Čo vidieť v Číne?

ŠANGHAJ (25 miliónov obyvateľov)

Je to výkladná skriňa čínskeho úspechu. Tu sa na najdrahšej triede Nanjing Road v obchodoch plných luxusných svetových značiek realizuje nová vrstva čínskych zbohatlíkov. A priamo vo vedľajších uličkách si obyčajný Šanghajec vešia bielizeň do ulice a žije, akoby sa za posledných 100 rokov nič zvláštne v jeho susedstve neudialo. Ale keď sa prejdete kúsok smerom k brehu riečky Huangpu, uvidíte, že sa toho udialo veľa. Stojíme na jednej strane histórie Šanghaja a dívame sa do tváre druhej. Na koloniálnom Bunde sa pred Vami tiahne celá škála čínskych aj zahraničných bánk so sídlom v nádherných budovách s európskym šmrncom. Briti si po Ópiových vojnách koncom 19. storočia vynútili obchod s rozkladajúcou sa čínskou monarchiou, obsadili ústie rieky, vybudovali si tu prístav a mesto zažilo veľký rozmach. Bund sa stal centrom ich obchodných aktivít, ale aj radovánok a pašeráckeho podsvetia. A otvorili cestu aj ďalším: Francúzi, Američania, Nemci... všetci chceli profitovať z oslabeného cisárstva a ľahkému prístupu ku vzácnym komoditám. Z týchto rán sa už monarchia nepozviechala. Z chaosu nasledujúcich desaťročí tu vznikla v roku 1921 Komunistická strana Číny, avšak potom, ako zviedla svoj úspešný boj za vytrhnutie krajiny z pazúrov imperializmu a Čína sa vydala ideologicky správnym smerom, mal byť Šanghaj za svoju dekadenciu dodatočne potrestaný. Jeho význam ako centrum medzinárodného obchodu v rámci budovania novej socialistickej Číny zanikol.

Zdalo by sa, že všetkému je koniec, ale pozriete sa na druhý breh a vidíte nový, ešte veľkolepejší začiatok, úplne iný Šanghaj, ktorí rozpráva úplne inú históriu. Ak je Mao Zedong otcom národa Číny, tak Deng Xiaoping je nepochybne otcom jej ekonomického rozmachu. Kultúrnu revolúciu sa mu podarilo prežiť v Maovom tieni, aby počkal na novú éru. Deng v osemdesiatych rokoch odsunul kostnaté ideológie režimu bokom, aby sa mohol zrodiť najnovší vynález čínskeho pragmatického génia - socializmus s čínskou tvárou. A Pudong – panoráma neuveriteľne rýchlo rastúcich mrakodrapov, je toho dôkazom. Nie je to jediné naj, ktoré v Šanghaji nájdete. Čo tak najkrajší jadeitový Budha, najkrajšia mingská záhrada, najrýchlejší vlak sveta, najvyššia vyhliadka?

XI AN (8,5 milióna obyvateľov)

Mesto s úplne inou tvárou, než sme videli doteraz. Čína je etnicky veľmi pestrá a nie len krajina, ale aj ľudia sa nám na našej ceste do jej hlbín budú meniť pred očami. Xi An bol obľúbeným sídlom mnohých dynastií, no práve tá s najkratším trvaním zanechala svedectvo o vyspelosti starovekej čínskej civilizácie. Pred 2200 rokmi sa kráľ jedného zo štátikov rozdrobenej Číny rozhodol ukončiť storočia bojov a dal vybudovať neuveriteľný dôkaz šikovnosti vtedajších remeselníkov a svojej vlastnej autority. Vyhlásil sa za prvého veľkého zjednotiteľa ríše a  jeho obrovským projektom – kanálom, obranným múrom obetovali život státisíce robotníkov. Cisár Qin, ktorého meno dalo základ pre názov Ríše stredu v mnohých jazykoch, však mal jednu slabosť – obavu zo smrti a z toho, čo príde po nej. Preto to nenechal na náhodu a pre istotu si so sebou vzal všetko, čo by na „druhom brehu“ mohol potrebovať. Žiadny z jeho projektov neohromí natoľko, ako jeho posmrtné impérium, ktorého časť bola náhodným objavom nič netušiacich roľníkov v sedemdesiatych rokoch. Z ich políčok sa stalo jedno z najfascinujúcejších archeologických nálezísk súčasnosti a Vy sa pokocháte terakotovou armádou, ktorá sa pomaličky vynára z piesočných nánosov.

