebe, ale absolut absolut total robil pre nás z neho Ivan. Je inteligentný, vtipný a tolerantný. Ukázal nám skutočnosti tak ako sú, dostal nás tam, kam štandardné skupiny ani nechodia. Kŕmil nás počas presunov históriou Kuby vo svojom jedinečnom podaní, kde nechýbal humor a irónia. Boli to však predovšetkým fakty, nechal každému priestor na vlastný názor. A tie jeho rečnícke rozcvičky s mikrofónom v ruke - keby s nimi prestal, pocítili by sme abstinenčné príznaky. Všetko vybavil a zariadil, nezažili sme jedinú nepríjemnosť. Ivan a Kubánci - to boli iba úsmevy, radosť zo vzájomného stretnutia a snaha si vyjsť v ústrety. Videli sme Kubu tak ako sa patrí s autentickými zážitkami a nie iba z pláže. Ale boli aj pláže. Hor sa na Kubu priatelia!  Peter a Elena 

Zájazdy:

Kuba

Pripajam sa k…

Pripájam sa k názoru Lenky a Peťa. Katrin ďakujeme za ochotu :) odporúčam všetkým Vietnam a Kambodžu. Gabi 

Zájazdy:

Vietnam , Kambodža

Milá sovičko,…

Milá sovičko, nebudu opakovat, co je již mnohokrát napsáno - jedním slovem nadšená!!! Co jste slíbovali a já zaplatila, bylo splněno na 1 s pěti hvězdičkami. A díky Michalovi jsme se nedívala jenom vlevo a vpravo, ale vím i o životě na této nádherné krajině, o které někteří mudrujou a nikdy tuto zem nenavštívili. Díky. Kamila 

Zájazdy:

Kuba

Milí Bubáci,…

Milí Bubáci, konečně se dostáváme k tomu abychom ohodnotili krásný zájezd do Vietnamu, který byl od 1.4. do 16.4.14. Byl to naprosto úžasný zájezd, vynikající parta lidí a jako třešnička na dortu byla skvělá BUBO průvodkyně Katrin. Program byl super, naplněný do poslední chvilky. Spoustu jsme toho viděli, zažili, ochutnali vynikající místní jídla, odpočinuli si u moře. Bylo to naprosto skvělé a ještě jednou moc děkujeme Katrin, protože to byla hlavně její zásluha, že všechno klapalo a všichni byli milí, vstřícní a přátelští.  Karzelovi 

Zájazdy:

Vietnam , Kambodža

S BUBO sme boli…

S BUBO sme boli na dovolenke prvýkrát a neľutujeme. Boli sme veľmi spokojní, program splnený do bodky a to aj vďaka našim skvelým BUBO sprievodcom Ivanovi a Petrovi, ktorí nás sprevádzali počas našej cesty. Vždy správne naladení, s množstvom informácií o krajine, ani dlhšie presuny nám nerobili problém, všetko sme zvládali v úplnej pohode. Sú to jednoducho ľudia na správnom mieste a svoju prácu odviedli na viac ako výbornú. Poznávací zájazd je dobre kombinovaný s oddychom - hoteli kvalitné, jednoducho super. Už teraz začíname plánovať svoju ďaľšiu dovolenku a určite s BUBO. BUBO-správna voľba! Eva a Ján Lőwy

Zájazdy:

Kuba

Ahoj,boli sme,…

Ahoj, boli sme, zažili sme, videli sme a nezabudneme. Spoznali sme super ľudí, videli krásne krajiny a ako hovorí BUBO sprievodca Michal- zresetovali sme a dobili baterky. Chceme sa mu poďakovať a pochváliť ho za neustále vytváranie priateľskej atmosféry, ukočírovanie rôznych typov ľudí a stále dobrú náladu. Michal je super parťák a obrovský profesionál, ktorý robí tento zájazd výnimočným. Paľo a Eňa

Zájazdy:

Rusko , Mongolsko , Čína

Sny si treba plniť.…

Sny si treba plniť. A tak som sa prvý raz zveril do rúk BUBO. Z pohľadu vekového priemeru určite nie som typický BUBO klient – to ale na jednom z koncov sveta vôbec nezavážilo. Keď už tam raz ste, hodláte si to užiť po svojom. Osobné voľno teda využijete a s chuťou sa „stratíte“ v uliciach slnkom zaliateho večerného Vancouveru, jedného z najkrajších miest, aké som zatiaľ videl. Rád by som vyzdvihol logistiku všeobecne a ochotu BUBO sprievodcov operatívne prispôsobovať program želaniam konkrétnych klientov – kto chcel, vyviezol sa na kopec lanovkou a koho svrbeli zavčas rána backpackerské nohy, toho náš sprievodca prevetral a vyžmýkal zopár kvapiek potu pri pešom výstupe. Lapajúc po dychu vám pri tom stíha odpovedať na otázky o pôvodnom obyvateľstve, či miestnom sociálnom systéme. Pôvodné obavy, že som úspory vrazil miesto exotiky do príliš „civilnej“ a civilizovanej destinácie, neboli na mieste. Váhajúcich môžem len postrčiť zo skaly. Okrem „common knowledges“ točiacich sa okolo krásnej prírody, aj z iného uhla má Kanada čím prekvapiť a zaujať – pre ten pocit, že ste navštívili Far-Far-Away-Kingdom, netreba nutne ísť do exotiky. Stačia malé veľké veci. The heart of every country is the people. Vyslúžilý, vtipom sršiaci japonský účtovník, ktorý sa nejako ocitol za volantom nemotorného Ice Exploreru. Nádherné bankovky. Aj ten posledný rozgajdaný predavač na odľahlej pumpe sa vás zdvorilo pýta, ako sa dnes máte. Alebo jeho absurdne čestná kolegyňa vo Vancouveri, ktorá na mňa pri východe kričala, nech sa vrátim, lebo mi málo vydala. Nuž teda podídete bližšie. Ospravedlňuje sa vám, má dnes toho dosť. Nie som miestny, však? S úsmevom si vypočuje, ako ste z krajiny, kde by ju za toto konanie vysmiali, len teraz prileteli a ako už zasa hneď musíte aj odletieť. Stroj času, sedemdesiate roky - truckerské bagety, ktoré pod nápisom „beef“ ukrývajú tej hovädziny štyri tenké vrstvy. 5 dolárov je pritom pre miestnych smiešna suma. Eleven in the morning – „skoré“ ráno po Canada Day zastihne domácu patriotku v „hangover“ nálade vyspávajúc na prestretej kanadskej vlajke a s vedľa starostlivo uloženými lodičkami. Nezdržujete sa dlho, aby sa nezobudila a vy nestihli zistiť jej čínsky pôvod - multi kulti Vancouver. Náš BUBO sprievodca nám všetky podstatné a zaujímavé reálie ochotne priblížil a občas simultánne zápasil aj s únavou. Takých 450 km z Vancouveru do Kamloops sme rozložili na celý deň a s občasnými foto zastávkami a prechádzkami prekonávali až do zotmenia. Typický malomestský motel, pri pohľade naň sa v mysli usadia scény z filmu „No Country For Old Men“ – eufemisticky vzaté máte vcelku problém zaspať. Ráno ďalej. Jirko mal buldočiu povahu a ak mu neutrhnete hlavu, do cieľa sa s vami nejako doplazí. Ďalší večer sme tak už trávili v nádherných horách parku Jasper – tu strávené tri dni považujem za vrchol cesty. Rozhodne sa tam dá ostať aj dlhšie, rešpektoval som však, že charakter zájazdu je poznávací, nie turistický. Sprievodca vám ale v čase osobného voľna vie vhodnú túru odporučiť, doviezť a odviezť vás z miesta činu naspäť. Nedá sa všetko, ale dá sa veľa, keď sa chce. To je aj jednou z nevýhod akéhokoľvek organizovaného zájazdu - všetky želania sa vám splniť nemôžu a všetko sa kvôli neúprosnému itineráru stihnúť nedá. Jedine, že by ste to obrátili na výhodu a brali to ako dôvod vrátiť sa. Challenge accepted. Treba ale uznať, že trasa je pripravená tak, aby ste za dva týždne videli čo najviac z krajiny, ktorej rozľahlosť vás dostane do kolien až na mieste. Nie ste ešte tak scestovaný a ak ste v tak veľkej krajine nikdy neboli (ako že neboli), nič a nikto vás na tie pocity nepripraví, a to je práve super. Uprostred prérie – tráva, tráva, tráva, tráva ...zelovoc! Premýšľajme, diskutujme: Who´s gonna buy that apple? Chvíľu na to vás pomaly líže 16 kolesový nablýskaný truck. V hlave „Runnin' Down A Dream“ – do miestnosti vstúpil Tom Petty. Benzínová variácia na americkú slobodu č. 23f. A to hebedo sa mučivo pomaly presúva späť do pravého pruhu, na špztke svieti „Beautiful British Columbia“. Dokonalé. Tu a tam voľne pohodený domček s malým traktorom – „In the middle of nowhere“ usadlosti vo svetle hasnúceho najdlhšieho dňa v roku. Choďte do toho! Preferujete miesto pláže a mojita tie pocity byť obklopený 3000+ metrovými horami a pri tom premýšľate, aké úžasné sily sa na týchto výtvoroch veľmi dávno museli podieľať a čím si vôbec ľudstvo takéto veci zaslúžilo. Aj pri dnešnej globalizácii a dostupnosti všetkého všade vás ešte vie nadchnúť taká obyčajná vec ako fakt, že ste sa ocitli na druhej strane oceánu a s nadšením sa tu tomu snažíte dostať pod kožu. Na západe Kanady, kde kilometer štvorcový sa stáva milimetrom a kde indický taxikár vás vezie na letisko odbočujúc doprava na červenú. A nechali ste tam kanadský štvrťák pre šťastie. Že sa ale vrátite, to viete aj bez neho. No a Bubáci sa tam teda popritom motali tiež. Ale bez srandy, chalanom vďačím za to, že všetko bolo skvele zorganizované, pripravené, naplánované a ja som mohol mať dva týždne hlavu v oblakoch. Vďaka, Jirko, Martin, Staňa - za serióznosť, informácie, prístup – to patrí aj každému v kancli, kto priložil ruku. 

