Referencie, recenzie a skúsenosti (138)

Poďakovanie..

Vážení priatelia, Bubáci! V dňoch lete 2012. sme sa zúčastnili na BUBO zájazde Taiwan-Macao-Hongkong. Aj keď hodnotiaci dotazník sme odovzdali sprievodcovi zájazdu, musíme vyjadriť svoj názor aj takouto formou: Excelentný zájazd s absolútne excelentným sprievodcom. Sme radi, že na Slovensku máme takúto cestovnú kanceláriu. Ten zájazd nemal chybu po žiadnej stránke. Doprava, ubytovanie, program, všetko na najvyššej úrovni. Sprievodca zájazdu - absolútna špička. Jednak po stránke odbornej i ľudskej. Perfektne ovládal všetko, čo sa od dobrého sprievodcu vyžaduje: históriu, súčasnú situáciu, miestopis, orientáciu v teréne. Inteligentný, múdry, ochotný, disciplinovaný, milý, ani náznak nevôle alebo neochoty počas 24 hodín denne. A hlavne (neberne to doslovne): Marek nás takmer zničil. Od nevidíč do nevidíč. Avšak: za dobrý poznávací zájazd pokladáme taký, kde sprievodca účastníkov zájazdu zničí. Nejdeme predsa na druhý koniec sveta preto, aby sme oddychovali alebo nudili sa. Na to bude dosť času na druhom svete. A to už máme s manželkou 71 a 69 rokov a precestovali sme celý svet. Na záver: 1) ten zájazd nemal chybu, 2) vynikajúci sprievodca. Suma sumarum: absolútny TOP. Vďaka Vám, aj sprievodcovi Marekovi. Ste skutočne perfektní. So srdečným pozdravom a dovidenia na ďalších Vašich zájazdoch.Manželia Červeňanskí 

Zájazdy:

Taiwan , Hongkong , Macao

Naše očakávania sa naplnili..

Vlaku, brezám, vodke a Džingischánovi zdar! ... alebo ako bolo s BUBO na Transsibírskej magistrále Transsibírsku magistrálu sme s BUBO a Martinom absolvovali v prvom tohtoročnom termíne a nemáme inú možnosť, ako uznať, že sa z toho netradičného putovania v nás natrvalo usalašili nezabudnuteľné zážitky a spomienky, ktoré každým dňom za znenia chytľavej melódie „Džin-Džin-Džingischán“ dozrievajú ako výborné vínko. V rámci celkového hodnotenia dovolenky môžeme povedať, že naše očakávania sa naplnili, v mnohých prípadoch dokonca na 125%, ale poďme pekne poporiadku...od začiatku v Moskve. Ruský vláčik si svoju povinnosť vyštartovať z jednej z moskovských železničných staníc splnil na minútku presne, v krajine za oknom sa rozpútalo brezové šialenstvo a úspešnosť odolania blahodárnym účinkom opojnej ruskej vodky konvergovala v kupé okupovaných naším zájazdom k nule. Voľné chvíle vo vlaku sme si vypĺňali čítaním knižiek, budovaním nových družieb a spánkom. Po vyše troch dňoch naložených v ruských vozňoch a vodke padli vhod dva príjemne strávené dni pri Bajkalskom jazere. Odtiaľ to bolo už len na zhruba 36 hodinový skok do Mongolska, s prestávkou na rusko – mongolských hraniciach, kde nám v príjemne vyhriatych vozňoch robili spoločnosť prítulné komáre veľké ako pol Matičky Rusi. Zopár ľuďom sa ich podarilo zmiesť, Metelicou. Najsilnejší dojem v nás zanechalo Mongolsko, ktoré sa v skutočnosti ukázalo ako veľmi zaujímavá krajina s nádhernou prírodou, národným parkom, neskutočným množstvom všade pobehujúceho mäska pod mlsný slovenský mäsovoorientovaný jazýček a nezabudnuteľnými taxikármi, pred ktorých umením poznania aj tých najtajnejších uličiek Ulaanbaataru, sa nedalo inak, ako zložiť klobúk. Neraz sa nám stalo, že len čo sme sa v dobrej viere nakufrovali k veselému Mongolovi šípiacemu aspoň aký-taký tugrík do auta, neprešli sme ani 3,28 m a už sa „taxikár“ pýtal na cestu Ulaanbaatarčanov postávajúcich okolo. No zážitok ... :-). Poslednú tretinu našej púte si čínsky vlak uhryzkával už z koľajníc s normálnym rozchodom a sieť železničných tunelov vybudovaná v kopcoch pred Pekingom stála zato. Posledné dva dni sme strávili vo výnimočnej spoločnosti čínskeho jedla - seriózneho aj potvoriek, zakázaného mesta a Čínskeho múru - porobili sme ešte zopár posledných fotiek, na ktorých medzi drobnými Číňanmi vyzeráme ako v nadmernej veľkosti a poďho na letisko. Ej, bolo by veru ešte o čom písať, nebudeme to už však naťahovať a v naivnej domnienke, že sa až sem aspoň nejaká ochotná čitateľská duša dostala, prejdeme konečne k záveru, kde vyjadrujeme obrovskú vďaku nášmu BUBO sprievodcovi - sympatickému bubákovi Martinovi, ktorý je bezpochyby pútavý a talentovaný roz(us)p(r)ávač a prostredníctvom ktorého sme sa dozvedeli nielen množstvo historicko-politicko-politologicky-sociologických faktov, ale aj zaujímavých a netuctových informácií o trojici krajín Rusko-Mongolsko-Čína a vďaka ktorému šlo všetko ako po masle, ...či po vodke ;-). Vďaka! ... aj za super tip na čítanie :-). Macka a Juraj