Rozmach Xi Anu sa však zďaleka neskončil krátkym trvaním vlády tohto ambiciózneho panovníka. Nasledujúce generácie sa vydali skúmať tajomné severozápadné oblasti, pred ktorými mal aj Qin rešpekt. Otvorili tak jednu z najvýznamnejších obchodných ciest v histórii - Hodvábnu cestu. Po nej počas nasledujúcich dynastií až do Zlatého veku čínskej civilizácie prúdili etniká, filozofie a najmä vzácne orientálne tovary cez Perziu až k bránam Ríma či Egypta. Vtedy tu žili dva milióny ľudí a bolo to najväčšie mesto svojej doby. Xi An sa stal významným centrom prekladov a šírenia budhistických textov ďalej do celej východnej Ázie. Je to aj mesto s najzachovalejšími mestskými hradbami v celej Ázii. Ak hľadáte najhistorickejšie mesto v Číne, práve Xi An ním je. Moslimská štvrť, ktorej samotná návšteva je zážitkom. Pulzujúca atmosféra, gurmánske špeciality (jahňacie mäsko na paličke, wonton polievky, čerstvá zmrzlina atď.) Alebo ulička plná suvenírov a „originál“ oblečením s názvom Fake Market.... Keď sa po druhej svetovej vojne rozhodovalo, ktoré mesto bude hlavným, mesto Peking zvíťazil pred Xi Anom len o jeden jediný hlas.

LUOYANG (6,5 milióna obyvateľov)

Provincia Henan – tu sa Vás dotkne jednoducho Čína. Oblasť, ktorá sa pýši titulom kolíska čínskej civilizácie a množstvom historických hlavných miest. Luoyang je jedným z nich a navyše je to miesto s jedným z najúžasnejších dôkazov budhistického dedičstva v Číne. Longmenské skalné steny s nespočetným množstvom budhov a božstiev pripomínajú jeho rozmach spred 1300 rokov rozprávajú príbeh jedinečnej postavy v čínskych dejinách. Cisárovná Wu sa k moci dostala prostredníctvom mnohých intríg a vrážd a toto miesto malo byť aj miestom pre zlepšenie jej karmy.  Nájdete najmenšieho Budhu?

Ľudia sú tu srdeční a zažijeme tu čínsky vidiek, na druhej strane je Luoyang moderné mesto duchov s výškovými budovami zívajúcimi prázdnotou, ktoré vám vyrastá priamo pred očami. Ďalší z kontrastov krajiny. No oblasť je najviac preslávená vďaka chrámu Shaolin v neďalekých horách. Tu budhizmus na svojej ceste ďalej na východ nabral zase novú tvár a vznikol chanový (zen) budhizmus, dnes rozšírený až v Japonsku. Vysvetlíme si. Tu sa v kláštore pred stáročiami rozvinuli čínske bojové umenia wushu, ktoré dali základ aj ďalším vo východnej Ázii. Indický mních bol zhrozený z toho, že miestni mnísi nedokážu vydržať v meditácii a tak im predpísal cvičenia, ktoré neskôr využili aj počas obrany majetkov kláštora pred zlodejmi v pohnutých časoch striedania dynastií. A tak vznikli mystické techniky boja, ktoré sa podávali z generácie na generáciu až do dnešných čias. Okolie je známe najlepšími školami bojových umení, kde čínske deti prechádzajú tvrdým tréningom, aby sa z nich mohli stať praví majstri.

PEKING (21 miliónov obyvateľov)

Riadiace centrum Ríše stredu. Tu na Vás dýchne atmosféra moci a pochopíte, čo po čínsky znamená veľký. Svojimi širokými ulicami a mohutnou architektúrou dostane Peking každého. Práve Peking si Mongoli v 13. storočí zvolili za mesto, odkiaľ si podmaňovali zvyšok Číny a odvtedy sa pýši titulom hlavného mesta takmer nepretržite. Po posledných mocných dynastiách Ming a Čing ani sám veľký Mao neodolal sile, ktorú Peking vyžaruje a vládol odtiaľto 27 rokov.