Zájazdy:

Kanada

Milí Bubáci

Milí Bubáci a ostatní nadšenci cestovania ohayo :-)! S BUBO som podnikla zájazd Japonsko – zlatá cesta v apríli 2014. Japonsko pre mňa predstavovalo už dlhší čas dreamcountry. Netušiac, že si tento môj cestovateľský sen tak skoro splním, som aspoň študovala o Japonsku a Japoncoch všetko možné aj nemožné :-). Od historických reálií cez kultúrno-sociologické štúdie, až po články z novín, blogy cestovateľov atď. Nehovoriac, že aj mojím najobľúbenejším autorom beletrie je už dlhý čas Japonec Haruki Murakami :-)! A videla som aj „must-see“ filmy (Lost in Translation, Pamäti gejše a iné). Očakávania som teda mala neskutočné a o to viac som sa aj bála, či sa naplnia :-). Bez prikrášlení hovorím, že cesta stála za to (za všetko) a došla som nadšená omnoho-viac, než som si myslela :-). Po iných cestách v Ázii a Južnej Amerike musím povedať, že ako ma fascinuje Ázia svojou inakosťou (Južná Amerika je parádna, ale predsalen európskejšia), Japonsko sa vymyká ešte aj celej Ázii. Nedá sa porovnať v podstate s ničím, je totálne exotické. Tradičné, aj hypermoderné, noblesné, vkusné, chutné aj voňavé, inšpiratívne! Od mrakodrapov a futuristických stavieb (napr. v Tokiu, Hirošime, Osake), nákupných ulíc s top butikmi (napr. na Ginze), obchodno-zábavných štvrtí s obrovskými reklamnými projekciami (Tokio, Osaka), cez prekrásnu prírodu vrátane národných parkov (Hakone s Kegon Falls, vulkanické údolie Ówakudani) a voľne sa pohybujúcich srniek (Nara, ostrov Mijadžima), až po množstvo (skutočne množstvo) budhistických chrámov, šintoistických stavieb, dokonca aj hrady (napr. v Osake) ... a ešte k tomu zenové záhrady a farebné kvitnúce sakury :-). Japonsko je jedna z najcivilizovanejších krajín sveta, krajina s najlepšími službami na svete, veľmi bezpečná, má čo cestovateľovi ponúknuť a dovolím si tvrdiť, že prekvapí aj skutočne scestovaných, vyšantených cestovateľov, ktorí si možno myslia, že ich už nič neprekvapí :-)! Pochopiť Japoncov a Japonsko je však komplikované a o to sa pri cestovaní samozrejme ani netreba vehementne snažiť. Ak by ale niekto chcel, mne osobne sa k Japonsku podarilo mentálne a dušou ako-tak priblížiť asi najviac vďaka knihe „Japonsko za zrcadlem“ od p. Alana Macfarlena (prof. z Cambridge). Nie komplikovaným štýlom písaná, za to poučná kniha - fajn sonda do toho, prečo sa Japonsko vymyká zbytku sveta, čo ho asi (naozaj len ASI – nakoľko "nejaponec" nemá šancu v celosti pochopiť japonský svet) robí jedinečným, tak okato odlišným a láka ako magnet cestovateľov z celého sveta (čo je ale super, ešte stále nie veľa cestovateľov, a teda sa nemusíte báť más turistov)! Videli sme toho neúrekom, mňa nadchlo úplne všetko, od moderného a pritom ultračistučkého Tokia, cez Nikkó („Nehovor o kráse, kým si nevidel Nikkó), starobylú Naru, nádherný ostrov Mijadžima, Kamakuru, Osaku, Hirošimu atď., až po moju srdcovku – Kjóto a jeho preslávenú historickú štvrť Gion z čias šogúnov (Tam, kde gejše dávajú dobrú noc), s drobnými uličkami, lampášikmi a čajovňami. Len v samotnom Kjóte je neuveriteľných cca 1600 budhistických chrámov a 400 šintoistických svätýň. Čo k tomu ešte dodať :-)? Že tú krásu môžete na mieste ešte zapíjať extra kvalitným zeleným čajom, vychladeným pivkom Kirin, saké (Nekdo to má rád horké a nekdo chlazené :-) alebo whisky yamazaki, zajedať sushi alebo stovkami čerstvo pripravených delikátnych jedál, z ktorých si