Zájazdy:

Mongolsko

Ako sme sa stali Bubákmi

Tak sme sa stali Bubákmi - absolvovali sme našu prvú bubácku dovolenku - Transsibírska magistrála, Irkutsk, Bajkal, Mongolsko, Čína. Teda o dovolenke v klasickom ponímaní nemôže byť ani reči. Fyzicky sme vyčerpaní ako mongolské kone po dlhej zime a psychicky sa budeme zotavovať ešte veľmi dlho - to znamená týrať všetkých známych zážitkami z cesty a premietaním fotiek. Môj starý, rozumej, môj manžel, si Čínu teda užil! 30 rokov vykrmovaný mojou a babkinou kuchyňou, mal nevídaný úspech u Číňaniek. Ani sa mu nechcelo ísť domov. Šialenstvo začalo na Námestí Tian an men, pokračovalo na Čínskom múre a v Zakázanom meste. Mladé Číňanky, vidiac jeho viac než dôstojné brucho, sa na neho lepili ako muchy na med - chvalabohu, nechceli nič iné, len sa s ním odfotiť. Doteraz môj muž vždy pri fotení sťahoval brucho, aby akotak zachoval zdanie vyšportovanej postavy, teraz ho však hrdo nosil pred sebou. Veľké brucho je totiž v Číne synonymom bohatého človeka. Podotýkam, že môj starý je slovenský učiteľ. Zobrali sme si karty, krížovky, ja dokonca štyri knihy do zásoby, aby sme nejako prežili tú cestu vlakom. Neuveríte, ale nebol na to čas. Najväčším problémom pred odchodom bolo, kde a ako dobíjať mobily, foťáky a notebook. Starý našiel na internete návod, ako v kupé rozmontovať lampičku a napojiť sa na prúd. Sada šrobovákov putovala do batožiny. A v skutočnosti boli zásuvky všade. Najzáhadnejšie bolo Mongolsko. Tu sa, milý BUBO, nesplnil Tvoj plán, ukázať nám milióny hviezd nad jurtou. V noci tu lialo ako z krhly. A vieš, že nám to vôbec nevadilo. Taká slovenská žúrka v jurte má svoje čaro - básne, piesne a tanec okolo piecky, potom noc pod pichľavou dekou z ťavej srsti... Bubák Maťo to prežil tiež. Pri živote ho držalo vedomie, že každý zájazd sa raz skončí. Teraz si máča otlaky v sopečnej láve na Kamčatke a dúfam, že mu chýbame, tak ako on nám. Chlapčisko je múdre ako rádio, už precestovalo celý svet, ale! Milý BUBO, on ešte v živote nebol v Chocholnej - metropole stredného Považia. Skrátka má rezervy. Končím moje chaotické komentáre. BUBO, ďakujem za zážitky a už doma listujem v tom hrubom katalógu... Eva, alias pani Bubová