Na ruinách mongolskej ríše si čínski cisári vybudovali nové impérium, ktoré môžeme obdivovať dodnes v podobe Zakázaného mesta. Toto bol svet synov nebies a nik okrem ich rodiny, najvyšších ministrov a konkubín sem nesmel. Najväčší palácový komplex na svete s 9999 miestnosťami je plný tajomnej symboliky, ktorá sa viaže k najstarším dejinám Číny. Keď porazený vodca republikánov Čankajšek utekal na Taiwan s debnami palácových pokladov, nepodarilo sa mu odniesť to hlavné – ducha tohto uzavretého sveta a ohromné múry, ktorí hovoria príbeh monarchie, ale aj jednotlivých cisárov, eunuchov, konkubín... Nádherný Chrám nebies, najmystickejšie miesto a najzachovalejšia rituálna stavba v celej krajine, postavená v štýle, z ktorého vychádzali aj ďalšie civilizácie na ďalekom východe. Tu sa stretávajú nebesá so zemou, tu všetko má svoj význam a poriadok. Čínsky múr je neuveriteľný dôkaz húževnatosti a stavebného génia Číňanov. Projekt, ktorý začal už sám prvý cisár Čin, doviedli na vrchol mingskí cisári o 1600 rokov neskôr zo strachu pred návratom Mongolov. Dnes každý Číňan chce vystúpiť na múr, aby si tu potvrdil svoju čínskosť a príslušnosť k jednej z najúžasnejších civilizácii sveta. Aj posledná dynastia však prispela k rázu Pekingu a nechala nám veľkolepý Letný palác – sídlo „Dračej lady“, ktorá ťahala za politické nitky až do posledných momentov upadajúceho cisárstva začiatkom 20. storočia. Po stáročiach vzostupov a pádov cisárstva prišla najnovšia dynastia – komunisti, ktorí prispeli k premene Pekingu v 20. storočí a dodali mu punc mesta hodného titulu centra mocnej krajiny. Námestie nebeského pokoja, ktoré pojme milión ľudí a ktoré bolo svedkom mnohých zlomových bodov v modernej histórii. Mao Zedong tu vyhlásil Čínsku ľudovú republiku v roku 1949 a začal sa písať úplne nový príbeh. Posledné roky Peking nezaostáva ani modernou architektúrou a  olympijsky štadión či nová opera, sú stavby, pri ktorých dochádzajú slová aj milovníkom novodobého dizajnu. A za tým všetkým tu stále pretrváva nezmenený život bežného Pekinčana v úzkych uličkách len pár krokov od lesku nákupnej triedy Wangfujing.

LHASA (130 000 obyvateľov)

Hlavné mesto Tibetu a magické miesto priťahujúce návštevníkov z celého sveta. Lhasa sa mení, ale v starom meste zastal čas. Aj Vy budete mať možnosť dýchať atmosféru posvätného okruhu Barkor, pridať sa k starým pútnikom, točiacim svoje modlitebné mlynčeky, zjednávať na trhu exotické suveníry a spoznať jedno z najexotickejších miest Ázie. Srdcom mesta je chrám Jokhang s najsvätejšou podobou Budhu v celom Tibete, ktorá je stará 1400 rokov. Chrám založil 33. kráľ jarlunskej dynastie Songtsen Gampo pre podobizeň Budhu, ktorú mu priniesla jeho nepálska manželka Bhrikuti.               

POTALA

Mnohí túto stavbu pokladajú za najkrajšiu stavbu na svete a určite očarí aj Vás. Nechal ju postaviť 5. Dalajláma na kopci Marpo Ri (vysokom 130 m), na mieste starého hradu prvých tibetských kráľov. So stavbou Bieleho paláca sa začalo v roku 1645 a dokončená bola o tri roky neskôr. O rok neskôr sa do Potaly nasťahoval a od roku 1649 sa stala sídlom Dalajlámov. Červený palác bol dokončený až 12 rokov po Dalajlámovej smrti v roku 1694. 12 rokov tajili Tibeťania jeho smrť, aby palác mohli dokončiť.

