Etiópska káva V domovine najpopulárnejšieho nápoja

Za 25 rokov, čo brázdim našu planétu, vidím, ako káva dobýja svet. V Indii, krajine čaju, každoročne pribudnú tisícky nových kaviarní. Veď aj my na Slovensku sme sa naučili pripravovať kávu, a mnohí ju už vedia vychutnať a posúdiť kvalitu. To nebývalo. Naopak, bez kávičky si mnohí nevedia predstaviť svoj dobrý deň. Podobne, ako je vegetariánstvo a vegánstvo moderné aj medzi mládežou, je moderné aj pitie kávy. A rodičia to deťom dovolia napriek tomu, že im to ich rodičia nedovolili. Praženie kávy síce vytvára karcinogény, ale čo už, žijeme v takej dobe, hovoria si. Chodím po celom svete a ochutnávam kávu. Na plantážach som bol v Guatemale, na Big Islande na Havaji, v Indonézii, v Rwande, v kopcoch Blue Montain na Jamajke…musel by som písať dlho. Spomínam si na svoju prvú čerstvú kávu, ktorú som ochutnal v Barme v roku 1997. Zaspal som vtedy v kláštore, odkiaľ ma vyviezli vojaci chunty, ktorí nevedeli, čo so mnou majú urobiť. Omylom som sa dostal do hĺbky Šanských vrchov, kde som nemal čo robiť. Bolo to dávno predtým, než tam prišli bežní turisti – je to ako dnes ísť do Guinei Bissau, či do Gabonu. Ujal sa ma jeden Barmčan, ktorý sa narodil v Hamburgu a v Barme predával značku Mercedes a potom ho chunta “upratala” sem na vidiek. Tento elegantný pánko bol extrémne vzdelaný, rozprával plynule po nemecky aj anglicky a odviedol ma k sebe do malého domčeka. “Nedáš si kávu?” Asi som rozmýšľal, či si dám, lebo pokračoval “priamo z mojej záhrady”. Vtedy málo kto v Barme vedel, čo turisti chcú, veď turisti neboli, ale tento vzdelanec vedel, že toto zaberie. A mne vtedy káva prvý raz zachutila. Druhý raz som podobnú vec zažil pri výstupe na Pico Turquino vo vrchoch Sierra Maestra. Ten výstup nie je ťažký, ale zasa ani ľahký; pri návrate ma ponúkli kávou, ktorú pražili na čomsi, na čom naši robotníci preosievajú piesok na stavbách. Vyzeralo to hrozne, kávu potom podrvili niečím v provizórnom mažiari a ja som sa so škaredého pohára, nebola to ani šálka, napil. A opäť mi to skoro vyrazilo mozog, teda to centrum chute v temennom laloku mojej mozgovej kôry. Asi to vždy bolo aj tými podmienkami okolo mňa, to je tak vždy, ale bolo to aj čerstvosťou a kvalitou. Tí ľudia vyberú pre seba najlepšie zrnká. Je to jednoducho úúúúžasnééééé. No a to isté sa deje v Etiópii. No tu je rituál kávy úplne bežnou vecou a dá sa teda garantovať, že ho zažijete. Nemusíte nikam šliapať a ani riskovať život na expedíciách. Etiópia je príjemnou krajinou, taká polnočná Európa – teda ak pôjdete s BUBO, budete to tak vnímať. Doslova sa kávovej ceremónii v Etiópii nevyhnete. Podobne, ako si my dávame štamprlíky na privítanie, tu pre vás rodina pripraví ceremóniu. Očakáva sa, že vypijete 3 šálky. V najnovšom magazíne TIME (May 15 2017) sa na strane 3 píše, že vedci tvrdia, že zdravé je užiť maximálne 4 kávy denne. Takže ste stále v limite. Na zem rozložia špeciálnu trávu, na to postavia špeciálnu nádobu, v ktorej sa nič iné nevarí, iba káva. Do vedľajšej nádoby nakladú uhlíky a do toho vhodia ten najlepší frankincense. My si myslíme, že je to jedno, ale aj v tomto je veľký rozdiel, raz som bol v takej manufaktúre v Jemene, kde mi to vysvetľovali. No najprv čerstvú kávu vložia do takého sitka, kde ju upražia. Na uhlíkoch v obývačke, každý to tak robí. Celý dom rozvoniava, keď je to hotové, zoberú tie upražené zrnká a nechajú vám ich ovoňať pod nosom, takto sa to robí vždy. Vy si aj dlaňou tú voňavú arómu (myslím si, že práve kvôli tomu sa káva presadzuje nad čajom) naberiete k svojmu nosu a je to úžasné. Potom sa zrnká rozdrvia v mažiari a varia. Kávička sa servíruje v špeciálnych šáločkach, ktoré sú pýchou každej rodiny a je to bomba, je to lepšie než akékoľvek espresso v Ríme. Etiópska kávová ceremónia by mala byť zaevidovaná UNESCOM. Najlepšia káva sveta je ktorá? Už aj na Slovensku poznáme cibetkovú Kopi Luwak. Super meno má spomínaná Blue Mountain coffee z Jamajky a Kona z Havaja. Ja mám rád všetko z Nikaraguy, a okrem rumu Flor de Cana, aj ich kávu. To isté si myslím o Kube- o ich káve ešte len budeme počuť. Indonéziu som spomínal. Mám rád kávu z Burundi, priamo v Bujumbure na brehoch jazera Tanganika, tá káva sa taktiež postupne presadí, je super! Všetky sa zhodujú v tom, že sú pestované na úpätí hôr v tropickom prostredí, na unikátnej, často sopečnej pôde a následne väčšinou ručne zbierané (dokonca aj na Havaji, kde je práca drahá). No Etiópska káva predbieha tie ostatné v niečom, čo oni nikdy nebudú mať. V Etiópii káva vznikla!!! Nevieme, či je legenda o pastierikovi, ktorý si všimol, že ovečka, čo jedla červené bobuľky z tamtoho kríku, bola následne najčulejšia a následne to vyskúšal na sebe a vedel kráčať dlhšie než iní.. Každopádne, káva pochádza odtiaľto – veď som už v predchádzajúcich príspevkoch písal, že Etiópia je krajina VZNIKU. Takže nielen maratónci, Etiópia = kávička. Na zdravie! Foto: Etiópska káva je dobrá aj tým, že všetko je absolútne BIO. S dreveným pluhom obrábam budúce kávové pole vo výške 2900m severne od Addis Abeba. V ľavej ruke šľahám koženým bičom. Obrázok sa dá zväčšiť, ak si kliknete na názov príspevku.