Zájazdy:

Rusko , Mongolsko , Čína

Maroko-Andalúzia

Veľmi dobrý poznávací zájazd, hlavne na spoznanie inej kultúry, iných ľudí a fantastického jedla! Bohatá história krajiny, sprostredkovaná cez BUBO sprievodcu Juraja a marockého sprievodcu Mohameda, ktorí mali skutočne hlboké vedomosti o tejto krajine, kde nájdete púšť, roviny, ale aj lesy, kde rastú hríby, a hory s možnosťou lyžovania sa. Nezabudnuteľný zážitok z večerného marrakešského námestia Jama el Fna, možnosť vstúpiť do mešity v Casablanke, ako aj možnosť obdivovať mediny Fes-u a Marrakeša. Ďalší zážitok z návštevy najjužnejšej časti Veľkej Británie v Španielsku - Gibraltar ! Úžasné zavŕšenie zájazdu v španielskej Alhambre - nedá sa popísať, musí sa vidieť ! A nakoniec perfektný oddych na španielskych plážach....Jana

Zájazdy:

Španielsko

Dakujem za krásny zájazd

Som veľmi šťastná, že som nakoniec do Izraela šla, napriek naším správam v médiách. Všetko bolo úžasné. Hlavne musím podakovať nášmu BUBO sprievodcovi Petrovi, ktorý mám poukazoval a povodil nás po takých miestach, ktoré sme ani nemali v programe. Srdečná vďaka. Myslím, že BUBO získava svojích zákazníkov aj vďaka takýmto excelentným sprievodcom. Vrelo odporúčam tento zájazd aj všetkým zdravým seniorom. Organizácia zájazdu fungovala ako švajčiarske hodinky. Ešte raz srdečná vďaka za krásne zážitky.Hana

Zájazdy:

Izrael , Palestína

Zájazd - Izrael

V máji 2013 sme sa s manželkou zúčastnili poznávacieho zájazdu v Izraeli, ktorý organizovalo BUBO. S odstupom času musím skonštatovať, že to bol pre nás nezabudnuteľný zážitok. Počas tohto zájazdu sme videli a boli sme oboznámení s miestami, ktoré úzko súvisia s históriou Izraela. Podrobne sme spoznali nielen biblické miesta (Jeruzalem, Nazaret, Betlehem,Genezaretske jazero), ale aj miesta, ktoré sú z historického hľadiska pre samotných Izraelčanov veľmi významné (pevnosť Masada, Haifa). Organizácia zájazdu bola perfektná. Ubytovanie bolo zabezpečené v hoteloch na úrovni a aj doprava klimatizovaným autobusom bola veľmi príjemná a hlavne bezpečná. Počas celého zájazdu sa nevyskytli žiadne organizačné ani iné problémy. Veľkú zásluhu na tom mal náš BUBO sprievodca Peter, ktorý to veľmi dobre organizoval, o všetkom nás podrobne informoval, sprevádzal nás aj v čase mimo programu zájazdu (bohoslužby v Jeruzaleme). No a klobúk dole pred jeho vedomosťami, ktoré sa týkajú histórie nielen Izraela, ale aj histórie ostatných náboženstiev, ktoré sú zastúpené v Izraeli. Taktiež nás veľmi podrobne oboznámil so súčasnou politickou situáciou na Blízkom východe. Zanechal v nás tie najlepšie dojmy. Budeme dlho spomínať. P. Terpák

Zájazdy:

Izrael , Palestína

Toto bol najhodnotnejší zájazd

Pred mesiacom sme sa vrátili z poznávacieho zájazdu do Izraela a musím povedať, že i keď sme precestovali pol sveta s manželom, tak toto bol najhodnotnejší zájazd!! I keď máme viac ako pol života za sebou (77 a 70) a mysleli sme si, že poznáme históriu, náboženstvo a geografiu, tak to nebolo tak. Nikdy nepochopím, kde berie náš sprievodca Peter tie vedomosti, ktorými nás "kŕmil" po celých 11 dní. Musím pravdu povedať, že keď sme sa vrátili, tak sme mali zo všetkého gali-matiáš. Ale po pár dňoch po návrate sme si sadli za počítač a vygúglovali jednotlivé miesta, ktoré sme navštívili a pomaly, dnes po mesiaci začíname chápať jednotlivé udalosti a históriu. Spoznali sme veľmi milých ľudí, bol to dobrý kolektív. BUBO odporúčam všetkým záujemcom o cestovanie a poznávanie histórie, krajín a udalostí! Majú to vymakané, vedia o každom kameni, ktorý je starší ako 100 rokov všetko, všetky zastávky, hotely, reštiky sú na úrovni nehovoriac o sprievodcoch. Viem to, pretože členovia našej rodiny s nimi chodia často. Choďte s nimi, nebudete ľutovať! Ľubica a Ivan Wlachovskí

Zájazdy:

Izrael , Palestína , Jordánsko , Libanon

Izrael 26.3-1.4.2014

Včera večer sme sa vrátili z poznávacieho zájazdu na Blízky východ a a chcela by som vyzdvihnúť nášho sprievodcu - Petra, ktorý bol nadštandardne znalý histórie, biblických súvislostí a veľkej ochoty podeliť sa s nami o tieto skúsenosti. Súčasne by som chcela všetkých, ktorí váhajú nad navštívením tejto krajiny povzbudiť, aby sa smelo vydali po stopách Starého a Nového zákona a určite budú viac než spokojní. Naše putovanie počas tých pár dní bolo veľmi pokojných, takže ani tejto situácie sa netreba obávať. Dokonca aj bezpečnostné kontroly na letisku boli zvládnuteľné. Krajina, jej pamiatky, história, odkazy pre nás a budúce pokolenia nás veľmi oslovili a obohatili aj duchovný rozmer života. Vrelo odporúčam a ďakujem za príjemnú skupinu, sprievodcu a BUBO za skvelú organizáciu. Veľa štastných obohacujúcich zážitkov! Zuzana

Zájazdy:

Izrael , Palestína , Jordánsko

absolutne bezpečný kus sveta

Izrael,Palestina Skvelý zájazd s BUBO a jeho sprievodcom Petrom - Izrael je prekrásna krajina, zaujímavá, so skvelou atmosférou. Jeruzalem plný histórie v starom meste, odporúčam aj pamätník holokaustu Yad Vasem, Masada, Qumrán - absolutne bezpečný kus sveta. Peter - inteligentný, empatický, rozhľadený, proste choďte a zažite to všetko pekné čo my. Svetlana Jablonková

Zájazdy:

Izrael , Palestína

Odporúčam všetkým..

Týždeň strávený v krajinách Blízkeho východu so skvelým sprievodcom Petrom cez našu BUBO cestovnú kanceláriu, bol pre všetkých zúčastnených jednoznačne obohacujúci. Peter svojim výkladom perfektne priblíži históriu, následne pridá svoje poznania o súčasných reáliách krajín a ešte k tomu porozpráva svoje zážitky tak, že v tom okamihu uveríte aj to, že po dobyvateľoch Masady ostal zachovaný "nástroj", ktorým prerazili jeho hradby :). Super zážitky, odporúčam všetkým, ktorí majú túžbu vidieť to, o čom sa veľa rozpráva. Naozaj platí - lepšie raz vidieť ako 100x počuť.  Daniela

Zájazdy:

Izrael , Palestína

Stretnutie s medveďom

Sľúbil som napísať niečo o expedícii... Predstavte si že stojíte na brehu rieky v pustatine a zrazu... Medveď... Vôbec si vás nevšíma no pritom vzbudzuje vašu pozornosť. Kvôli dobrému záberu do foťáka ho necháte prísť bližšie a bližšie... Zrazu niekto upozorní že na druhej strane je ešte väčší. A spolu s ním jeden malý. Vtedy vám blysne hlavou čo vás učili o medveďoch v škole. Že je to jeden z najväčších dravcov na planéte. No aj ten veľký dravec sa nakoniec nechá zbabelo odplašiť zvukmi ktoré začne skupinka vášnivých fotografov vydávať.. Predstavte si inú scénu. Stojíte na tom istom brehu rieky v pustatine... A zrazu: ,,Mám!" Na háčiku je pstruh, losos, je ich tu všade veľa. Stane sa z vás lovec a nachytáte chutnú večeru. Stanete sa lovcom. Dravcom. Neutečiete ako medveď. Myšlienka na váš žalúdok vám to nedovolí:) Kto je vlastne väčší dravec? Človek, či medveď? Prečo sa vlastne bojíme medveďov? Bojíme sa medveďov alebo našich vlastností, ktoré na ne vzťahujeme? Alebo sa len bojíme, aby nás medvede nepripravili o prvenstvo v tom, kto je vlastne väčší dravec? Dosť filozofovania, aj keď ticho a rozloha krajiny k tomu nabádajú. Chcem len napísať, že kto zatúži po stretnutí s macom, hor sa na Kamčatku! A aj tie lososy stoja zato :)Zdeno PS: Sprej proti medveďom nie je potrebný, zoberte si o to viac sprejov proti komárom...

Zájazdy:

Rusko , Čukotka

Expedícia Kamčatka – je tento zájazd pre mňa?