GANDEN, DREPUNG, DRIGUNG

Trojica kláštorov rádu Gelukpa v tibetskom budhizme. Založené boli po vzniku rádu v rokoch 1416, 1417 a 1419 a začiatkom 20. storočia v nich bývalo spolu cez 20.000 mníchov. Atmosféra modlitebných miestností, kaplniek a tajomných zákutí Vás nadchne.

SHIGATSE (3950 m.n.m.)

Druhé najväčšie mesto Tibetu a hlavné mesto provincie Tsang. Srdcom mesta je chrám Tašilumpo, ktorý založil v 15. storočí prvý Dalajláma a neskôr sa stal sídlom Pančenlámov.

KUNMING

Čínsky Kunming, ktorý môže byť vstupnou bránou do Vašej cesty v tomto kúte sveta, je najväčším a hlavným mestom provincie Yunnan, ktorá hraničí s Vietnamom a leží na samom juhovýchode Číny. Žije v ňom cez 6 miliónov obyvateľov a keďže Yunnan je hornatým regiónom, mesto leží v nadmorskej výške okolo 1890 mnm. Vďaka svojmu príjemnému podnebiu dostalo prezývku „jarné mesto“. V histórii zohrával Kunming dôležitú úlohu a v 13. storočí sa tu dokonca mal zastaviť aj slávny cestovateľ Marco Polo. Dynastia Ming ho zveľadila, obohnala mohutnými hradbami a práve z tejto doby pochádza aj viacero pamiatok, ktoré tvoria dušu Kunmingu. Najkrajším miestom je vzácny, historický chrám Yuantong, ktorý postavili už medzi 8. a 9. storočím, no práve Mingovci ho zrekonštruovali a pretvorili do dnešnej podoby. Zamilujete si toto krásne miesto.

SHILIN / KAMENNÝ LES

Kamenný les zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO patrí medzi najunikátnejšie miesta čínskeho Yunnanu. Aj vy ho na tejto ceste uvidíte na vlastné oči. Podľa legendy sa tu mala narodiť krásna Ašima, ktorá sa zamilovala do muža, no kvôli spoločenským konvenciám si ho nemohla vziať. Rozhodla sa preto, že už nebude žiť a premenila sa na kamenný les plný špicatých ihiel. Každoročne sa tu koná festival a stretnú sa tu davy ľudí pri tradičných tancoch či športoch. Kamenný les je starý viac než 270 miliónov rokov a rozhodne patrí medzi najfotogenickejšie miesta celej provincie.

JIANSHUI

Nenápadné mestečko Jianshui v Yunnane skrýva unikátny konfuciánsky chrám, ktorá je tretím najväčším v Číne. Ak by ste chceli vidieť dva najväčšie musíte sa vybrať do Pekingu a do Qufu. Patrí k dokonalým pamiatkam a budete mať pocit, že ste v čínskej rozprávke. V meste objavíte aj čarovnú studňu dynastie Ming, ktorá má viac než 600 rokov a s mestom sa prepletá aj vďaka tomu, že voda zo studne sa používa na výrobu domáceho tofu, ktoré patrí k najlepším v celej Číne.

YUANYANG

Yuanyang patrí k najkrajším prírodným prekvapeniam čínskeho Yunnanu. Práve táto provincia vám ukážu trochu inú Čínu, ako ste si ju predstavovali a Yuanyang je toho krásnym dôkazom. Uvidíme tu najmä prírodné krásy medzi ktoré patria unikátne ryžové terasy neďaleko dedinky Duoyishu a celý čas nás budú sprevádzať fantastické výhľady a panorámy okolitých kopcov. Yuanyang je zaujímavý aj preto, že práve v týchto končinách žije niekoľko vzácnych čínskych etník, ktoré si ešte držia svoj tradičný spôsob života a venujú sa farmárčeniu a ryžovým políčkami. Zastavte sa aj v dedinke pri ľuďoch etnika Hani a uvidíte aj unikátne domy v ktorých dodnes žijú. Na čo sa vám podobajú? Okolitá krajina je tak krásna, že časť z nej sa prebojoval aj na zoznam UNESCO.

Cestuj vďaka čítaniu

Čítajte, rozširujte si obzor a zbierajte pri tom zľavové kódy na cesty s BUBO.