nebudete vedieť vybrať. A aby toho náhodou nebolo „málo“, dostali sme aj prídavky „made by BUBO“ resp. „made by profi BUBO sprievodca Maťo“ v podobe napr. baseballového zápasu, tréningu kendo, relaxačných teplých kúpeľov (onsen-mánia) a jednej jazdy fantastickým šinkanzenom navyše :-)! V Japonsku ma očarilo ešte napríklad aj to, ako všetko „klape“ (precíznosť na najvyššom stupni vo všetkých službách od dopravy cez ubytovanie, stravovanie, všetko – musím povedať, že po návrate na Slovensko som bola celkom dlho rozčarovaná z toho, ako to tu funguje/nefunguje, resp. ako sa k zákazníkom správajú naši poskytovatelia služieb a nielen k zákazníkom, ale všeobecne ľudia k ľudom). Ďalej ma očarilo, ako je v Japonsku všetko čisté a voňavé (ešte aj v obrovskom Tokiu by som si v pohode sadla na chodník, tak čistulinké bolo a aj vzduch bol svieži, tichomorský) a napokon, dychvyrážajúca úctivosť a slušnosť ľudí (toto som naozaj nikde inde nezažila, ale Japonsko je tým vlastne aj notoricky známe) ... proste, cítila som ako na inej planéte, ale veľmi veľmi príjemnej planéte :-)!. Pre cestovateľa je čerešničkou na torte asi aj to, že Japonsko je plné paradoxov. Ako sa hovorí, keď príde Európan do Japonska, doslova nerozumie tomu, čo vidí :-) a niečo sa mu zdá aj naopak. Na taxíky sa nemáva naším gestom (to predstavuje výzvu do boja), v reštaurácii sa Vám uklonia a poďakujú ešte predtým, než si vôbec niečo objednáte, šofér busu sa Vám ospravedlní aj v prípade, že Vás do cieľa dopraví skôr (opačný scenár, a síce, že by čokoľvek pojazdné od busu, vlaku, metra po šinkanzen meškalo, neprichádza v Japonsku do úvahy!), okná sa neotvárajú dovnútra, ale zasúvajú sa do seba, knihy sa čítajú odzadu, raňajky sa začínajú polievkou miso a ryžou, toalety sa splachujú spôsobom, ktorý si treba naštudovať a majú vyhrievané sedadlá, sprchu, vône, niektoré aj hudbu, farba smútku je biela (nie čierna), pri zoznámení nie je slušné podať Japoncovi ruku a už vôbec nie ho vybozkať na líca :-), použiť slovo „nie“ je v podstate nemysliteľné (od turistu sa však jemne toleruje), ale ak sa napríklad nesprávnym spôsobom spýtate ultra-zdvorilého Japonca na cestu (položíte otázku „idem správne týmto smerom?“), nečakajte, že on Vám v prípade, ak aj správne nejdete, odpovie inak než „áno“ (nieže by Vám chcel uškodiť, on len chudák nechce / nevie / nemôže povedať striktné „nie“). Ako obvykle, aj teraz musím pochváliť BUBO :-)! Ak poviem, že všetko bolo japonsky perfektné, tak to snáď hovorí za všetko! Klasicky a tradične, všetko na jednotku :-) a som veľmi rada, že som túto cestu (keďže som išla naozaj s obrovskými očakávaniami a nadupaná vedomosťami :-) absolvovala práve s BUBO! A keďže, okrem osobného (pozitívneho) naladenia cestovateľa a úrovne organizácie cestovnej kancelárie (v prípade BUBO skvelej úrovne), závisí celkový dojem z cesty aj od samotného delegáta, chcem týmto vyjadriť hlboký obdiv a poklonu Maťovi – zlatý, príjemný chalan, parťák, cestovateľ srdcom aj dušou a chodiaca encyklopédia :-) (vyštudovaný historik)! Arigato gozaimas za všetko vrátane záchrany, keď som sa zamotala v Kamakure a nechtiac rozohrala akciu „Lost in Translation in Kamakura“ :-). PS: Ak chcete dostať „injekciu“ v podobe doposiaľ nepoznaného, takého, čo ste ešte nevideli a nezažili a to celé mať zabalené štýlovou mašličkou, potom naozaj vrelo odporúčam práve Japonsko :-). Janka Onufráková 

Zájazdy:

Japonsko