Keďže sme dvojka, ktorej vylihovanie na pláži stále nič nehovorí a preferujeme skôr netradičné dovolenky, našu pozornosť upútala ponuku expedičných zájazdov BUBO. Z ich pomysleného súboja vyšla Kamčatka pri predstave nezabudnuteľného pobytu v lone nedotknutej drsnej ruskej prírody ako jasný víťaz. Menší pokles euforického nadšenia nastal len vo chvíli, keď nám v kancelárii oznámili, že tento zájazd sa pre nedostatočný záujem ešte nerealizoval. Nakoniec však všetko dobre dopadlo a prvá desaťčlenná buboexpedičná partia vyznávačov bezprostredného pobytu v prírode bola 15.07.2012 o 06:30 SEČ vyexpedovaná do neskrotnej kamčatskej divočiny. Po krátko medzištátnom lete Viedeň - Moskva nás čakal jeden z najdlhších vnútroštátnych letov, ktorý si každý užíval po svojom. Podaktorí zaspali už na štartovacej dráhe, iní sa kochali pohľadom na krásu nedozierneho ruského územia z vtáčej perspektívy. Po pristáti nás na letisku v Jelizove čakal sprievodca Martin (inak špecialista na fínske dejiny, ale k tomu sa ešte dostanem). Vyzdvihli sme si batožinu a vydali sa do ubytovničky neďaleko Petropavlovsku-Kamčatskeho. Zvyšok dňa sme využili na ochutnávku ruských špecialít v podobe boršču, pelmeňov a vodky, poletovú relaxáciu v „hotelovom“ termálnom bazéniku a bližšie vzájomné zoznámenie sa. Po príjemne strávenom dni sa každý pobral vychutnať si prvú a nadlho i poslednú noc strávenú v pohodlnej posteli, pretože nasledujúcich pár noci sme mali naplánované stráviť v stane. Ráno sme sa zoznámili s ďalšími členmi našej expedície – terénnym autobusom zn. URAL, ktorému síce tiekol olej z motora, ale inak parádne autko, jeho šoférom, horským vodcom Viťom, kuchárom Maximom, jeho pomocníčkou a poďho v ústrety Národnému parku Paratunka. Asfaltovú cestu čoskoro vystriedala prašná štrková cesta ako stvorená pre náš tereňák. Prvú stanovú dedinku sme si založili strategicky pri potôčiku. Pomaličky sa zvečerievalo a my sme sa mierne skrehnutí pod rúškom hmly, za nie príliš priaznivého mrholiaceho počasia snažili postaviť ubytovaniaschopné príbytky. Naši svižnejší a zručnejší ruskí priatelia medzičasom postavili dva veľké stany slúžiace ako kuchyňa a spoločensko-jedálenska miestnosť, kde sme sa po celkom dobre vykonanej práci uchýlili. Tu pri pariacich sa hrnčekoch s čajom a predstave chladnej noci strávenej v stane zrazu zaznela otázka na zamyslenie: „Je tento zájazd pre mňa?“ Po chvíľke ticha však vďaka chutnej večeri, dostatočnému množstvu vodky a začiatočníckemu elánu namiesto paniky zavládlo v stane všeobecné pobavenie. Aj keď počasie ráno nevyzeralo o nič lepšie, všeobecné pobavenie pretrvávalo a veselo sme naskákali do autobusu. Po približne 45 minútovom stúpaní a zdolávaní krkolomného terénu, ktorým Ural prešiel, ako nôž maslom nikdy nedokáže, sme sa ocitli v slnkom zaliatej krajine. Ďalej už po vlastných sme pozvoľna stúpali k sopke Mutnovskij. Chodník, ktorý viedol skalnatým údolím, lemovali malé sírou do žlto-zelena sfarbené krátery s pobublávajúcim bahnom alebo vriacou vodou. Do nosa sa nám tlačil štipľavý sírny zápach, ktorému sme sa snažili ubrániť šatkami. Posledných pár metrov výstupu sme v sypkom sopečnom teréne zvládli pomocou lana a pred našimi očami sa v aktívnom kráteri spustilo prírodné divadlo. Vietor preháňal stúpajúce výpary, vďaka čomu sa striedavo skrývali a odkrývali iné časti krátera a my sme mali pocit, akoby sme každou sekundou stáli na inej sopke. Nebo bolo blankytne modré a okolité svahy krášlili celoročné ľadovcové útvary. Z nemého úžasu nás vytrhla až blížiaca sa skupina Moskvičov, ako miestni nazývali ľudí z Moskvy, ktorej sme museli uvoľniť priestor, pretože na úzky okraj krátera sa zmestila maximálne naša skupina. Pri návrate zo sopky Mutnovskij sme sa rozdelili na dve skupinky – akčnejší dobrovoľníci išli pešo do Malého údolia gejzírov. Tí menej akční sa k nemu nechali doviesť URALom. Akční mali zážitok z turistiky a gejzírov, menej akční z cesty Uralom a rampy, ktorú sa vodičovi podarilo strhnúť pri vstupe do areálu teplárenského závodu. Ďalšie dni si počasie zachovalo slnečný štandard, čo prispelo parádnym výhľadom najskôr zo sopky Gorelij a po cca 6 hodinovom výstupe aj zo sopky Avačinskij. Po piatich dňoch strávených viac (či) menej náročnou turistikou sme sa mihli petropavlovskou civilizáciou. Poobzerali sme si mesto, najedli sa v reštaurácii, osviežili si hygienické návyky a vyrazili na sever do Národného parku Kľučevskaja. Asfaltovú cestu čoskoro vystriedala prašná štrková cesta. Štrkovú cestu vystriedala lesná cesta. Po lesnej ceste nasledovali vyjazdené koľaje v hustom brezovom lese, miestami kvalitne rozbahnené. No a keď si šofér pred polorozvodneným korytom rieky spravil pauzu, neverím, tomu, že si väčšina z nás nemyslela, že do väčšej r... sa už určite nedá dostať. Všetko však dobre dopadlo. Kuchár si po ceste v kľude nazbieral kozáky na večeru, napílili a naložili sme drevo na URAL, pretože v tábore, kam sme smerovali, žiadne nebolo a dokonca sme opáčili aj pravé nefalšované kamčatské čučoriedky. No aká idylka. Náš posledný náročnejší výstup smeroval na sopku Ploskij Tolbačik. Jej vrchol sme v období zúriaceho kamčatského leta dosiahli pri teplote 0oC, snehových prehánkach a opäť otázke: „Je tento zájazd pre mňa?“ Ale aspoň sme si uvedomili, že Vianoce sú za dverami a možno by bolo dobré začať uvažovať nad darčekami. Nasledujúci deň sme sa prešli v sopečným prachom zdevastovanom mŕtvom lese a vyšli na poslednú sopku. Z tejto sme mali nádherný výhľadom na lunochodmi skúšanú mesačnú krajinu kontrastujúcu s modrým nebom s plávajúcimi bielymi obláčikmi a zasneženými vrcholkami sopiek v pozadí. Od takej nádhery sa len veľmi ťažko trhal pohľad a osobne sa mi zo všetkým výhľadov páčil najviac. Našu kamčatskú výpravu zavŕšil pohodový splav rieky Bystraja. Počasie nám už nenadelilo toľko slnečných lúčov, ako v predchádzajúcich dňoch a aj ďalšie tri dni skoro vkuse pršalo. Obalili sme sa teda do pršiplášťov, záchranných viest a ruského neoprénu pozostávajúceho z čižiem až po rozkrok a naložili sa do člnov. Chvíle na vode i v tábore sme si za spolupráce ruských priateľov spestrili čulým rybolovom. Neverili sme vlastným očiam, ale v niektorých miestach sa ryby vyhadzovali vysoko do vzduchu, akoby sa samé sa ponúkali na pekáč. V priebehu 10 minút sa aj úplný laik, ktorý videl udicu akurát tak na obrázku, mohol vychvaľoval úctyhodným úlovkom trepotajúcim sa v rukách. Pri predstave slovenského rybára vysedávajúceho celé hodiny s prázdnou udicou mi úprimná ľútosť zovrela srdce. Nechytiť tu počas troch dní ani jednu rybu sa dalo pokojne považovať za umenie. No priznajme si, aj taký umelec sa našiel, ... a ešte stratil aj dva háčiky. Jediné, čo ho ospravedlňuje, je že sa vyznal vo fínskych dejinách; obzvlášť zažiaril v momente, keď na mimochodom nadhodené „meno“ fínskeho generála z obdobia tzv. zimnej vojny: Makamuhomahomäkký, nadšene skríkol: „Áno, to je presne on!“. Vzápätí sa síce spamätal, ale už bolo neskoro. Ale späť k nášmu splavu. Z vlastnoručne nachytaných rýb nám kuchár pripravil vynikajúcu typickú ruskú polievku Uchu a rôzne iné gurmánske špecialitky v podobe steačikov a prvotriedneho čerstvého lososieho bio kaviáru. A nielen z rybárčenia a Maximovej kuchyne sme mali zážitok. Hneď v prvý večer splavu sme mali dokonca také šťastie, že sme videli tri skutočné, živé medvede. A nemyslite si, nebolo to, ako keď sa u nás zvyknú vídať biele myšky. Naozaj, len pár metrov od nášho táboriska sme videli bezstarostne sa poflakujúceho mladého medveďa a na druhom brehu rieky sa promenádovala medvedica s mláďatkom. A zatiaľ čo naši ruskí priatelia s rešpektom cúvali, my sme boli z približujúceho sa medveďa úplne hotoví a snažili sa urobiť čo najlepšie fotky. Poslednú noc sme strávili v hoteli, čo bolo v nadväznosti na nastávajúci let celkom fajn, najmä pri pomyslení na spolucestujúcich a fakt, že sme sa zasa päť dní nesprchovali. Večer sme sa ešte raz celá skupina stretla v hotelovej hale pri výbornom kaviáre, spomienkach. Dúfam, že sa na mňa spolupútnici nenahnevajú, keď za všetkých zhodnotím, že tento zájazd naozaj bol pre nás. Možnosť aspoň chvíľu pozorovať medveďa v prirodzenom prostredí, plaviť sa priezračnou riekou plnou rýb, zdolávať sopky, na vlastnej koži cítiť procesy dejúce sa nevedno ako hlboko pod zemským povrchom a stretnúť nových priateľov, v nás zanechala taký hlboký dojem, že ešte týždeň po návrate domov sme mestom blúdili, ako úbohé prázdne ľudské schránky bez duší – tie, nevediac sa odtrhnúť od nezabudnuteľnej krásy, zostali na výnimočnej Kamčatke. Macka a Juraj

Zájazdy:

Rusko